Foto: TASR / AP
Sajjad, syn Sakín Mohammadi-Aštianiovej odkazuje: ste naša jediná nádej.
Sakín Mohammadi-Aštianiovú odsúdili na smrť ukameňovaním za „nedovolený nemanželský vzťah” a napriek celosvetovým protestom stále hrozí, že rozsudok predsa len bude vykonaný.
Pôvodne ju odsúdili roku 2006 a potrestali deväťdesiatimi deviatimi ranami bičom. Neskôr ju spoločne s Issom Taherim, jej údajným spolupáchateľom, obvinili z vraždy manžela. Súd ju síce zbavil obvinenia z vraždy, ale na ďalšom pojednávaní ju znovu odsúdili za neveru, tentoraz na smrť ukameňovaním. Jej údajného milenca Taheriho odsúdili z napomáhania vražde a uväznili.
Začiatkom augusta iránska televízia odvysielala rozhovor so zahalenou ženou, ktorá sa priznala k nevere a vražde – údajne to bola Sakín Mohammadi-Aštianiová. Jeden z jej advokátov vyhlásil, že rozhovor nakrútili „po urážkach, ponižovaní a fyzickom mučení, ktorými ju prinútili, aby v rozhovore odpovedala na otázky podľa pripravených poznámok”.
Pred pár dňami som sa mobilom spojil s najstarším synom obvinenej, dvadsaťdvaročným SAJJADOM, ktorý pracuje ako autobusový sprievodca. Na otázky odpovedal v Tabrize, mieste, kde väznia jeho matku.
Ako sa k vám správajú úrady? Vyvíjajú na vás nátlak? Pokúšajú sa vás zastrašiť?
Samozrejme. Telefonujú mi spravodajské služby. Dva razy ma už predvolali, ale odmietol som tam ísť. Zatiaľ ma nezatkli.
Ako vidíte súčasnú situáciu?
Občas som zúfalý. Napísal som množstvo listov úradom. Ale zatiaľ bolo jedinou odpoveďou mlčanie. V posledných dňoch mi nádej dodala kampaň, ktorú ste spustili.
Má vaša matka vo väzenskej cele informácie o celosvetovej vlne solidarity a znepokojenia?
Áno. Počas zriedkavých návštev, ktoré jej povolili, sa o tom dozvedela. Teší ju to. A je veľmi vďačná.
Kedy ste ju naposledy navštívili?
Tesne pred jej takzvaným televíznym „priznaním”. Dovtedy sme ju navštevovali každý štvrtok. Odvtedy nič. Ani moja sestra, ani ja, ani jej advokáti. Dnes je štvrtok, tak som sa ráno vybral do väzenia, ale dozorca mi povedal: „Na základe rozhodnutia úradov pani Mohammadi-Aštianiová nemá povolený žiaden kontakt.”
Čo nám môžete povedať o podmienkach vo väzení?
Sú drsné. Bez prestávky ju vypočúva iránska tajná služba. Vypytujú sa jej napríklad na to, ako je možné, že sa jej portrét objavuje na celom svete a kto podľa nej je za touto medzinárodnou kampaňou.
V akom je psychickom stave?
Berie veľa liekov. Antidepresív. Ale modlí sa.
Je v cele sama alebo spolu s inými ženami?
Všetky odsúdené ženy v Tabrize sú v tej istej časti väzenia. V malých celách, v ktorých je natlačených 15 až 20 žien. Je však možné, že po televíznom vystúpení ju dali do samostatnej cely. Ako som povedal, viac neviem, nemám žiadne nové informácie.
Toto televízne vystúpenie tu urobilo veľký rozruch. Bola to skutočne ona?
Áno, samozrejme, bola to ona. Ale…
Ale?
Predtým ju mučili. Jej advokátovi Houtanovi Kianovi to povedali jej spoluväzenkyne. Úrady potrebovali toto priznanie, aby mohli znovu otvoriť prípad vraždy môjho otca.
Podľa úradov prípad nikdy celkom neuzatvorili.
To nie je pravda. Tvrdia to, aby ju mohli zabiť. V skutočnosti sa jej súdny spis zvláštnou zhodou okolností práve stratil.
Ako to myslíte?
Predvčerom, keď som išiel na súd pre kópiu, povedali mi, že ho už nemajú. Poslali ma na prízemie, ale ani tam spis nevedeli nájsť. Hovoril som o tom s advokátom, ktorý ho tiež hľadal. Povedal mi, že sa nenašiel ani v Osku, v provinčnom meste, odkiaľ moji rodičia pochádzajú. To je zlé znamenie. Môže to byť súčasť plánu islamskej republiky sfalšovať súdne dokumenty a pridať ďalšie obvinenia, ktoré by zdôvodnili popravu.
Takže im nejde o neveru, ale o vraždu.
Áno. A potvrdzujú to dve ďalšie veci. Týždeň predtým, než sa súdny spis stratil, advokátov dom ktosi vydrancoval a počas vlámania mu ukradli laptop a aktovku, v ktorej bol celý prípad zhrnutý. A včera, v stredu, do jeho domu vtrhla tajná služba a zobrala mu záznam súdneho spisu týkajúceho sa vraždy môjho otca, posledný, ktorý sme mali. Práve som sa to dozvedel od Kiana, poslal mi esemesku.
Vybrali ste si Houtana Kiana sami alebo ho určil súd?
Určil ho súd. Ale stretávam sa s ním. Telefonujem mu. Viem napríklad, že práve predložil Najvyššej rade Iránu tridsaťpäťstránkový dokument. Robí dobrú robotu, tak ako náš predchádzajúci advokát Mohammad Mostafei.
Počuli ste asi o informáciách, ktoré Mohammad Mostafei poskytol nemeckému časopisu Der Spiegel? Podľa nich nie je vylúčené, že vaša matka predsa len nebola spoluvinníčkou vraždy vášho otca?
Áno, samozrejme. Ale Mostafei nemal prístup k súdnemu spisu týkajúcemu sa vraždy môjho otca. Jeho názor v tejto veci preto nemá žiadnu hodnotu a jeho vyhlásenia netreba brať do úvahy.
Tak prečo ich urobil?
Pre nátlak, ktorý iránska vláda vyvíja na jeho rodinu. Je to dobrý právnik.
Dovoľte mi teraz veľmi priamu otázku. Koniec koncov, ste synom človeka, vášho otca, ktorého zavraždili, a ďalšieho človeka, vašej matky, obvinenej z účasti na tejto vražde. Ruku na srdce, ste si istý, že je to nepodložené obvinenie?
Ruku na srdce – áno. Tisíckrát áno. Je to do neba volajúca lož. A navyše neuveriteľná nespravodlivosť. Mojej matke, ktorá sa ničoho nedopustila, hrozí, že ju ukameňujú. Zatiaľ čo skutočný vrah, Taheri, bude na slobode.
Pretože ste mu odpustili.
Áno. Je otcom malej, trojročnej dcérky a prelial pred nami množstvo sĺz. Moja sestra a ja sme nechceli mať na svedomí jeho popravu.
Je to pravda, že ste boli pri tom, keď si vaša matka musela odtrpieť deväťdesiatdeväť rán bičom?
Áno, to je pravda. Stalo sa to v Osku, v tabrizskej provincii, v súdnej miestnosti. Lomcovali mnou silné emócie. Cítil som veľkú nenávisť a veľmi som plakal. Mal som len šestnásť rokov.
Vráťme sa ku kampani na záchranu vašej matky. Myslíte si, že prinúti úrady zmeniť postoj?
Neviem, v každom prípade ste však jediné, čo nám ostalo. Okrem vás nám nikto nie je ochotný pomôcť. Mám napríklad informácie, že náš advokát Kian napísal úradom žiadosť o stretnutie s niekým, kto má tento prípad na starosti. S kýmkoľvek. Ak dostane odpoveď, bude to len vďaka vám.
Takže nesúhlasíte s ľuďmi, ktorí tvrdia, že táto kampaň môže podráždiť iránsku vládu a byť kontraproduktívna?
Samozrejme, že nesúhlasím. Je pravda, že Irán je rozhnevaný. Ale Irán si musí vypočuť naše sťažnosti. Iránske úrady neodpovedali ani na jeden náš list. Ak je nejaká šanca, že nás vypočujú, bude to, opakujem, len vďaka vám.
Čo ešte môžeme urobiť?
Vyvíjať dvojnásobný tlak na islamskú republiku.
Ale ako?
Obráťte sa napríklad na Brazíliu a na Turecko, krajiny, ktoré majú úzke vzťahy s islamskou republikou.
Viete o tom, že francúzsky prezident vyhlásil, že Francúzsko nesie zodpovednosť za vašu matku?
Pochopiteľne. Je to fantastické. Ale nesmiete prestať. Lebo ak prestanete, ak povolíte tlak, moju matku popravia.
Francúzski a medzinárodní právnici sú ochotní prísť a pomôcť Kianovi.
Nemá vôbec zmysel, aby títo právnici prišli do Iránu. Mina Ahadiová (hovorkyňa Iránskeho výboru proti ukameňovaniu), ktorá rovnako ako vy nešetrí silami na záchranu mojej matky, požiadala OSN, aby sem vyslali právnikov. Ale Irán to kategoricky odmietol. Prezident Ahmadínedžád vie, že keby títo právnici prišli do Iránu, sudcovia a celá krajina by stratili tvár. Sudca potvrdil rozsudok smrti ukameňovaním bez zdôvodnenia, bez dôkazov, čiže protizákonne. Irán sa bojí, že vyjde na posmech sveta, ak sa súdny spis dostane do rúk cudzincom.
Ešte jedna otázka, prepáčte. Je naďalej možné, že vašu matku ukameňujú?
Isteže je.
Napriek tomu, že iránske úrady pozastavili vykonanie rozsudku?
Pozastavenie neznamená zrušenie.
Je to pravda, že zástupca šéfa väznice prišiel za vašou matkou a povedal jej, že sa blíži koniec a že by si mala začať pripravovať posledné želanie?
Áno, je to pravda. Povedal jej, že ju majú popraviť nasledujúci deň, v nedeľu o šiestej ráno. Kianovi to povedala jedna zo spoluväzenkýň z matkinej cely. Zastupuje všetky väzenkyne odsúdené na smrť ukameňovaním. A tak sa to dozvedel.
Čiže teraz, kým sa rozprávame, je všetko možné, môžeme sa obávať najhoršieho?
Áno. Na jednej strane sú tu ľudia, ktorí v žiadnom prípade nie sú ochotní stratiť tvár a ktorí sa chystajú moju matku ukameňovať. A na druhej strane sú tu ľudia ako pán Nobkaht, asistent na regionálnom súde v Tabrize, ktorý chce, aby sudca Imani, ktorý vyniesol rozsudok, z celej záležitosti vyšiel bez poškvrny. Preto požiadal Teherán, aby zmenil rozsudok z trestu smrti ukameňovaním na trest obesením.
Ale je to oveľa lepšie?
Nie, samozrejme. Prosím vás, neustávajte vo svojej snahe. Ste naša jediná nádej. Keby nebolo vás, moja matka by už nežila.
Foto: Sean Gallup / Getty Images
Rozhovor, ktorý viedol Bernard-Henri Lévy vyšiel v denníku Libération.