Tak vážné to nebylo snad ani počátkem devadesátých let, kdy nacionalismus ve střední Evropě rozpaloval davy. Tehdy to byly vášně omluvitelné snad nejistotou z náhle nabyté svobody. Dnes je to však cynická kalkulace politiků nové generace. Maďarsko a Slovensko jsou členy Evropské unie i NATO. Obě tyto úctyhodné instituce se zrodily z touhy po míru, jejíž původ je v děsivé zkušenosti dvou světových válek, jejichž pří?inou byly různé formy národního egoismu. A právě ten teď nečekaně ožívá jako zombie a vrací dva národy – Maďary a Slováky – do konfliktu z let 1918 až 1945. Do zrušení hranic v rámci […]

Doris Lessing je treťou britskou laureátkou Nobelovej ceny (po V. S. Naipaulovi roku 2001 a Haroldovi Pinterovi roku 2005) za šesť rokov. Nevadí. Vo svojom zdôvodnení Švédska akadémia vychválila – dnes už osemdesiatsedemročnú – Doris Lessing ako “epičku ženskej skúsenosti, so skepsou, zápalom a vizionárskou silou podrobiť rozštiepenú civilizáciu presným skúškam.” Hlavne jej Zlatý zápisník nazvala Akadémia “priekopníckym činom”. Patrí k nemmohým knihám, “čo informujú o pohľade 20. storočia na vzťah medzi mužom a ženou”. Predseda Akadémie,  Horace Engdahl, povedal: “Toto je jedno z najpremyslenejších rozhodnutí, aké sme kedy urobili. Doris Lessing je len jedenásta žena, ktorá dostala Nobelovu cenu. […]

Jedno slovíčko může stačit k tomu, aby se rozpoutala bouře. V poslední době dosáhly kalamáře komentátorů rychle bodu varu a vyslanecké kanceláře celé západní Evropy vystoupily se silnými diplomatickými projevy nesouhlasu. Dopustil se nový francouzský ministr zahraničí Bernard Kouchner rouhání, které by se dalo připsat jeho naivitě či nedostatku profesních zkušeností v nové roli, tím, že se zmínil o nebezpečí války implikovaném íránskou neochvějnou touhou po sestavení bomby a o potřebě se na ni připravit tak, aby se jí dalo vyhnout? Byl za to okamžitě pokárán svými zahraničními kolegy z Moskvy a Říma, Sergejem Lavrovem a Massimem d’Alemou (o válce […]

Ak by vo Francúzsku ľavica bola ešte stále ľavicou, ak by jej viac záležalo na myšlienkach než na osobách a ak by tu ešte existovalo čosi, čo aspoň vzdialene pripomína opozíciu, dve nedávne udalosti by museli vyvolať búrku hnevu.Najprv tá záležitosť s testmi DNA pre kandidátov na zlúčenie rodín imigrantov. Dúfam, že keď vyjde tento článok, väčšina členov parlamentu už to bude mať za sebou – odvážni poslanci odmietnu túto zbytočnú a zločinnú novelu. Ale samotný fakt, že novela vôbec vznikla, že prešla komisiou a schválil ju minister imigrácie, integrácie a národnej identity Brice Hortefeux, predstavuje vážny a principiálny problém. […]

Obyvatelia našej ulice nespia ani v tropických horúčavách bez pyžamy. Príčinou je policajná kamera na rohu, veľká asi ako škatuľa na topánky. Je upevnená na dlhej kovovej tyči a nazerá do našej spálne. Samozrejme, že tam nebola nainštalovaná s týmto cieľom. Vlastne mala sledovať knižnicu na opačnom konci ulice, kam si mládež z našej štvrte nechodí požičiavať knihy, ale kradnúť bicykle, ktoré sú v stojane v ponuke. Alebo rozbíjať okná zaparkovaných áut, z ktorých si vyšklbnú cédéprehrávač, alebo vyrazia sklo a vezmú, čo leží na sedadle. Ale naša nová kamera má svoje vlastné záujmy. Švenkuje, bzučí a zväčšuje, koľko vie, […]

Prudko sa rozvíjajúce krajiny stredovýchodnej Európy ustavične musia čeliť nevybavenej histórii. Ide o spracovanie komunizmu a fašizmu. Nechýbajú im pritom dobré rady a napomínanie zo Západu ani drsné odrádzanie Moskvy, ktorá nie je ochotná konfrontovať sa s vlastnou temnou históriou. Na Západe sa na tému spracovanie východoeurópskej minulosti radi tvárime ako strážcovia ľudských práv, ako porota. To máva za následok skreslené videnie, napríklad že homo sovieticus v Estónsku a Lotyšsku potom vyzerá ako ohrozená menšina. K tomu sa ešte pridáva fakt, že v západných spoločnostiach dávame prednosť veľkých formám. Radi zdôrazňujeme, že národ sa prežil, a tak nám pripadá prehnané, […]

Takže príkaz na streľbu. Nález v jednej pobočke “Birthlerovej úradu”, teda úradu, ktorý spravuje archívy východonemeckej tajnej polície Stasi, je už niekoľko týždňov podnetom pre hlavné správy v najvýznamnejších nemeckých spravodajských reláciách. Takmer každý príspevok ukázal nielen samotný dokument – tenký prieklepový papier, na ktorom sa v predpočítačových časoch robili kópie na písacom stroji – ale aj skriňu so spismi, ba čo viac, celé steny spisov, také ťažké, že nimi možno pohnúť len pomocou otáčacej pákovej mechaniky. Kontrast medzi nálezom ľahučkým ako pierko a ťažkotonážnym miestom nálezu hmatateľne poukazuje na jedno: potrvá istý čas, kým budú tie kopy spisov odpratané. […]

“To my sme začali studenú vojnu,” hovorieval mi často a nie bez hrdosti môj otec Vladimír Ivanovič Jerofejev, ktorý od polovice štyridsiatych rokov pracoval v Kremli ako Molotovov pomocník a bol oficiálnym Stalinovým tlmočníkom na rokovaniach s Francúzmi. Z jeho spomínania som pochopil, že v Stalinovi ešte pred koncom druhej svetovej vojny dozreli nahromadené napoleonské plány podmaniť si celú Európu pomocou komunistických prevratov. Podľa toho, čo hovoril otec, o tom otvorene debatoval s francúzskymi komunistami. Môj otec bol maličkým, ale nutným kolieskom v sovietskom zahraničnopolitickom mechanizme rozdúchavania svetovej revolúcie. Nemám dôvod mu neveriť. Z tohoto hľadiska bol Churchillov prejav v […]

Svojho času vynikajúci maďarský prozaik a dramatik István Örkény vyrozprával historku, ktorá je v našich zemepisných šírkach stále aktuálna. Po tom, čo Maďarsko ako spojenec Hitlera vyhlásilo vojnu USA, sa údajne odohral medzi americkým a maďarským diplomatom nasledujúci rozhovor: “Vy ste republika? Nie, pane, kráľovstvo. Teda máte kráľa? Nie, na čele štátu je admirál Horthy. Pri akom mori ležíte? Nemáme more. Máte nejaké požiadavky voči Rusku? Nemáme. Hádam voči Británii či voči nám? Žiadne. Voči niekomu inému? Áno, voči Rumunsku. Aj tomu teraz vyhlasujete vojnu? Nie, Rumunsko je náš spojenec.” Ukazuje sa, že tento príbeh možno dnes isto ešte lepšie […]