salon.eu.sk

https://www.salon.eu.sk

Tri otázniky pred múrom

Príspevok Donalda Trumpa na Twitteri o odložení volieb, zodpovedá všetkým 8 pravidlám fašistickej propagandy. Prezident v 40 slovách protirečí sám sebe, klame, označuje nepriateľov a vyrába krízu. Včera ráno tesne pred deviatou dal Trump na Twitter túto správu: “S univerzálnym poštovým hlasovaním (nie diaľková voľba, ktorá je dobrá) budú voľby roku 2020 tie NAJNEPRESNEJŠIE A NAJPODVODNEJŠIE v dejinách. Bude to veľká hanba pre USA. Neodložíme voľby dovtedy, kým ľudia budú môcť hlasovať riadne, bezpečne a isto???” Týmto príspevkom na Twitteri prezident oživuje fašistickú propagandu a súčasne využíva internetovú postpravdu dnešných čias: používa metódy fašistov, no so svojimi vlastnými charakteristickými prísadami. Fašistický návod na komentár k voľbám […]

Tie isté problémy ako predtým, len horšie

S Natalie Nougayrède o Lete solidarity, prázdnom Paríži, krehkosti Európy a nových časoch Toto je veľmi zvláštny spôsob leta. Mizne všeobecne rozšírený pocit, že pandémia z Európy už v podstate odišla. Ten pocit bol zrejme iluzórny, len sme ho všetci potrebovali. Toto je leto neistoty, zvláštne intermezzo.Čo si sľubujete od textov, ktoré vzniknú z projektu, ktorý práve rozbiehate – Leto solidarity? Tento projekt má dokumentovať toto unikátne leto – ktoré je unikátne pre všetkých Európanov, nech už je ich background, ich identita akákoľvek – uverejňovaním textov, videí, fotografií zacielených na ľudské príbehy. Chceme široký, inkluzívny pohľad: nie hľadaním problémov cez […]

Privilégium bielych

“Ver mi, nikto Ti nezazlieva, že si biely. Naozaj nikto.” Včera ma kamarát zo strednej školy označil v statuse na Facebooku a verejne sa obrátil na mňa a zopár ďalších ľudí s priamou otázkou o privilégiu bielych a rasizme. Pokladám si za povinnosť zverejniť nielen jeho otázku, ale aj svoju odpoveď, lebo si myslím, že by mohla prispieť k debate nielen na Facebooku, ale i pre širší okruh ľudí. Toto je jeho status:  Pred všetkými mojimi čiernymi či rasovo zmiešanými priateľmi na Facebooku sa musím priznať, že netuším, čo má byť to “ privilégium bielych”, ktoré si údajne užívam. Navyše, z toho, čo tu počúvam […]

Prišiel čas zmeniť status quo

Toto sú bolestné dni pre toľkých z nás. Hnev, pobúrenie, strach, rasizmus, nespravodlivosť, smútok, vyčerpanie – a nie je to len niečo nové, siaha to hlboko, poznajú to celé generácie, odkedy naša krajina vznikla. Trhá to srdce. Je nutné, aby nám trhalo srdce, ako sa v tejto krajine zaobchádza s menšinami, osobitne s menšinou čiernej pleti. Musí a má nám trhať srdce ich strach z toho, ako prežijú, nespravodlivosť, ktorá ich stíha, to, ako ich vnímajú všetci ostatní, ako ich spoločnosť ťahá nadol, ako nimi plní väznice, ako po nich dupe, ako sa ich štíti, ako ich segreguje, vylučuje, opľúva, […]

Svojou cestou z hrdla do nosa

Nedpredvídanú časovú zhodu – všeobecnej karantény a pôstu – by mohli vítať všetci, od ktorých sa žiada len to, aby s ostatnými nerobili nič, a svoju solidaritu s ostatnými prejavili takto. Čiže, tí, čo stoja až hlbko za frontovou líniou. Táto povinná askéza, tento laický a občiansky ramadan môže byť dobrou príležitosťou na premýšľanie o tom, čo je dôležité a čo nepodstatné. Je to ako keby vírus pripravil generálku krízy, ktorá príde, tej, v ktorej budeme musieť presmerovať svoje životné podmienky. Všetci. Všetci budeme musieť starostlivo vytriediť detaily nášho každodenného  života. Mojou hypotézou – no nastoľujú ju mnohí – je, […]

Tragická ozvena

Pán prezident, “Píšem Vám list/ Ktorý si možno prečítate/ Ak budete mať čas.” Vám, čo ste blázon do literatúrry, Vám tento prístup k téme určite niečo hovorí. To je začiatok piesne Borisa Viana Dezertér, ktorú napísal roku 1954, medzi vojnou v Indočíne a vojnou v Alžírsku. Dnes, akokoľvek to proklamujete, nie sme vo vojne, nepriateľ nie je ľudský, nie je nám podobný, nemá myseľ ani vôľu škodiť, sú mu ľahostajné hranice aj sociálne rozdiely, reprodukuje sa naslepo tým, že preskakuje z jedného jednotlivca na druhého. Zbraňami – ak už trváte na tomto bojovom slovníku – sú nemocničné lôžka, respirátory, rúška a […]

Odkiaľ sa teraz môžu vziať?

Týždne a týždne vyzerá Paríž takto: zatvorené kaviarne, reštaurácie, divadlá, verejné parky, žiadna aktivita, ktoré nie je vitálne dôležitá. Nič podobné v žijúcej pamäti neexistuje. Za nacistickej okupácie, ako vieme, kultúra a nočný život fungovali veľmi dobre. Teraz nám vládne Covid 19 a snáď všetky európske veľkomestá sa na čas premenili na jeden z tých dystopických filmových scenárov s prázdnymi ulicami, rúškami, chirurgickými rukavicami a samoizoláciou, ktorá je novou normalitou. Pohotovostné oddelenia nemocníc sa chystajú na to, čo ešte príde alebo sú beznádejne preťažené. Znie to ešte stále odťažito, zaoberať sa tým, čo táto chvíľa vypovedá o našom mieste vo […]

Kto prejde na červenú

Corona je skúška systému. Ázia zvláda epidémiu oveľa lepšie než Európa. V Hong-Kongu, na Taiwane a v Singapure je teraz už nakazených len málo. Taiwan hlási 108, Hongkong 193. V Nemecku je v oveľa kratšom čase už dvanásťtisíc potvrdených – 19. marca. Sme späť vo veku suverenity. Suverén je ten, kto rozhoduje o výnimočnom stave. Suverén je ten, kto zatvára hranice. Južná Kórea má už to najhoršie za sebou. Takisto Japonsko. Aj krajina pôvodu epidémie, Čína, už má do veľkej miery epidémiu pod kontrolou.   Taiwan ani Kórea nevyhlásili karanténu a nezatvorili obchody a reštaurácie. A medzitým sa začal exodus Ázijčanov z […]

Naša nedôvera nás zabíja

Yuval Noah Harari: V tomto momente krízy sa kľúčová bitka odohráva uprostred ľudstva samotného  Plno ľudí viní z epidémie globalizáciu a tvrdí, že jediná cesta, ako zabrániť tomu, aby neprepukli ďalšie a ďalšie, je deglobalizovať svet. Postaviť múry, uvaliť reštrikcie na cestovanie, zredukovať obchod. Je pravda, že pre to, aby sme epidémiu zastavili, je krátkodobá karanténa podstatná, lenže dlhodobý izolacionizmus bude mať za následok ekonomický kolaps bez toho, aby nás skutočne ochránil pred infekciami. Práve naopak. Skutočný protiliek nie je segregácia, ale skôr kooperácia. Epidémie zabili milióny ľudí dávno pred érou globalizácie. V 14. storočí neboli lietadlá ani zaoceánske lode, […]

To chcete žiť večne?

Môj starý otec v Prvej svetovej vojne bojoval na fronte v dvanástich bitkách na rieke Isonzo. Prišlo mu to úplne normálne, jednoducho, muselo sa. Ja som už nejaký čas vládou odsúdený ostať doma, vo svojom byte v Turíne, v istom zmysle som teda tiež na fronte, len obklopený kopami kníh a cédečiek. To mi pripadá ako privilegovaná situácia, nielen v porovnaní s nasadením môjho starého otca, ale aj so situáciou veľkej časti ľudstva, ktorá doposiaľ žila. Tento svoj (a váš) uvoľnený čas získavam na zaznamenávanie toho, čo mi v týchto dňoch chodí hlavou.  Niektorí si to všimli: odrazu sa v […]