Najväčší nepriateľ je Hamas.
Foto: Jerome Sessini
Ako človeka, ktorý už desaťročia nedokáže rozoznať dobrých mŕtvych od zlých mŕtvych alebo, ako hovorieval Albert Camus, „podozrivé obete” od „privilegovaných katov”, ma hlboko znepokojuje pohľad na palestínske deti, ktoré sa stali obeťami bombardovania. Po tomto úvode a vzhľadom na to, že niektoré médiá sa už zas úplne zbláznili – čo sa im stáva zakaždým, keď ide o Izrael – by som rád upozornil na niekoľko skutočností.
Správna predstava
Žiadna vláda na svete, žiadna krajina okrem večne obviňovaného, očierňovaného a démonizovaného Izraela by nezniesla, keby celé roky na jej mestá dopadali tisícky striel. Na celej záležitosti je napozoruhodnejšia a najprekvapujúcejšia nie „brutalita” Izraela, ale jeho sebaovládanie.
Rakety typu Quassam, ktoré Hamas používal kedysi, a Grad, ktoré používa dnes, doteraz nepripravili o život veľa ľudí, čo však nedokazuje, že sú po domácky vyrobené či neútočné ani nič podobné, ale to, že Izraelčania sa vedia brániť, že žijú zahrabaní v pivniciach domov a v bunkroch: vedú príšernú existenciu, v stálom napätí a za zvukov sirén a výbuchov. Bol som v Sderote a videl som to na vlastné oči.
A naopak, to, že izraelské bomby majú na svedomí také množstvo obetí, neznamená, že Izrael úmyselne „masakruje” civilné obyvateľstvo, ako hlásajú rozhnevané davy protestujúcich, ale že vedúce sily v Gaze zvolili opačný postoj a vystavujú obyvateľstvo nebezpečenstvu, spoliehajúc sa na osvedčenú taktiku „živého štítu” – teda že Hamas, rovnako ako pred dvoma rokmi Hizballáh, umiestňuje svoje vojenské vedenie, zásoby zbraní a bunkre do pivníc obytných domov, nemocníc, škôl a mešít. Účinná, ale odporná taktika.
Zásadný rozdiel
Medzi dvoma stranami tohto konfliktu je jeden zásadný rozdiel, ktorý si musia uvedomiť všetci tí, čo si chcú vytvoriť „správnu” predstavu o tejto tragédii a o spôsobe, ako s ňou skoncovať: cieľom útokov Palestínčanov sú mestá, inými slovami civilné obyvateľstvo; Izraelčania útočia na vojenské ciele, a pritom nechtiac spôsobujú ťažké ujmy na životoch civilistov.
Ak mám byť dôsledný, musím ešte pripomenúť ďalšiu skutočnosť, o ktorej tlač záhadne mlčí a ktorá nemá precedens v žiadnej inej vojne ani u žiadnej inej armády: počas vzdušnej ofenzívy predstavitelia izraelskej armády systematicky telefonovali obyvateľom Gazy, žijúcim v blízkosti ich vojenských cieľov, a ponúkali im možnosť evakuácie. Podľa istého izraelského ministerského pracovníka bolo uskutočnených stotisíc takýchto telefonátov. Samozrejme, že to nezmierni zúfalstvo rodín, ktoré sa stali obeťou krviprelievania, ale nie je to ani celkom bezvýznamný detail.
A nakoniec, čo sa týka slávnej úplnej blokády, uvalenej na hladujúci národ, ktorý v tejto „bezprecedentnej” humanitárnej kríze postráda úplne všetko: ani to nie je celkom pravda. Od začiatku pozemnej ofenzívy humanitárne konvoje neprestali prechádzať cez hraničný priechod Kerem Shalom. Podľa správy z The New York Times za jeden jediný deň na územie Gazy vojde takmer 100 nákladných áut so zásobami potravín a liekov. Pripomínam ešte jednu vec, keď už pre nič iné, tak aspoň preto, aby sa na to zachovala spomienka, že izraelské nemocnice naďalej dennodenne prijímajú a ošetrujú ranených Palestínčanov.
Zlovestný obraz
Dúfajme, že sa čoskoro prestane bojovať. A dúfajme, že sa aj komentátorom čo najskôr vráti zdravý rozum. A v tej chvíli zistia, že Izrael sa síce za posledné roky dopustil mnohých chýb (premárnil množstvo príležitostí, dlho neuznával palestínske národnostné požiadavky, pestoval unilateralizmus), ale že najväčším nepriateľom Palestínčanov je ich vlastné extrémistické vedenie, ktoré nikdy nechcelo mier, nikdy nechcelo vlastný štát, a túto požiadavku používalo len ako nástroj a rukojemníka.
Výber je prostý. Vedúci predstavitelia Hamasu buď obnovia prímerie, ktoré porušili, a keď budú už pri tom, vyhlásia za neplatnú chartu, založenú výlučne na odmietaní „sionistickej entity”. Ak to spravia, stanú sa súčasťou obrovskej snahy o kompromis, ktorá, vďaka Bohu, nestratila na Blízkom východe na sile, a vtedy konečne nastane mier. Alebo budú tvrdohlavo vnímať utrpenie palestínskeho civilného obyvateľstva len ako olej na vodu svojej nevýslovne nihilistickej, neskrotnej vášne a šialenej nenávisti. V tom prípade spod chmúrneho tieňa Hamasu bude treba vyslobodiť nielen Izraelčanov, ale aj Palestínčanov.
© Le Point / The New York Times Syndicate
Text vyšiel pôvodne v týždenníku Le Point.