Šesť miliárd ľudí sa potenciálne môže premiestňovať z jednej krajiny do druhej. Tým sa problémy rozpoznávania len znásobujú. A to už teraz hovoríme, že všetci Japonci sa na seba podobajú, a oni hovoria to isté o nás. Na úvod mi nedá nepovedať, že je niečo nekalého v úmysle brať odtlačky prstov členom jednej skupiny spoločnosti – či už sú to Rómovia, svedkovia Jehovovi, filatelisti, diabetici či túlaví mnísi – a ak sú to deti, tým horšie. Už však oznámili, že onedlho ich budú brať všetkým do radu, takže nebude dôvod protestovať, aspoň nie teraz. Na druhej strane, chodím do Spojených […]

Minulé leto som zaoberal knihou Pierra Bayarda Ako rozprávať o knihe, ktorú ste nikdy neprečítali, v ktorej tvrdí, že ktokoľvek, kto číta, dobre vie, že na svete je oveľa viac dôležitých kníh, než ich možno prečítať za jediný život, a často nás hlboko ovplyvnia knihy, čo sme nikdy nečítali, no máme o nich základné informácie, ktoré sa k nám dostali z najrozličnejších zdrojov. No najspornejšia časť tejto práce tvrdí, že aj z kníh, ktoré sme naozaj prečítali, si nepamätáme to, o čom hovorili, ale to, čo sme chceli pri ich čítaní počuť. Pierre Bayard, ktorý okrem toho, že je docentom […]

Pokračujem v ponuke textov, odporúčaných do nových antológií pre mládež. Dnešnou témou bude Cigán. “Sú živým obrazom rasy zločincov a páchajú všetky možné priestupky a trestné činy. Majú hrôzu zo všetkého, čo si vyžaduje hoci len minimum usilovnosti; radšej budú znášať hlad a biedu, ako by sa mali venovať čo i len najľahšej stálej práci; pracujú len toľko, aby vyžili; sú krivoprísažníci aj sebe navzájom; nevďační, zbabelí a zároveň krutí, a preto v Transylvánii koluje príslovie, podľa ktorého päťdesiatich Cigánov odoženieš aj mokrou handrou; ako vojaci v rakúskej armáde toho boli neslávnym dôkazom. Sú neuveriteľne pomstychtiví: jedného z nich raz […]

Rusi o jedle neradi žartujú, prízrak hladu im zatemňuje vedomie. Delím krajiny na chutné a nechutné. V chutných sa v jedle vyznajú, v nechutných všetko jedlé pokazia. Rusko je chutná krajina. Je to krajina úžasných zakúskov, solených húb, kulebiak a závinov. Krajina blinov s čiernymi ikrami, bábätkovskej bravčovinky, diviny s brusnicovou omáčkou. Ruskí kupci a statkári trpeli obžerstvom, jedli toľko a tak dobre, že vzniklo aj osobitné slovo “gortanobesie” “šialený hltan” či “hltanová besnota”. Tak pravoslávni popi, ktorí tiež trpeli obžerstvom, nazývali hriech mimoriadnej vášne k nemiernemu jedeniu. Ako sa mohlo stať, že v chutnom Rusku večne strašil prízrak hladu? […]

Úvaha prvá. Minulý týždeň som v istom denníku čítal túto nezvyčajnú správu: “V Ríme istý Maročan prehltol mobil, zachraňovala ho polícia.” Policajti neskoro večer obchádzajú rajón, a odrazu vidia na zemi chlapíka v obkľúčení svojich krajanov, ktorý vypľúva krv. Vezmú ho teda, odvezú do nemocnice, a tam mu z hrdla vytiahnu Nokiu. Vidí sa mi úplne nemysliteľné (okrem reklamy na Nokiu), že by nejaký človek, akokoľvek vyšinutý, mohol prehltnúť mobilný telefón. Denník prináša hypotézu, podľa ktorej sa udalosť stala pri vyrovnávaní si účtov drogových dílerov, a teda je pravdepodobné, že mu niekto vopchal ten mobil do úst nasilu, a nebol […]

V jednom z posledných čísel časopisu L’Internazionale som čítal článok, v ktorom sa píše o istom prieskume, uskutočnenom vo Veľkej Británii, kde vyšlo najavo, že štvrtina Angličanov sa domnieva, že Winston Churchill je vymyslená postava, a to isté aj Gándhí či Charles Dickens. Mnohí opýtaní (nie je uvedené koľkí) by však zaradili medzi reálne existujúce postavy Sherlocka Holmesa, Robina Hooda a Eleanor Rigbyovú. Nedramatizoval by som to. Zaujímalo by ma však, ku ktorej spoločenskej vrstve patrí tá štvrtina, ktorá to nemá celkom jasné ohľadom Churchilla a Dickensa. Keby boli robili prieskum medzi Londýnčanmi za Dickensových čias, ktoré poznáme z Dorého […]

V poslednom čase sa objavili spomienky – oslavy – chválospevy – démonizácia šesťdesiateho ôsmeho roku. Máme sa na čo tešiť. Pre začiatok, minulú nedeľu som vo významnom mienkotvornom denníku čítal vetu, ktorú údajne povedal poslanec Casini: “Šesťdesiaty ôsmy rok nám zanechal ako dedičstvo slogan Ani so štátom, ani s Červenými brigádami.” Nikdy celkom nedôverujem tomu, čo čítam v novinách, no aj keby Casini tú vetu nikdy nebol vyslovil, napísal ju novinár, ktorý mu ju prisúdil, aby ju zjednotil so svojím vlastným názorom, pretože on sám ju pokladá za zmysluplnú. Takže keď chceme reflektovať rok ’68, správajme sa ako historici, a […]

“Čo nové je u vás za posledné dva týždne?”, pýta sa ma priateľ zo zahraničia. Nuž, odpovedám, jeden z ministrov bol obvinený z korupcie. No čo, povie priateľ, to nie je nič mimoriadne, také sa stalo aj u nás. Ako na to reagovala vláda? Vyjadrila mu morálnu podporu, odpovedám. Správne, povie priateľ, vláda musí predpokladať, že kým nie je dokázané, či minister naozaj spáchal trestný čin, zostáva slušným človekom, inak by predsa nemohol byť vo vláde. Ale povedz mi, pokračuje priateľ, ako sa ten minister zachoval. Odpovedám, že z dôvodu, aby mohol voľne obhajovať svoju česť a nekompromitoval vládu, tento […]

Spomínam si (no ako neskôr uvidíme, to ešte neznamená, že si spomínam presne) na krásny článok Giorgia Manganelliho, v ktorom vysvetľoval, ako môže bystrý čitateľ zistiť, že knihu netreba čítať, a to ešte skôr, než ju otvorí. Nie, nehovorím o schopnosti, ktorá sa často vyžaduje od profesionálneho čitateľa (alebo zanieteného milovníka kníh), ktorou je na základe letmého pohľadu do úvodu, na dve náhodne otvorené strany, na obsah a často bibliografiu, či sa knihu oplatí čítať, alebo nie. Toto je takpovediac vecou remesla. Nie, Giorgio Manganelli hovoril o istom druhu osvietenia, ktorého dar evidentne a zároveň paradoxne mal. Kniha Ako rozprávať […]

Krátko po vojne vychádzal v Taliansku tvrdo protináboženský týždenník Don Basilio a prostredníctvom neho a rozprávania svojho otca som si zrekonštruoval duševné stavy laického predfašistického Talianska 19. storočia, keď pre každého vlastenca boli farári čierni havrani, a keď šli okolo, bolo si treba odpľuť, aby človeka neuriekli. Potom antiklerikálna vlna opadla, možno preto, lebo komunisti prijali článok 7 ústavy a rozhodli sa prijať vlastnú dohodu s cirkvou, čím sa usilovali získať hlasy katolíkov. Zostalo aj zopár historických liberálov a republikánov, ale nebola to nijaká masovka. Dávno som nepočul ani vyslovene ateistické vyhlásenia, aké hrdo hlásali slobodní myslitelia v 19. storočí […]