Sedím vo vlaku, čítam noviny a odrazu pán, ktorý sedí vedľa mňa, začne debatu: “Čo poviete, v akých časoch to žijeme? Iste ste sa v novinách dočítali aj o tom chlapovi, čo zabil tehotnú manželku. A o tých dvoch, čo pred niekoľkými mesiacmi vyvraždili celú rodinu susedov len preto, že si trochu hlasnejšie púšťali rádio. A o tej rumunskej prostitútke, ktorá pichla dáždnikom do oka iné dievča pri bezvýznamnej hádke. A o tom, koľko matiek v poslednom čase zabilo svoje deti. A o otcovi, čo zabil dcéru (škoda reči, cudzinec, a navyše moslim), aby jej zabránil vziať si kresťana. A […]

Propagačné oddelenia vydavateľstiev mi nikdy neposielajú knihy, ktoré by ma eventuálne mohli zaujímať – čo ja viem, eseje o stredovekej estetike, semiotike či filozofii jazyka – ale krásne výpravné publikácie. A ja neviem, čo s nimi, ako napríklad kuchárske knihy, romány neznámych autorov, napísané v jazykoch ešte spred ich zmätenia pri stavbe Babylonskej veže. No toto nemenné pravidlo občas niekto poruší – ako teraz Adelphi, ktorý mi neprestáva posielať diela významných stredoeurópskych samovrahov, a pritom nezabúda ani na celého Simenona. Takouto cestou sa na môj stôl dostalo aj niekoľko titulov, kde sa píše o ničení kníh či o bujnení vymyslených […]

V záplave článkov o násilí na školách som čítal jeden, ktorého tému by som nedefinoval ako násilie, ale ako najvyšší stupeň drzosti – a napriek tomu ide o veľmi zmysluplnú drzosť. Bol o študentovi, ktorý chcel vyprovokovať profesora, a tak mu položil otázku: Prepáčte, teraz, keď máme internet, čo vy tu hľadáte? Študent vyslovil polovičnú pravdu, ktorú si, mimochodom, medzi sebou potichu hovoria aj profesori už aspoň dvadsať rokov, teda že kedysi musela škola formovať, no predovšetkým prinášať poznatky, od písmeniek na prvom stupni cez informácie o hlavnom meste Madagaskaru až po dátum tridsaťročnej vojny na strednej škole. Väčšinu z […]

V novinách aj na internete čítam, že v juhotalianskom mestečku Albanella, 20 kilometrov od antického chrámu v Paestume a 60 kilometrov od antického chrámu vo Velia, sa má postaviť za asi miliardu a 500 miliónov eur archeologický park s názvom Megale Hellas (čo značí Veľké Grécko) s umelým, ale neporušeným chrámom zo železobetónu, obloženým travertínom. Ten, kto polemizuje s týmto nápadom, dôvodí, že len o niekoľko kilometrov ďalej sa nachádza naozajstný chrám zo 4. až 5. storočia pred Kristom, venovaný bohyni Demeter, ktorý nikomu nepríde na um vynoviť, a ten, kto túto ideu podporuje, zasa argumentuje väčšou turistickou obľúbenosťou takýchto […]