László F. Földényi

László F. Földényi (1952) je maďarský teoretik umenia, literárny vedec a esejista. Žije v Bupadešti. Je docentom na Ústave pre porovnávacie literárne vedy na Univerzite Loránda Eötvösa v Budapešti. V slovenskom preklade mu vyšli knižky Melanchólia a eseje Goyov pes. V roku 2010 bol hosťom Stredoeurópskeho fóra v Bratislave.

Sloboda dusí / Esej

V Maďarsku znovu kolujú politické vtipy. A to som si myslel, že upadli do zabudnutia. Vyrástol som za socializmu, môj vtedajší život bol rámcovaný politickými vtipmi. Život sám, bol pre nás jeden veľký vtip. Vďaka vtipom bola v kádárovskej ére realita znesiteľnejšia. Maďarský variant socializmu bol úbohý, ale nie až taký úbohý; prísny, ale nie až taký prísny. Takže nečudo, že všetci rozprávali vtipy. Aj sám Kádár. Žili sme vo veľkej spoločnej lži a vtipy, ktoré sme rozprávali, nám pomáhali tváriť sa, že tie lži sa nás netýkajú. V osemdesiatomdeviatom z jedného dňa na druhý politické vtipy zmizli. Už nebolo nič, čoho by sa človek musel […]

Európa na sude s pušným prachom / Rozhovor

Rozhovor s teoretikom kultúry László F. Földényim o pretrvávajúcej kríze Maďarska, rasistických útokoch a novom antisemitizme. Jedenásteho apríla budú v Maďarsku voľby. Všetci pozorovatelia očakávajú skok doprava. Aké sú príčiny tejto biedy? Esejista a literárny kritik László F. Földényi, ročník 1952, patrí medzi najvýznamnejších maďarských intelektuálov. Je docentom komparatívnej literárnej vedy na Univerzita Loránda Eötvösa v Budapešti a k jeho všestrannému esejistickému dielu okrem iného patria diela o Heinrichovi von Kleistovi, Casparovi Davidovi Friedrichov a o melanchólii. Naposledy mu vyšiel o text o Bezosudovosti Imre Kertésza. Rozhovor s László F. Földényim viedol Paul Jandl. Maďarsko má pred sebou rozhodujúce voľby.  Keď pôjdu 11. apríla Maďari do […]

Nie je dobré, keď je krajina ospalá / Esej

Podmaniť si Dunaj znamená nie menej ako naučiť sa udržiavať rovnováhu medzi Východom a Západom, napísal Lászlo F. Földényi. A jeho krásnu esej prinášame v krásnom preklade Juliany Szolnokiovej. „Cestujte do Budapešti a buďte zasa Berlínčania,“ napísal Robert Musil niekedy v rokoch 1910-11. Lenže to ešte nie je koniec vety. Musil pokračoval: „… buďte zasa Berlínčania, ale takí Berlínčania, ktorí boli v Budapešti.“ Dobiť si baterky – ale nezostať tu. Nabrať dojmy – a potom rýchlo odísť. Také niečo zrejme cítil Musil. „Letný deň v Budapešti. Po tvrdom asfalte hrkocú koče, kopytá zľahka dupocú, gumené kolesá hladko bežia, medzi to všetko motorky poštárov, ktorí vyberajú poštové […]

O kariére dvoch pojmov / Esej

Novoveká Európa už počula mnoho hesiel. Ešte sa rozmnožili, aby udávali smer. Osemnáste storočie si na svoje zástavy napísalo ľudské šťastie. Išlo však o iné šťastie, než bolo to, ktorého nerozlučný náprotivok predstavovala melanchólia. Toto nové šťastie malo ľudí z melanchólie vyliečiť. Novoveká Európa už počula mnohé heslá. Od Francúzskej revolúcie možno dokonca hovoriť o epoche hesiel; rozmnožili sa v dovtedy nepoznanej miere, aby udávali smer. Osvoj si moje heslo a nezblúdiš! Heslo označuje ideu ako svetielkujúca bója na mori myšlienok. Nie je potom nič ľahšie, než sa ho pridŕžať. Veľké heslá 18. storočia od začiatku fungovali tak ako dnes […]