Keď sa ľudia prestanú potácať ako v hmle, vyhrnú si rukávy a začnú dávať veci do poriadku. Väčšiu hodnotu nadobudnú veci, ktoré nesúvisia s peniazmi – priatelia, rodina alebo prechádzka v lese. Zaseknuté úvery sa zas rozhýbali, čo sa hneď pozitívne prejavilo na burze (aspoň zatiaľ sa to tak javí) a všetci sme si vydýchli v nádeji, že banky zas nadobudnú dôveru v stabilitu finančného systému. Klamali by sme sa však, keby sme si mysleli, že na to, aby sme sa ľahko a bez problémov vyhrabali z krízy roku 2008, bude stačiť, keď sa budeme prizerať, ako sa Dow-Jonesov index […]

Zomrel Paul Newmann (26. január 1925 – 26. september 2008). Paul Newman mě naučil loupat okurky. Vážně. Moje stravovací návyky byly řadu let tak mizerné, že jsem neznala základní fígle v přípravě salátu. V roce 1986 jsem psala Newmanův profil pro magazín Timesů. A když mi muž, který získal 250 milionů dolarů pro charitu ze svých zálivek a omáček značky Newman’’s Own, nabídl, ať mu pomůžu se salátem, mrzačila jsem ubohou okurku tak důkladně… Až mi ji sebral a předvedl, jak se to dělá. V době, kdy se celá Amerika cítí rozzlobená a zrazená, když naši politici promrhali důvěru a […]

Bol to rok rokov, rok šialenstva, rok krvi, ohňa a smrti. Mal som dvadsaťjeden a bol som rovnako šialený ako všetci okolo mňa. Pol milióna amerických vojakov slúžilo vo Vietname, práve zavraždili Martina Luthera Kinga, v celej Amerike horeli mestá a zdalo sa, že svet sa rúti k apokalyptickému kolapsu. Šialenstvo som pokladal za celkom logickú reakciu na karty, ktoré mi rozdal osud, tie isté karty, aké osud rozdal všetkým mladým mužom v roku 1968. Hneď po skončení univerzity ma čakal povolávací rozkaz na vojnu, ktorou som z hĺbky duše pohŕdal, a keďže som už bol rozhodnutý odmietnuť v tejto […]

Nikdy som nemal v úmysle stať sa spisovateľom – aspoň do svojich dvadsiatich deviatich rokov. To je absolútna pravda. Ako malý chlapec som trávil veľa času čítaním, a ponáral som sa do svetov románov, ktoré som čítal tak hlboko, že by som klamal, keby som tvrdil, že som nikdy nemal pocit, že čosi píšem. Ale nikdy som si nemyslel, že mám talent na písanie. Ako tínedžer som miloval Dostojevského, Kafku a Balzaca, ale nikdy som si nevedel predstaviť, že by som mohol napísať čokoľvek, čo by sa mohlo merať s knihami, ktoré nám zanechali oni. A tak kým som bol […]

Národy sa vyznačujú tým, že z diaľky sa javia hladké a bez trhlín. Z vesmíru vyzerajú ako monolitické bloky. Viac-menej hovoríme o národe ako o osobe, a pokračujeme tak v stredovekej tradícii, v ktorej napríklad francúzskeho kráľa oslovovali “France”. Je pohodlné, a teda aj rozšírené, veľmi nerozlišovať, a pestovať veľkolepé zistenia o národnej podstate. Takéto veľké výroky vypúšťame z úst predovšetkým vtedy, keď v nás niektorá hlava štátu zanechá zvlášť hlboký dojem, či už je pozitívny, alebo negatívny. To všetko sú dôvody, pre ktoré sa javí, že gravitačná sila Georgea W. Busha vyše šesť rokov viaže Ameriku a Američanov k […]

Je to naozaj francúzska špecialita. Nepoznám ani jedného z našich významných politikov, ktorý by sa v istom okamihu svojej existencie nerozhodol, že napísať a vydať knihu je povinnou etapou jeho kariéry. Je to preto, že vo Francúzsku je prestíž kníh a literatúry vyššia ako v iných krajinách? Alebo preto, že vzťah medzi perom a mečom, medzi politikou a literatúrou, je tu už od čias Francúzskej revolúcie mimoriadne úzky? Alebo si politici berú príklad zo spisovateľov, ktorí ako Chateaubriand snívali o tom, že budú ministrami alebo ako Malraux o tom, že sa používaním zbraní preslávia rovnako ako písaním literatúry? Alebo, naopak, […]

Prvé štádium: poblúznenie Prišiel mi mail! Neverím vlastným očiam. Je to také úžasné! Mám to v rukách. Píšte mi! Kto povedal, že písanie listov je mŕtve? Ako sa len mýlil! Píšem listy ako zmyslov zbavená, prvý raz po dlhých rokoch. Prídem domov, nevšímam si nikoho zo svojich milovaných a idem rovno k počítaču spojiť sa s úplne neznámymi. A aký je AOL fantastický? Je to také ľahké. Také kamarátske. Je to spoločenstvo. Uííííí! Prišiel mi mail! Druhé štádium: vyjasňovanie O. k., začínam tomu rozumieť – mailovanie vôbec nie je písanie listov, je to niečo úplne iné. Čerstvo vynájdené, práve narodené […]

Od zverejnenia dramatických priznaní Chálida Šajcha Mohammeda sa do morálneho rozhorčenia nad mierou jeho zločinov primiešavajú aj pochybnosti. Dá sa jeho tvrdeniam veriť? Čo ak toho priznal viac, než skutočne spáchal, pretože chcel z obyčajnej márnivosti zostať v pamäti ako veľký stratég terorizmu, alebo preto, že bol ochotný priznať všetko možné, len nech je už “waterboardingu” a ďalším vypočúvacím technikám koniec? Ak bolo na tejto situácii niečo prekvapivé, tak to ani tak veľmi nesúviselo so samotným priznaním, ako skôr s faktom, že po mnohých rokoch sa po prvý raz pripustilo, že mučenie je normálna vec a že sa to prezentovalo […]