Na Kube sa šesťdesiate roky začali roku 1959 a skončili rokom 1968. Svojím spôsobom si aj Kuba pripomína udalosti roku ’68, ktorý prebiehal celkom inak, ako ten, čo mal poznačiť dejiny krajín ako je Vietnam, Mexiko, Francúzsko, Spojené štáty, alebo umlčané Československo. Iste, pripomína sa aj európsky rok ’68. Rôzne články sa vracajú k udalostiam, ktoré sa na Kube zažívali ako čosi vzdialené a cudzie. Tieto udalosti – ktorých revolučný impulz bol účinný hlavne v médiách – sa skoro vo všetkých prípadoch vnímali ako buržoázny fenomén. Tá libertínska, obrazoborecká, vlna, ktorá sa vtedy valila niektorými európskymi krajinami, zasiahla Kubu o […]

Na svojom kongrese v Denveri budú demokrati nominovať politika, ktorého si Európania želajú za budúceho prezidenta Spojených štátov. Ale pozor, Amerika sa ešte nerozhodla pre Baracka Obamu. Jeho náskok oproti Johnovi McCainovi sa zmenšil. Republikán by si mohol vybudovať postavenie predovšetkým u bielych, mužských, veriacich, majetných (ročný príjem nad 75 000), vek nad päťdesiat rokov. Obama si svoju klientelu nachádza predovšetkým u čiernych, žien, u voličov do tridsať rokov, a tiež s dobrým vzdelaním. Americký geostratég Robert Kagan pred niekoľkými rokmi sformuloval pozoruhodnú vetu: Američania pochádzajú z Marsu a Európania z Venuše. Tým chcel tento neokonzervatívec a terajší politický poradca Johna […]

Aká je paralela medzi Pygmalionom, profesorom Higginsom, Priklopilom a Fritzlom? Ovídiovský Pygmalion si chcel stvoriť Galateu zo slonovinovej kosti, Shawov profesor Higgins vytvoril My fair Lady, Wolfgang Priklopil si modeloval dokonalú ženu (Nataschi Kampuschovej). A Fritzl? Josef Fritzl si zriadil paralelnú rodinu, nad- a podsvetie, nebo a peklo súčasne. Ako šialenec Stvorenia vyrobil dvakrát po sedem detí a nečudoval by som sa, keby sa aj tie byty (hore a v pivnici) na seba podobali a keby niekde v Thajsku alebo inde na svete existovala ešte tretia osemčlenná rodina. Je to, ako keby chcel žiť svoj život hneď dvakrát, raz za […]

Nechcem na EÚ len prskať a žiarliť. Chcem byť na ňu hrdý. Prečo by Ukrajina mala patriť do Európskej únie? Pretože to tak chcem, pretože by som tak chcel, pretože si to prajem, áno: neviem si to v tejto chvíli vôbec predstaviť inak. Inak to podľa mňa jednoducho nejde. Sú to vo vážnom publicistikom diskurze slabé argumenty? Iste. Je mi to jasné. No dostal som takúto otázku a lepšiu odpoveď nemám a nemôžem dať. Ozaj: čo by bolo to iné? Prepadnutie Rusku, nedočkavo vznikajúcej ríši? To naozaj nie je to, čo chcem. Že by to bolo to, čo chce Európska […]

V Poľsku týchto dní sa otvorila nová kapitola emocionálnej debaty o poľskom antisemitizme. Príležitosťou sa stalo poľské vydanie novej knihy princetonského historika poľského pôvodu Jana Tomasza Grossa. Kniha s duniacim titulom Strach (Fear. Anti-Semitism in Poland after Auschwitz, New York 2006), je vedená jedinou otázkou: “Ako mohol existovať poľský antisemitizmus po Osvienčime?” Podľa autorom citovaných správ ľudí, čo prežili holokaust, ich v ich domovoch po vojne namiesto otvorených náručí často čakala cynická otázka: “To ešte žiješ?!” Obete holokaustu boli konfrontované s viac-menej zreteľným nepriateľstvom poľského obyvateľstva, ktoré následne vyústilo do pogromov, a tri z nich podrobne opisuje Grossova kniha: pogromy v Rzeszówe […]

“Žiadny národ na svete,” napísal historik Jules Michelet v 19. storočí v Dejinách Francúzskej revolúcie, “nemiluje svojich kráľov tak ako Francúzi. Ale najvášnivejšie Francúzi na svojich kráľoch milujú ich vášne.” To najhoršie, čo sa dá o francúzskom kráľovi povedať, bolo povedané o Ľudovítovi XVI.: “Jediné pozoruhodné na tomto kráľovi bolo,” napísal Léon Bloy tiež v 19. storočí, “že nemal maitressy.” Časť kráľovského lesku dopadla aj na francúzskych prezidentov – a tak ako to kedysi Ernst Kantorowicz vysvetľoval o kráľoch – aj francúzski prezidenti majú dve telá: jedno úradné a jedno súkromné. A napriek tomu, že súkromné telo bolo v médiách […]

Jedno by som chcel predoslať: Ribera, tá štvrť, ktorú si chodíte pozerať, nemá veľa spoločné s Riberou, ako sme ju poznali. Je to nová Ribera. Veľa tradičných obchodov zmizlo. Namiesto toho sú tu butiky s módou pre anorektičky, bary s pseudobaskickým tapas, galérie, minimalistické reštaurácie… Born je stavenisko, malá Placa Montcada takisto. Menia starú dlažbu, dlaždice budú väčšie, takže ulica vyzerá ako ulica v nejakom meste v Provence alebo v Prahe, alebo Freiburgu, alebo Macanet de Cabrenys. Motajú sa tade dve dievčiny a obhrýzajú briošky so šunkou “Guarda che bello!” – povie jedna pri pohľade do dvora, v ktorom sídli […]

Málokedy šťastie vidieť tak bezprostredne ako na tvári závislého človeka, keď ukojí svoju závislosť: fajčiari, keď si zapaľujú cigaretu, pijani, keď otvárajú fľašku, hráči v kasíne. Ale závislí od Amazonu? Hoci, prečo by nie? S Amazonom vplynulo do literatúry čosi, čo inak poznáme len z lesklých časopisov alebo zo sveta športu: rebríčky. Každá kniha má svoj rang, v ktorom sa predáva, a tým aj merateľné miesto v čitateľskej priazni. To robí z autorov automobilových pretekárov. Štart každého nového titulu je fatálna vec. Napríklad ľúbostný príbeh, ktorý som nedávno vydal, bol istý čas na štyristoosemdesiatom mieste, potom sa za niekoľko dní […]