Ak by vo Francúzsku ľavica bola ešte stále ľavicou, ak by jej viac záležalo na myšlienkach než na osobách a ak by tu ešte existovalo čosi, čo aspoň vzdialene pripomína opozíciu, dve nedávne udalosti by museli vyvolať búrku hnevu.Najprv tá záležitosť s testmi DNA pre kandidátov na zlúčenie rodín imigrantov. Dúfam, že keď vyjde tento článok, väčšina členov parlamentu už to bude mať za sebou – odvážni poslanci odmietnu túto zbytočnú a zločinnú novelu. Ale samotný fakt, že novela vôbec vznikla, že prešla komisiou a schválil ju minister imigrácie, integrácie a národnej identity Brice Hortefeux, predstavuje vážny a principiálny problém. […]

Je to naozaj francúzska špecialita. Nepoznám ani jedného z našich významných politikov, ktorý by sa v istom okamihu svojej existencie nerozhodol, že napísať a vydať knihu je povinnou etapou jeho kariéry. Je to preto, že vo Francúzsku je prestíž kníh a literatúry vyššia ako v iných krajinách? Alebo preto, že vzťah medzi perom a mečom, medzi politikou a literatúrou, je tu už od čias Francúzskej revolúcie mimoriadne úzky? Alebo si politici berú príklad zo spisovateľov, ktorí ako Chateaubriand snívali o tom, že budú ministrami alebo ako Malraux o tom, že sa používaním zbraní preslávia rovnako ako písaním literatúry? Alebo, naopak, […]

Najprv nám zíde na um Francúzsko, obraz, aký si samo o sebe vytvára a aký ukazuje aj okolitému svetu. To, že do tejto funkcie bol nominovaný zakladateľ Lekárov bez hraníc a Lekárov sveta, že na ministerstvo zahraničia prišiel tento veľký Francúz, ktorého všade rešpektujú, je, samozrejme, dobrá správa, nad ktorou budú ohŕňať nosom iba tí najtrudnomyseľnejší. Iba tí, ktorí nevedia prehrávať, budú hovoriť o zrade a ako Moliérov Lakomec vykrikovať: “Moja truhlička! Môj Kouchner!” Nie je to len “pekný kúsok”, teda slovo, ktorým nám pília uši tí, čo si mýlia politiku s futbalom. Je to obrovské gesto, skutočné posunutie hraníc, […]

Je pochudnutý. Má vystrihané vlasy. Tvár mu predlžuje kozia briadka. A jeho pohľad sa mi v to ráno zdá prekvapivo jasný, takmer radostný. Rozhovor nie je ľahký, pretože v tomto prísne stráženom väzení na predmestí Brazílie nás delí priečka z tvrdeného skla a musíme sa rozprávať cez telefón. Ostatní návštevníci a uväznení robia presne to isté a všetky tie zvuky vytvárajú strašný lomoz. Bez okolkov mu položím otázku, ktorá ma kvári, odkedy som vyrazil z Paríža: Je pravda, že prv než ho zatkli, ho už dávno sledovala polícia? – Áno. Sledovali ma celý rok. Prenajal som si byt, oni si […]

Americká závrať je názov najnovšej knihy Bernarda-Henri Lévyho. Na pozvanie ctihodného časopisu Atlantic Monthly precestoval v roku 2004  naprieč Spojenými štátmi – sledoval Georgea Busha pri jeho predvolebných vystúpeniach, pozrel si Guantánamo, vybral sa do New Orleansu, ešte pred Katrinou, a v jednom z bordelov v Las Vegas získal pozoruhodné dojmy o americkom puritánstve. Kniha je tiež reflexiou intelektuálnej scény v Spojených štátoch a vzťahu Ameriky k Európe. Nasledujúci rozhovor viedol Thierry Chervel na tohtoročnom knižnom veľtrhu v Lipsku. V epilógu knihy ste namaľovali impozantnú panorámu intelektuálnej scény v Spojených štátoch –  od Samuela Huntingtona cez Francisa Fukuyamu až po Paula Bermana. Povedali by ste, že ťažisko intelektuálneho života sa z Európy […]

Poznáte Baracka Obamu? Ak vám toto meno nič nehovorí, mali by ste sa oň začať zaujímať práve teraz alebo nikdy. Tento muž totiž už niekoľko dní šliape na päty Hillary Clintonovej v prieskumoch pred prezidentskými primárkami v rámci Demokratickej strany. Ak zvíťazí a ak potom porazí aj republikánskeho kandidáta, možno sa stane prvým čiernym prezidentom v dejinách Spojených štátov. Mimochodom, čierny nie je to správne slovo. Jeho otec je síce černoch, ale matka je beloška, rodáčka z Kansasu. A pôvod jeho čierneho otca je zvláštnosťou, ktorá v Amerike mení úplne všetko. Narodil sa v Afrike, konkrétne v Keni, a teda […]

Filozof a Ségolene Royal spolu počas jej predvolebnej prezidentskej kampane spolu povečerali. Než sme sa stretli, vedela, samozrejme, že nepatrím – veru, ani zďaleka – k horlivým stúpencom jej kandidatúry na prezidentku. Ale nezdalo sa, že by jej to veľmi prekážalo. V prvej chvíli som v tej takmer prázdnej, snáď až príliš ospalej hotelovej reštaurácii, v ktorej sa naše stretnutie konalo, síce zachytil jemnú zdržanlivosť, náznak nedôvery – no okamžite mi udrela do očí jej úžasná sviežosť, otvorenosť, jej spontánna vľúdnosť. Najskôr sme prebrali jej faux pas, jej slávne prerieknutia, počnúc tým, čo sa hovorí v Paríži po jej výrokoch […]