Zaznamenávame výzvu francúzskych intelektuálov za uzavretie líbyjského vzdušného priestoru. Iniciátormi výzvy v denníku Le Monde sú okrem iných Jane Birkin, André Glucksmann a Claude Lanzmann. V Líbyi čas letí. Každým dňom, každou hodinou, vražednou silou zbraní – lietadlami, vrtučníkmi, tankmi, raketami, žoldniermi – zosilňuje diktátor Kaddáfí dosah na svoju krajinu a rozbíja vôľu líbyjského ľudu po slobode. Odhodlaný utopiť svoju krajinu v potokoch krvi, čistí mestá od opozície a nastoľuje hrôzovládu. V Tripolise a regiónoch, ktoré si znovu vydobyli vzbúrenci, dochádza k množstvu únosov, ľudia miznú a umierajú mučiarňach. Západ nie je v odsúdení šialeného diktátora jednotný. Ale ako znovu ukázalo stretnutie G8, váha, kladie stále […]

Málokedy ovládne novinové titulky udalosť, ktorá sa nekoná. Reportéri sa snažia popisovať to, čo sa deje, nie je ich úlohou zachytávať všetko, čo sa nedeje. Napriek tomu si niektorí všimnú, že ani na tých najvášnivejších masových demonštráciách v Tunisku a Egypte nikoho nenapadlo páliť americké alebo izraelské vlajky; pred kamerami nikto nedupal po portrétoch Baracka Obamu ani Benjamina Netanjahua, nikto neskandoval pomstychtivé slogany, žiadne „Palestína zvíťazí“ alebo “Smrť Izraelu”. Takáto podivuhodná premena v správaní demonštrantov sa nedostala do prvého plánu komentátorov. Čo si máme myslieť o tom, že večný konflikt medzi Izraelom a Palestínou bol odsunutý na okraj? Nie je problémom on? Nie je to […]

Pán prezident, možno si prečítate, čo Vám píšem… Mám to šťastie, že mám dve štátne občianstva. Som Maročan a od roku 1991 aj Francúz. Pre mňa je to požehnanie, patriť k dvom krajinám, dvom kultúram, dvom jazykom a prežívam to ako ustavičné obohacovanie.  Odkedy ste v Grenobli vyhlásili, že každému prisťahovalcovi, ktorý sa dopustí ťažkého zločinu, bude v budúcnosti možné uprieť štátne občianstvo, cítim sa v istom zmysle ohrozený, či prinajmenšom napadnutý ako Francúz. Hoci ani náhodou neplánujem začať teraz nejakú zločineckú kariéru, či vážne narúšať spoločenský poriadok, pociťuje Vaše výroky ako útok na samotnú podstatu tejto krajiny, jej ústavu. To je, pán prezident, neprípustné v demokracii, […]

Prezident Francúzska sa pustil do prenášania hory. Tá však, ako sa ukazuje, naňho padá. Hlava štátu uverila, že bude hromadiť body v prezidentskej kampani témou, ktorá je v skutočnosti záležitosťou hraničnej polície a samospráv. Zdá sa, že to bola veľká chyba. Otázka Rómov nie je otázkou policajnej alebo sociálnej bezpečnosti, ale v prvom rade otázkou bezpečnosti psychickej. Nie je čisto francúzska, je európska. Nie je to otázka niečoho, čo je momentálne akútne, ide o väčší problém. Roku 1990, po páde železnej opony, uskutočnil americký denník Los Angeles Times roku jeden z prvých prieskumov vo východnej Európy. Z jeho výsledkov vyšlo najavo, že osemdesiat percent obyvateľstva […]

Všetko viete. Už dávno. Neexistuje žiadne tajomstvo. Nekrológ nielen za Natáliou Estemirovovou. Natáliu Estemirovovú odpratali, pretože bojovala proti štátnym lžiam, pretože toho vyslovila priveľa, pretože ich príliš presne vyšetrila, pretože tých, čo stoja za dennodennými zločinmi v Čečensku, nazvala menom: diktátora Ramzana Kadyrova, tajné služby ruskej armády, rôzne mafie pustené z reťaze a ich patrónov v Kremli. Smutná irónia Svojvoľné zatýkanie maskovanými mužmi, „za trest” vypálené domy civilistov, ktorých obyvateľom zabránili ujsť z horiacich domov, zvyk brať rukojemníkov, ktorých potom poriadkové sily za doláre vracajú živých alebo mŕtvych, ženy znásilňované pred očami manželov. Všetko viete. Nič nové v čečenskom martýriu, […]

Ruský útok na Gruzínsko nebol žiadnym veľkým prekvapením. Prekvapením bol postoj Európy. Sú dni, niekedy hodiny, keď sa svet vychýli z pôvodnej osi. Takúto situáciu nám priniesol august 2008, keď sa zmenila rovnováha moci v jednom regióne, ale ešte radikálnejšie sa zmenila rovnováha predstáv a predsudkov v hlavách. Faraónska organizácia olympijských hier predviedla svetu čínsku vôľu k moci, veľkú výzvu 21. storočia. Vpád Rusov do Gruzínska mu veľmi drsne ukázal, že imperiálne a bezhraničné Rusko je späť. Na tom vlastne nebolo nič prekvapivé, okrem samotného faktu, že to svet prekvapilo a okrem zmätenia verejnej mienky na Západe, ktorý sa lenivo […]

Západ po bleskovej vojne v Gruzínsku: nejednotný a ochromený strachom. Mali by sme si namiesto toho spomenúť na nadradenosť demokracie. Táto scéna sa odohráva 2. apríla v Bukurešti: Prebieha summit NATO. Michail Saakašvili si je istý, že veľké krajiny po štyroch rokoch lobovania prijmú Gruzínsko medzi seba. To by bolo Gruzínsko ochránilo pred ruským susedom a opäť zakotvilo Abcházsko a Južné Osetsko ako jeho pevnú súčasť. Michail Saakašvili mal troch zástancov: Georgea W. Busha, pobaltské krajiny a Poľsko. Ale na večeri šéfov vlád sa Nicolas Sarkozy s Angelou Merkelovou dohodli, že prijatie Gruzínska budú vetovať s tým, že Tbilisi najskôr […]

Michail Chodorkovskij si trúfol postaviť sa všemocnému. Ďakujem vám, Jelena Bonnerová-Sacharovová. Ďakujem vám, Anna Politkovská. Tieto dve pozoruhodné ženy mi otvorili oči: Michail Chodorkovskij, kedysi všemocný šéf najväčšieho ruského ropného koncernu Jukos, dávno už nie ten úspešný biznismen, ktorému sa zo všetkých strán závidelo – je politický väzeň. Už štyri roky odprataný do najodľahlejšieho kúta Sibíri, odsúdený a ešte raz odsúdený – až do trpkého konca? Vo Francúzsku sa už tradične nepestuje žiadna veľká náklonnosť medzi svetom intelektu a peniazmi. Tak prečo brániť kapitána priemyslu, ktorého jeho vlastní okamžite opustili? Kapitalisti všetkých krajín, spojte sa? Po kolapse Sovietskeho zväzu Svetová […]

Jedno slovíčko může stačit k tomu, aby se rozpoutala bouře. V poslední době dosáhly kalamáře komentátorů rychle bodu varu a vyslanecké kanceláře celé západní Evropy vystoupily se silnými diplomatickými projevy nesouhlasu. Dopustil se nový francouzský ministr zahraničí Bernard Kouchner rouhání, které by se dalo připsat jeho naivitě či nedostatku profesních zkušeností v nové roli, tím, že se zmínil o nebezpečí války implikovaném íránskou neochvějnou touhou po sestavení bomby a o potřebě se na ni připravit tak, aby se jí dalo vyhnout? Byl za to okamžitě pokárán svými zahraničními kolegy z Moskvy a Říma, Sergejem Lavrovem a Massimem d’Alemou (o válce […]

Paríž, tri hodiny popoludní. Metro je skoro prázdne. Oproti mne si sadá mladá žena, pred má kočík, v ňom bábätko. Bábo sa na mňa usmeje. A ja naňho. Úsmev, druhý, tretí, striedame sa, najprv dieťa, potom ja – dlhá, bezslovná, ale o to srdečnejšia konverzácia. O pár staníc ďalej matka vstane a dieťa mi zakýva na rozlúčku. V nasledujúcej chvíli ku mne pristúpi muž stredného veku. „Ste pán Glucksmann?“ pýta sa. „Áno,“ hovorím. „Pozoroval som vás,“ tichým hlasom pokračuje. „Ako sa môžete usmievať na dieťa, a pritom hlasovať za Sarkozyho?“ V Paríži sú plagáty kandidáta občianskej pravice UMP premaľované hitlerovskými fúzikmi o ofinou. „Sarko-fascho“, „Sarko-Hitler“, „Sarko-Mussolini“ dočítate sa […]