O dvoch zajacoch / Esej

Ako zachrániť Ukrajinu. A dá sa vôbec zachrániť? Mal by som jeden návrh. Ale najprv pár slov o zajacoch. Ruské porekadlo hovorí: kto naháňa dva zajace, nechytí ani jedného. To však neplatí o Putinovi. Pustil sa za dvomi zajacmi a prinajmenšom jedného chytil. Tučného zajaca olympiády v Soči. Ten zajac pádil od mora k horám a nazad, a všetci boli ohromení jeho športovou kondíciou. Sviatok dopadol prekrásne, hora súťaží a medailí pre ruský tím. Na výbušnom kaukazskom území nedošlo počas hier k žiadnym teroristickým útokom. Ceremóniu uzavreli rôznofarebné fantázie Marca Chagalla, fragmenty z ruských baletov a parádne čísla Ruského cirkusu. […]

Šialene nedôveryhodná / Esej

Kto sa stretol s političkou a milionárkou Juliou Tymošenkovou, ten na to nezabudne. Jej pôvab je podmanivý. Vyčnieva z prostredia politiky plnej nováčikov a gaunerov. Svojou anjelskou krásou a dvojročným pobytom vo väzení si získala sympatie po celom svete. Po zosadení prezidenta Viktora Janukovyča a dramatickom štátnom prevrate ju 22. februára prepustili z väzenia. Príťažlivosť: Oslobodená Julia Tymošenková hovorí k davu v Kyjeve len niekoľko hodín po jej prepustení z väzenia a následného hlasovania v ukrajinskom parlamente. Foto: Brendan Hoffman / Getty Images Ešte tej noci sa na vozíku, s veľkými bolesťami chrbtice, objavila na kyjevskom Námestí nezávislosti a s […]

Potkaním krokom / Esej

Viktor Fjodorovič ušiel do Charkova, potom sa skúsil dostať a do Ruska, ale zastavili ho pohraničiari – v Donecku. Strana regiónov odsúdila Viktora Fjodoroviča za zbabelstvo, zradu a zločinné rozkazy. Bývalý hovorca Najvyššej rady Ukrajiny Rybak ho obvinil z lži: nikto sa nesnažil spáchať naňho atentát, ako exprezident tvrdil. Starosta Charkova Kernes oznámil, že Viktor Fjodorovič odišiel do histórie. Janukovyča už zhodili skoro všetci. Ešte včera záruka ústavnosti, partner Putina, Klička a Catherine Ashton, dnes nikto, človek bez tváre, osamotený štvaný utečenec, čo hľadá ochranu a útočisko. Spolupodielnici a spolukorytníci, hovorcovia a náčelníci, lokaji aj pohraničiari. Naraz, bez pochybností a […]

Fašizmus, Rusko a Ukrajina / Esej

Ako prví začali v novembri protestovať proti režimu na kyjevskom Majdane študenti. To boli Ukrajinci, ktorí mohli najviac stratiť: mládež, ktorá sa – prenáhlane – považovala za európsku a chcela pre seba a svoju ukrajinskú vlasť lepší život. Mnohí z nich boli politicky naľavo, niektorí aj radikálni ľavičiari. Po rokoch vyjednávaní a mesiacoch prísľubov vláda prezidenta Janukovyčom v poslednej chvíli zlyhala, a nepodpísala hlavnú obchodnú dohodu s Európskou úniou. Keď koncom novembra nastúpila poriadková polícia a študentov porazila, prišla na Majdan nová skupina: afganskí veteráni. Muži stredného veku, pôvodne vojaci a dôstojníci červenej armády, mnohí zjazvení z bojiska, prišli, ako […]

Priateľ z oblakov / Stlpček

Lidija Dimkovská sa v Oknách do sveta pozerá na Skopje. Okno môjho neskorého detstva a celej mladosti. Pri takomto výhľade som začala s písaním, a vždy keď som tu tak aj stále píšem, pri nízkom, malom stolíku. Vtedy na písacom stroji, teraz na laptope, najradšej však píšem do malého riadkovaného zápisníka. Často pozerám von – tie obrazy sú mi dôverne známe. V budove zvykli žič dvaja bratia so svojimi rodinami a ich starou mamou, nízkou, drobunkou ženou v čiernom, ktorá vždy kričala na svoje vnúčatá, často im dávala výprask alebo ich naháňala. Ony kričali tiež, a ten hluk bol prítomný […]

Na konci s dychom? / Rozhovor

Alain Finkielkraut a Daniel Cohn-Bendit sformulovali krištáľovo čisté navzájom opačné pozície k Európe. Čo je európska identita? A kedy ste si ju začali uvedomovať? Alain Finkielkraut: Najskôr sa mi Európa javila ako budovanie novej entity – ani národ, ani ríša – predurčenej – po dvoch príšerných vojnách, garantovať mier na Starom kontinente. To, že Európa má aj identitu a že táto identita je neoddeliteľná od národnej identity, že Európa, inými slovami, sa prejavuje, utvrdzuje rôznosťou svojich profilov, to mi pomohli si uvedomiť českí, maďarskí a poľskí intelektuáli. Navždy budem mať v pamäti ten drásavý príbeh, ktorým sa začína článok Milana […]

Najväčšie nebezpečenstvo / Esej

Do očí bijúci paradox: Povážlivé množstvo občanov Francúzska má plné zuby Európy, vinia ju všetkých hriechov. A zároveň: Ukrajinci, ktorí povstali na námestí Majdan, o nej snívajú a chcú s ňou byť plne integrovaní. Treba povedať, že Európu si až príliš často pletieme s jej byrokraciou. A o tento dojem sa nepostarali len protieurópske populizmy – ktoré, ako nám dnes hrozí, môžu výraznou mierou sfarbiť blížiace sa európske voľby 25. mája. Európa, ktorú sme ešte nedávno stavali na ruinách Druhej svetovej vojny – Už nikdy viac!, sa len horko-ťažko spája okolo nového projektu. Pretože práve najväčší duchovia Starého kontinentu dnes […]

Čtyři na lavičce / Analýza

Foto: Carl Bildt cez Twitter Jsou neteční vůči brutalitě a vůči zlu, pokud je v souladu s tradičním kánonem mužnosti,“ napsala o evropských politicích feministka Rosa Mayrederová v roce 1905. Byla to prorocká slova. Příčin vypuknutí první světové války v roce 1914 bylo mnoho, ale jednou z nich byl zřejmě i fakt, že o osudu lidstva tehdy rozhodovali výhradně politici a generálové pěstující onen kánon mužnosti. Historici se dnes shodují, že počátkem 20. století v Evropě opravdu vrcholila mimořádně expanzivní forma maskulinity a patriarchátu, kdy se zejména ve vysokých vojenských kruzích staly nejvýše ceněnými vlastnostmi odvaha, služba vlasti a schopnost […]

Ne tak zhurta / Esej

Když Teherán a hlavní světové mocnosti podepsaly předběžnou dohodu o íránském jaderném programu, očekávání byla vysoká. Předminulý týden ale naděje vážně povadly poté, co íránští představitelé vydali několik ostrých prohlášení, izraelský premiér potvrdil svůj odpor k jakémukoli představitelnému kompromisu a několik vlivných amerických senátorů pohrozilo zavedením nových sankcí. Neznamená to, že konečná dohoda s Teheránem je nedosažitelná. Obě strany, Západ i Írán, teď však musí se vší vynalézavostí začít přemýšlet, jak překlenout hlubokou propast a vyhnout se největší překážce, jíž čelí a která se nenachází v zahraničí, ale na domácí půdě. Když ostatní, tak my taky Výroky, jež přitáhly největší […]

Nejsme lepší než před sto lety / Rozhovor

S americkým historikem Timothym Snyderem o současné Ukrajině, holocaustu a bourání západních mýtů Když v roce 2010 vyšla kniha Bloodlands Timothyho Snydera, stala se okamžitě bestsellerem a byla přeložena do desítek jazyků (i do češtiny s názvem Krvavé země). Jsou to dějiny politicky motivovaných masových vražd zhruba čtrnácti milionů lidí na území střední a východní Evropy od polské Poznaně po ruský Smolensk v letech 1933–1945. Snyder dnes patří mezi přední světové historiky a vlivné intelektuály s výjimečnou schopností rozumět střední Evropě i Západu. Pod jedním snímkem z Ukrajiny, na němž stojí demonstrant se zkrvavenou hlavou, stál titulek Bloodlands (Krvavé země), […]