Ayaan Hirsi Ali je mladá žena pôvodom zo Somálska; je to niekdajšia poslankyňa holandského parlamentu, ktorú islamistické skupiny pred troma rokmi odsúdili na smrť. V ten deň, v novembri 2004, keď bol zavraždený holandský režisér a provokatér Theo van Gogh, mu na tele našli papier s odkazom, že budúcou obeťou bude ona. Odvtedy musí žiť tak, ako už spisovateľ Salman Rushdie žije mnoho rokov: skrývať sa, báť sa, prespávať každú noc inde a nikdy nemať pokoj. Prečo? Pre aký zločin bola odsúdená na takéto muky, na život vo vypožičanom čase?
Foto: A. Abbas
Lebo ako poslankyňa hlasovala za zákon, ktorý má chrániť dievčatá pred genitálnym mrzačením, eufemicky a nesprávne známym tiež ako ženská obriezka.
Lebo bojovala proti sektárstvu, ktoré nielen ona, ale aj mnoho ďalších ľudí považuje za zákernú hrozbu demokracii.
Lebo sa odvážila hovoriť nahlas, bez opatrnosti, akú “ospravedlňujúca sa kultúra” žiada, lebo vysvetľovala, prečo odmieta onú formu fašizmu, ktorej sa hovorí radikálny islamizmus.
A preto, že zaujala kritickú pozíciu k “islamu ako doktríne” a tvrdila, že takto je nespojiteľný s demokraciou, slobodou a rovnosťou.
Ayaan Hirsi Ali si myslela, že islam musí prejsť reformou, ak sa má stať zlučiteľným s modernou dobou. Jej argumenty, samozrejme, vyvolali polemiky, debaty a kritiku, ale fanatici si ich vysvetlili ako dvojnásobné rúhanie, ako vyzvanie k odpadlíctvu – a to je ten najhorší zločin.
V skutočnosti Ayaan Hirsi Ali iba všetkých vyzýva, aby premýšľali o vzťahoch medzi náboženstvom a štátom.
V každom jednotlivom prípade sa postavila na stranu zásady sekulárneho štátu, čo je podľa nej jedna z neochvejných a základných zásad, na ktorých sa Západ ustálil za roky bojov o demokraciu. Okrem toho nám pripomenula jedno neodcudziteľné právo, ktoré majú všetci občania Európy a ktoré je zanesené aj v Listine základných práv a slobôd: právo neveriť.
Až na to, že podľa mnohých výkladov islamského zákona je práve to považované za ten najneodpustiteľnejší zločin zo všetkých. Až na to, že Západ všeobecne a holandská verejnosť konkrétne reagovali na túto záležitosť veľmi čudne. Objavovali sa rozpačité tvrdenia, naznačujúce, že vlastne nie je veľký rozdiel medzi “agitátorkou” a jej údajným vrahom, ktorého náboženská identita bola “zranená”. Susedia v jej činžiaku sa domohli, že sa musela odsťahovať; kolegovia v parlamente ju prinútili rezignovať; holandské úrady spochybnili zákonnosť postupu z roku 1997, vďaka ktorému získala občianstvo.
A teraz, aj keď unavená nekončiacim ponižovaním a zavrhovaním, tým, že si neustále musí dávať pozor, aby za sebou zahládzala stopy a zabijakom čo najviac sťažovala prácu, sa Ayaan Hirsi Ali snaží cestovať po Európe, Spojených štátoch a inde, snaží sa pokračovať vo svojej práci intelektuálky orodujúcej za práva moslimských žien. Hoci pred pár mesiacmi holandská vláda oznámila, že jej policajné zložky už nebudú zabezpečovať pre Ayaan Hirsi Aliovú ochranu, ak opustí Holandsko (na rozdiel od Scotland Yardu, ktorého detektívi si vzali za vec svojej cti, že Salmana Rushdieho ochránia, kdekoľvek bude).
Dúfam, že Európa túto skvelú ženu prijme a nasadí svoju autoritu, aby zaistila jej práva, ktoré majú všetci Európania, vrátane práva na slobodný pohyb a práva bez hrozieb vyjadrovať svoje názory.
© The New York Times Syndicate / Le Point
Text vyšiel v týždenníku Le Point.