Lidija Dimkovská sa v Oknách do sveta pozerá na Skopje. Okno môjho neskorého detstva a celej mladosti. Pri takomto výhľade som začala s písaním, a vždy keď som tu tak aj stále píšem, pri nízkom, malom stolíku. Vtedy na písacom stroji, teraz na laptope, najradšej však píšem do malého riadkovaného zápisníka. Často pozerám von – tie obrazy sú mi dôverne známe. V budove zvykli žič dvaja bratia so svojimi rodinami a ich starou mamou, nízkou, drobunkou ženou v čiernom, ktorá vždy kričala na svoje vnúčatá, často im dávala výprask alebo ich naháňala. Ony kričali tiež, a ten hluk bol prítomný […]