Na svojom kongrese v Denveri budú demokrati nominovať politika, ktorého si Európania želajú za budúceho prezidenta Spojených štátov. Ale pozor, Amerika sa ešte nerozhodla pre Baracka Obamu. Jeho náskok oproti Johnovi McCainovi sa zmenšil. Republikán by si mohol vybudovať postavenie predovšetkým u bielych, mužských, veriacich, majetných (ročný príjem nad 75 000), vek nad päťdesiat rokov. Obama si svoju klientelu nachádza predovšetkým u čiernych, žien, u voličov do tridsať rokov, a tiež s dobrým vzdelaním.
Americký geostratég Robert Kagan pred niekoľkými rokmi sformuloval pozoruhodnú vetu: Američania pochádzajú z Marsu a Európania z Venuše. Tým chcel tento neokonzervatívec a terajší politický poradca Johna McCaina na začiatku vojny v Iraku charakterizova? napätý transatlantický vzťah – jedna strana je triezva a bojovná, druhá zasnená a zbabelá. Vezmime si aktuálny prieskum k prezidentskému volebnému boju, situácia vyzerá trochu inak: praaamerickí prívrženci Johna McCaina pozostávajú zo starších, bielych a nevzdelaných mužov, Obamovi kvázieurópski voliči sú naproti tomu ženy, a mladí, vzdelaní voliči.
Ak chcú demokrati zvíťaziť, musia sa vyslobodiť zo svojho európskeho hávu. Nevďačná úloha, pretože sa musia vybrať do terénu Johna McCaina bez toho, aby sa zriekli svojho prísľubu veľkej politickej zmeny. Barack Obama teda robí, čo môže, a necháva hrať svaly. Zasadzuje sa teda za rozšírenie našej prítomnosti v Afganistane, žiada, aby sme boli v Pakistane. Dokonca chce ponechať zvyškový kontingent našich jednotiek v Iraku – čo môže znamenať všetko možné, spomeňme si na poradcov vo Vietname. A voči Iránu žiada síce viac diplomatického úsilia, ale nechce sa vzdať ani nukleárnej možnosti.
Skrátka, pre Obamu je McCain výzvou, akej predtým musel čeliť s Hillary Clinton. Lebo odhliadnuc od starších žien, podporovali ju tie isté voličské skupiny ako teraz McCaina: Hillary je jednoducho tá lepšia Američanka.
Stĺpčeky Marcie Pally pravidelne vychádzajú v nemeckom preklade v denníku Frankfurter Rundschau.