Som spisovateľka a vymýšľam príbehy. Tu je jeden vymyslený príbeh. Na dvere vám zazvoní podomový predavač vysávačov. „Musíte si kupiť tento vysávač“, hovorí. „Prečo?“, spýtate sa. „Lebo ja viem, čo je pre vás dobré“, hovorí on. „Viem veci, aké vy neviete.“ „Čo za veci?“, hovoríte vy. „To vám nemôžem povedať“, hovorí on, „lebo je to tajné. Ale musíte mi veriť. Vysávač vytvorí pracovné miesta.“ „A kde sa tento vysávač vyrába?“ poviete. „V inej krajine“, hovorí on. „Takže tie pracovné miesta vzniknú v inej krajine? Nie tu?“, poviete vy. Ste presvedčená, že máte právo pýtať sa: veď predsa sa jedná o vaše peniaze […]

Keď poslali do vesmíru prvého človeka, starostlivo hľadali niekoho, kto bude zodpovedať všetkým možným ideologickým kritériám a dal by celému projektu jasnú ľudskú tvár. Našli Jurija Gagarina. Keď vybuchol v Čornobyle (tak to miesto voláme) 4. reaktor, stali sa symbolom tejto katastrofy nespočetní „likvidátori“. Bolo ich mnoho, veľmi mnoho. Tvár už nemali. Robert Musil mal pravdu, že človek nemôže zúriť na svoju dobu bez toho, aby mu to ublížilo. Rovnako je to s podozrievaním. Aj permanentné podozrievanie zabíja, neprestávajúca nedôvera. Vytesňovanie nie je len ignorantstvo, môže byť život zachraňujúce. Vytesňujeme kvôli životu, nie kvôli smrti. To môže pochopiť len niekto, kto žije v zamorenom […]

Je všeobecne uznávanou pravdou, že informačné technológie – v prvom rade internetové sociálne siete – menia svetovú rovnováhu moci. “Facebookovej generácii” už pripísali zásluhu za zvrhnutie egyptského diktátora Husního Mubaraka. Oslavovaným miláčikom námestia Tahrir bol istý čas mladý manažér firmy Google Wael Ghonim. Tento príbeh však má aj druhú stranu. Zástancovia demokracie nie sú jediní, čo vedia využívať moc internetových sietí. Dokážu to aj nepriatelia slobody. Stačí položiť si otázku: ako sa vražedné davy v Mazár i-Šarífe dozvedeli, že na Floride spálili korán? Odpoveď je naporúdzi: internet a mobilný telefón. Od roku 2001 prístup k mobilným sieťam v Afganistane stúpol z nuly na 30 percent. […]

Keď sa roku 1999 zavádzalo euro, mnohí ešte dúfali, že integračný proces bude pokračovať. Iní zasa verili ortodoxne liberálnej učebnici, ktorá oveľa viac dôvery vkladá do zákonitostí ekonómie než do demokracie. Mysleli si, že ak sa dodržia jednoduché pravidlá konsolidácie štátnych rozpočtov, bude to stačiť na to, aby sa národné ekonomiky navzájom vo svojom vývoji prispôsobovali. Falošná konštrukcia Obidve tieto predstavy stihlo dramatické sklamanie. Rýchle striedanie finančnej krízy dlhovou a dlhovej zasa krízou eura zviditeľnilo falošnú konštrukciu hospodárskeho a menového priestoru, ktorý je síce obrovský, no nemá nijaké nástroje spoločnej hospodárskej politiky. Euroskeptikov ako Angela Merkelová to týmito systémovými tlakmi pritislo k prointegračným krokom. […]

openDemocracy (Veľká Británia), 18.04.2011 Sýria je mozaikou náboženských vyznaní a etnických menšín, píše Ali Khan. Čo sa stane, ak odstúpi vládnuca rodina Assadovcov, ktorá patrí k alewitskej menšine Khan sa obáva, že nastane podobná situácia ako v Libanone: “Irán a Hizballáh zavetria stratu dôležitého regionálneho spojenca a nástup čisto sunitskej vlády. Aj tí šiiti, čo nie sú spojení s Iránom, sa začnú obávať, že stratia svoje postavenie. Z chvíle, keď alewiti stratia moc, majú už teraz strach predovšetkým náboženské školy v okolí svätyne Sayyidu Zainaba v Damašku. Aj Izrael si musí robiť starosti, lebo teraz má aspoň nepriateľa, ktorého ‘‚pozná'; […]

Je to „nespravedlivé a neopodstatněné“, rozčiloval se koncem března řecký ministr financí George Papaconstantinou, když ratingová agentura Moody’s jeho zemi opět snížila známku. Podle ministra to víc než o ekonomické situaci v Řecku „vypovídá o špatných úmyslech a nevypočitatelnosti samotné agentury“. Papaconstantinou agentury zároveň obvinil, že zatímco zaspaly a dlouho úplně pomíjely rizika vedoucí ke globální krizi v roce 2008, dnes se předhánějí v zaručených proroctvích“ dalších krizí. Přestože ministrův zoufalý výkřik Řecku z bryndy, již si způsobilo do velké míry samo, nepomůže, jako příspěvek do debaty o dosud nepotrestaných vinících obrovské finanční krize stojí za pozornost. Kdo spustil lavinu Americká vládní […]

openDemocracy (Veľká Británia), 15.04.2011 Slávny filmový režisér Andrej Končalovskij sa v poslednom čase venuje písaniu politických komentárov. V tom poslednom vyzdvihuje zásluhy bývalého šéfa KGB Jurija Andropova, ktorý bol podľa neho skutočným architektom perestrojky a bol by ju realizoval oveľa úspešnejšie ako naivný Michail Gorbačov: “Celá myšlienka reformy a liberalizácie vyšla od Andropova. Ako šéf KGB mal najlepšie informácie o katastrofálnej ekonomickej situácii ZSSR. Keď sa stal hlavou štátu, mohol začať uskutoňovať plán, ktorý už dlhý čas pripravoval. Myslím, že Andropov Gorbačovovi nikdy plne nedôveroval. Patril k staršej generácii a nemal v úmysle zlikvidovať celý systém; maximálne bol ochotný uvažovať […]

Teraz je túto krajinu vidno najlepšie. Začína sa jar. Dni sú teraz dlhé a svetlé. Stromy ešte nemajú lístie, a tak výhľad nič nezakrýva. Krajina je nahá. Začiatkom jari je vidieť, že je hrdinská a dramatická. Mení sa, sťahuje zo seba kožu. Chvíľami je škaredá ako odhalená kostra. Všetky tie reklamy popri cestách, bilbordy, veľké farebné tabule, vychvaľujúce lacný tovar, monštruózne fotografie mäsa: pliecko 9,90, sedliacka klobása 16,90, kuracie filé… Lišaje ostrých farieb pokrývajú steny, zakrývajú stromy, nebo, krajinu. Všetky tie lákadlá, bez ohľadu na to, či ide o mäso, oblečenie, telefóny alebo vyučovanie jazykov – pôsobia rovnako pornograficky, sú […]

Třináct procent Poláků je bez práce. Každému čtvrtému nezaměstnanému je mezi 18 a 24 lety. Každý čtvrtý nezaměstnaný ve Varšavě má diplom z vysoké školy. Méně než polovina Poláků (44 %) se během minulého roku setkala s knihou, přičemž 25% dotazovaných mělo vyšší vzdělání, 20 % Poláků s vyšším vzděláním nepřečetlo za poslední měsíc žádný text delší než tři strany. Celkově podíl lidí s vyšším vzděláním je v Polsku 20 %, což je méně, než činí průměr v zemích OECD (28 %). Od roku 2007 se z Polska natrvalo vystěhovaly přibližně dva miliony lidí, kteří odešli hlavně do Velké Británie […]

Nikto nevie, čo z týchto povstaní bude. No jedno je isté: žiadna represia na svete nedokáže zastaviť vyslobodzujúci vzmach arabskej jari. Foto: Zohra Bensemra, Reuters V televíznych či rozhlasových diskusiách sa často narieka nad „mlčaním intelektuálov“. No odkedy arabský svet vo svojej mnohorakosti a komplexnosti trpí pod viac či menej nepokryte diktátorskými režimami (približne polstoročie), intelektuáli nikdy nezmĺkli a ani sa nezmierili s tým, že sú predmetom pohŕdania a ponižovania. Mnohí zaplatili za svoje postoje dlhoročnými väzením vrátane mučenia a všetkých foriem sadizmu. Existuje dlhý zoznam odvážnych ľudí, ktorí za obranu ľudských práv zaplatili smrťou. Ich jediný zločin spočíval v tom, že sa pre arabských občanov dožadovali […]