Privatizácia politiky / Esej

Sme svedkami operácií súkromných armád v Iraku a privatizácie dažďovej vody v Bolívii; dovoľte mi teda jeden skromný príspevok z Bulharska. Inde sú to turistické oblasti s lukratívnymi pozemkami alebo pôda plná ropy a rúd, napríklad v Rusku, v chudobnom Bulharsku však ide len o piesočnaté duny, čerstvý vzduch či strmé svahy. Prečo by teda mala byť pôda v Bulharsku taká dôležitá? Pretože hlavnou starosťou lokálnych vládcov v procese takzvanej transformácie bola privatizácia verejného majetku. Najčastejšie vyzerala tak, že hlasovanie o pridelení jedného pekného pozemku na pobreží, ktorý patril obci, prebehlo výmenou za byt na sídlisku, ktorý patril nejakému priateľovi. […]

Tak ako sa ničili Laurel s Hardym / Esej

Aby bolo jasné, z akého osobného hľadiska píšem, čo píšem, odcitujem na úvod dve spomienky pri pohľade do rodinného albumu s vyblednutými čiernobielymi fotografiami. 1. Moja stará mama z otcovej strany, dcéra evanjelického farára, narodená v roku 1881 v Nemeckej Ľupči, osoba mierna, láskavá a tolerantná, spomínajúc na pobyt v internáte uhorskej dievčenskej školy s trpkosťou vravievala o trestoch trstenicou, len čo bola prichytená, že so svojimi spolužiačkami prehovorila po slovensky. 2. Moja najbližšia rodina – svokor, český evanjelik a jeho žena slovenská evanjelička – boli aj s dvoma dcérami vyhnaní z domu i pekárne v Rimavskej Sobote pod bajonetmi […]

Džezový posol / Stĺpček

Nikdy som nemal v úmysle stať sa spisovateľom – aspoň do svojich dvadsiatich deviatich rokov. To je absolútna pravda. Ako malý chlapec som trávil veľa času čítaním, a ponáral som sa do svetov románov, ktoré som čítal tak hlboko, že by som klamal, keby som tvrdil, že som nikdy nemal pocit, že čosi píšem. Ale nikdy som si nemyslel, že mám talent na písanie. Ako tínedžer som miloval Dostojevského, Kafku a Balzaca, ale nikdy som si nevedel predstaviť, že by som mohol napísať čokoľvek, čo by sa mohlo merať s knihami, ktoré nám zanechali oni. A tak kým som bol […]

Open Democracy / Október

openDemocracy (Veľká Británia), 17.09.2007 Politológovia Kalypso Nicoladis a Simone Bunse si myslia, že nový návrh zmluvy nedáva prezidentskému úradu EÚ žiadne jasné súradnice: “Nová dohoda Európsku úniu nepribližuje občanom. Rotačný model prezidentskej funkcie na úrovni ministrov buď nebude viditeľný – až na byrokratov únie – alebo prezidentstvo zostane previazané s krajinou, ktorá chce takto vrhnúť správne svetlo na svoje aktivity. Takže máme prezidenta EÚ, rotujúce prezidentstvo Rady, vysokého predstaviteľa pre zahraničnú politiku ako viceprezidenta parlamentu EÚ (ktorý má zasa svojho prezidenta). Je úplne nejasné, kto bude v tomto modeli EÚ zastupovať. ako bude vyzerať rotujúce prezidentstvo Rady, vysokého predstaviteľa pre […]

Malý důkaz velkých změn / Analýza

Ještě nedávno by sotva někoho napadlo, že česká vláda bude v roce 2007 vážně uvažovat, že povolí přítomnost ruských vojenských inspektorů na svém území. Je to jeden z malých důkazů toho, jak velké změny se ve světě dějí, a také toho, že Česká republika se octla v jejich víru bez ohledu na to, zda si to přála či ne. Budiž na úvod řečeno, že myšlenka amerického radaru v Českých Brdech je děležitou součástí plánu na obranu euroamerického území před jaderným útokem především z Íránu. České vládě slouží ke cti, že svým souhlasem s umístěním radaru se vážně chopila svojí role v globální strategii vůči novým hrozbám. […]

O kariére dvoch pojmov / Esej

Novoveká Európa už počula mnoho hesiel. Ešte sa rozmnožili, aby udávali smer. Osemnáste storočie si na svoje zástavy napísalo ľudské šťastie. Išlo však o iné šťastie, než bolo to, ktorého nerozlučný náprotivok predstavovala melanchólia. Toto nové šťastie malo ľudí z melanchólie vyliečiť. Novoveká Európa už počula mnohé heslá. Od Francúzskej revolúcie možno dokonca hovoriť o epoche hesiel; rozmnožili sa v dovtedy nepoznanej miere, aby udávali smer. Osvoj si moje heslo a nezblúdiš! Heslo označuje ideu ako svetielkujúca bója na mori myšlienok. Nie je potom nič ľahšie, než sa ho pridŕžať. Veľké heslá 18. storočia od začiatku fungovali tak ako dnes […]

Prečo čierny chlapec ukradol fyziku / Esej

Doris Lessing, laureátka Nobelovej ceny za literatúru 2007. V jednej dedinskej škole niekde na juhu Afriky sa žiaci toho najrôznejšieho veku tlačia pred dverami s nápisom „Knižnica“. Vo dverách stojí učiteľ a usmieva sa. Takto sme kedysi stávali aj my: s knihami pod pazuchou, podľa prastarej tradície, žiaci s knihami, a pred nami bola budova, v ktorej na dobre udržiavaných regáloch na nás čakali knihy stáročí učenosti a príbehov. Lenže tu je skutočnosť taká, že na piesočnej zemi je tu neorganizovane roztrúsených asi pol tucta budov, ktoré vyzerajú skôr ako baraky, poskladané z betónových blokov. Prach farbí listy jediného stromu, ktorý […]

Príbeh nenávisti / Esej

Pre všetkých ex-Juhoslovanov, zvlášť pre nás Srbov, boli kosovskí Albánci kedysi predovšetkým “naši negri”. Časom sa z nich stali úhlavní nepriatelia Srbska, a nacionalistickí politici mojej krajiny bez škrupúľ dodnes využívajú tento mýtus v rokovaniach o budúcnosti juhosrbskej provincie Kosovo, ktorá je od roku 1999 pod správou OSN. Kto sa na západe Európy opýta, ako sa to všetko mohlo stať, viem mu dať odpoveď. Pretože tento príbeh som vo svojej krajine videl a počul. Moja bývalá krajina, bývalá Juhoslávia, bola krajinou obrovskej etnickej a kultúrnej rôznosti. Maršal Josip Broz Tito ospevoval túto rôznosť ako náš juhoslovanský melting pot, ale tým […]

Spisovateľ pri západe slnka / Esej

Iróniou najväčšieho knižného veľtrhu je, že táto obrovská, miliardy dolárov vážiaca a ako po masle fičiaca mašinéria je vystavaná na prozaickom fakte, že ľudia ani dnes ešte nevedia čítať. (Celé impériá už boli postavené aj na vetristejších vzdušných zámkoch.) A nemienim tu teraz vypľuť autorskú dušu, len aby som spochybnil frankfurtskú formulu božieho zjavenia, ktoré hlása, že štatistiky predaja neklamú. Ony neklamú. Lenže kníhtlač a školstvo ukázali, že čítať nemožno nikoho naučiť. Keďže nie je možné čítať všetko, sme viac-menej oslobodení od vlastného názoru. Stačí preletieť recenzie alebo sa povypytovať dobre informovaných priateľov, ako kedysi v škole susedov v lavici, […]

Amazon mení životy / Esej

Málokedy šťastie vidieť tak bezprostredne ako na tvári závislého človeka, keď ukojí svoju závislosť: fajčiari, keď si zapaľujú cigaretu, pijani, keď otvárajú fľašku, hráči v kasíne. Ale závislí od Amazonu? Hoci, prečo by nie? S Amazonom vplynulo do literatúry čosi, čo inak poznáme len z lesklých časopisov alebo zo sveta športu: rebríčky. Každá kniha má svoj rang, v ktorom sa predáva, a tým aj merateľné miesto v čitateľskej priazni. To robí z autorov automobilových pretekárov. Štart každého nového titulu je fatálna vec. Napríklad ľúbostný príbeh, ktorý som nedávno vydal, bol istý čas na štyristoosemdesiatom mieste, potom sa za niekoľko dní […]