Francúzsky ústavný súd zrušil zákon o genocíde v Arménsku. To rozhodnutie je sporné. Sudcovia totiž nie sú nepredpojatí. Tak vo Francúzsku, ako v Nemecku platí: nič a nikto nestojí nad zákonom. A tak je rozhodnutie francúzskeho ústavného súdu z 28. februára zrušiť zákon o genocíde, ktorý odhlasoval parlament aj senát nateraz posledným slovom. Popieranie genocídy na Arménoch malo byť postavené mimo zákon – a sudcovia skonštatovali, že by to ohrozilo slobodu myslenia. Iste, je to rozhodnutie najvyššieho politického kontrolného grémia v krajine. Napriek tomu by sme si mali uvedomiť jedno: úcta k právnemu štátu neznamená, že občania majú byť slepí. […]

V Maďarsku si razí cestu protidemokratická ideológia, nezlučiteľná s európskou myšlienkou. Politickú diskusiu opäť raz určujú rasistické tóny a otvorený nacionalizmus. Európa však zostáva hluchá. Európa sa vyhráža Grécku, že ho vyženie z kruhu svojich národov za – isteže závažné – porušovanie pravidiel riadneho hospodárenia a vládnutia. Európa právom zatracovala pred desiatimi rokmi Rakúsko, keď sa jeho konzervatívni politici spojili v koalícii s pravicovým extrémistom Jörgom Haiderom. Teraz je uprostred Európy krajina, v ktorej vláda hrdúsi médiá, demontuje sociálny systém a zdravotníctvo, kriminalizuje chudobných a spochybňuje práva, ktoré sme dávno považovali za ustanovené, napríklad právo na prerušenie tehotenstva. Existuje krajina, […]

Na Malte si naverímboha prenajímame loď. Misratu totiž Kaddáfího vojská uzavreli a odrezali od vonkajšieho sveta a dá sa tam dostať jedine po mori. Konečne jeden námorník na poslednú chvíľu súhlasil, že si trúfne nás tam dostať – aj to len preto, že bol po krk v dlhoch, čo si narobil pretože na budúci týždeň vydáva dcéru. Sľúbil teda, že nás tam dostane – mňa a príslušníkov líbyjskej opozície, ktorí ma sprevádzali z Francúzska: Ali Zeidana, Mansura Sayf al-Nasra a Souleimana Fortiu. Za deň a nasledujúcu noc sa bez prístrojov hodných tohto názvu a bez použiteľnej mapy doplavíme do mučeníckeho mesta Misrata. Na opustenej prístavnej hrádzi zahalenej […]

Sajjad, syn Sakín Mohammadi-Aštianiovej odkazuje: ste naša jediná nádej. Sakín Mohammadi-Aštianiovú odsúdili na smrť ukameňovaním za „nedovolený nemanželský vzťah” a napriek celosvetovým protestom stále hrozí, že rozsudok predsa len bude vykonaný. Pôvodne ju odsúdili roku 2006 a potrestali deväťdesiatimi deviatimi ranami bičom. Neskôr ju spoločne s Issom Taherim, jej údajným spolupáchateľom, obvinili z vraždy manžela. Súd ju síce zbavil obvinenia z vraždy, ale na ďalšom pojednávaní ju znovu odsúdili za neveru, tentoraz na smrť ukameňovaním. Jej údajného milenca Taheriho odsúdili z napomáhania vražde a uväznili. Začiatkom augusta iránska televízia odvysielala rozhovor so zahalenou ženou, ktorá sa priznala k nevere a […]

Vo štvrtok, 17. septembra rozhodovalo 58 členských krajín o tom, kto sa stane novým generálnym riaditeľom Organizácie OSN pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO). Mohlo sa stať, že do funkcie zvolia muža, ktorý sa preslávil svojím sľubom, že vlastnoručne spáli každú knihu v hebrejčine, ktorej sa napriek ostražitosti islamistov podarilo prekĺznuť na police štátnej knižnice v Alexandrii. Tento muž sa volá Farúk Husní. Spoločne s filmovým režisérom Claudom Lanzmannom a s Eliem Wieselom, nositeľom Nobelovej ceny mieru, ktorý prežil Holokaust, sme na novinových stránkach Európy, Spojených Štátov a Latinskej Ameriky odsúdili nechutné vyhlásenia Husního. Medzičasom tento ašpirujúci spaľovač kníh rozkrútil besnú volebnú […]

Najväčší nepriateľ je Hamas. Ako človeka, ktorý už desaťročia nedokáže rozoznať dobrých mŕtvych od zlých mŕtvych alebo, ako hovorieval Albert Camus, „podozrivé obete” od „privilegovaných katov”, ma hlboko znepokojuje pohľad na palestínske deti, ktoré sa stali obeťami bombardovania. Po tomto úvode a vzhľadom na to, že niektoré médiá sa už zas úplne zbláznili – čo sa im stáva zakaždým, keď ide o Izrael – by som rád upozornil na niekoľko skutočností. Správna predstava Žiadna vláda na svete, žiadna krajina okrem večne obviňovaného, očierňovaného a démonizovaného Izraela by nezniesla, keby celé roky na jej mestá dopadali tisícky striel. Na celej záležitosti […]

Číňania nám šliapu po olympijských zásadách. To nemôžeme nechať len tak. Hovorilo sa, že nadchádzajúce olympijské hry Čínu účinne otvoria svetu, a tým aj demokracii – a že príslušníci vnútorného kruhu Komunistickej strany s vedomím, že Čína je pod drobnohľadom ako nikdy predtým, sa vo svojom najvlastnejšom záujme vynasnažia prezentovať režim v dobrom svetle. V skutočnosti však vidíme, že nastal presný opak. Chudobné a neproduktívne obyvateľstvo vypratali z miest. Urýchlili búranie takzvaných hutongov, robotníckych štvrtí v centre Pekingu. V skutočnosti rozmnožili počet bezdomovcov natlačených v najchudobnejších štvrtiach, pretože tu neexistuje jasná politika presídľovania či politika bývania – a ďalej len […]

Ayaan Hirsi Ali je mladá žena pôvodom zo Somálska; je to niekdajšia poslankyňa holandského parlamentu, ktorú islamistické skupiny pred troma rokmi odsúdili na smrť. V ten deň, v novembri 2004, keď bol zavraždený holandský režisér a provokatér Theo van Gogh, mu na tele našli papier s odkazom, že budúcou obeťou bude ona. Odvtedy musí žiť tak, ako už spisovateľ Salman Rushdie žije mnoho rokov: skrývať sa, báť sa, prespávať každú noc inde a nikdy nemať pokoj. Prečo? Pre aký zločin bola odsúdená na takéto muky, na život vo vypožičanom čase? Lebo ako poslankyňa hlasovala za zákon, ktorý má chrániť dievčatá […]

Americké reči o smrti francúzskej kultúry hovoria viac o nich než o nás. Zdá sa mi, že otázka neznie, či článok v Times má vo svojom prísnom súde o stave francúzskej kultúry pravdu. Pokiaľ ide o mňa, myslím, že asi má. Mnohí umelci Francúzska viac-menej prešľapujú na mieste, sú viac či menej provinční a neznesiteľne do seba zahľadení narcisi. A nezaškodí, ak sa to niekedy nahlas vysloví.Navyše, aj keby tá kritika bola karikatúrou, aj keby diagnóza bola prehnane tvrdá, nespravodlivá, ignorovala všetko pekné a živé, čo vo Francúzsku vzniká, je mi to zo zásady milšie než samochvála francúzskeho kohúta s […]

Môžete byť tak ako ja kritikom politiky súčasnej francúzskej vlády; považovať za rasistický prejav, ktorý Nicolas Sarkozy predniesol na Dakarskej univerzite; za hanebnú myšlienku genetického testovania a za neznesiteľný hon na ilegálnych imigrantov, čo vo Francúzsku momentálne prebieha. Ale napriek tomu sa môžete pokúsiť pochopiť čudesnú udalosť, ktorou je prezidentov rozvod. Pozrime sa najprv na reakciu opozičných socialistov. Naozaj ma mrzí postoj tých z nich, čo hneď po oficiálnom zverejnení tejto správy so vševedúcim úškrnom ľudí, ktorí všade hľadajú a nachádzajú konšpirácie, povedali: “Sviniar! Určite to urobil naschvál! Dnes to oznámil iba preto, aby prerušil štrajk zamestnancov verejnej dopravy.” Mali […]