-
-
Foto: Ed Ou / The New York Times-ReduxED OU
-
Je všeobecne uznávanou pravdou, že informačné technológie – v prvom rade internetové sociálne siete – menia svetovú rovnováhu moci. “Facebookovej generácii” už pripísali zásluhu za zvrhnutie egyptského diktátora Husního Mubaraka. Oslavovaným miláčikom námestia Tahrir bol istý čas mladý manažér firmy Google Wael Ghonim.
Tento príbeh však má aj druhú stranu. Zástancovia demokracie nie sú jediní, čo vedia využívať moc internetových sietí. Dokážu to aj nepriatelia slobody.
Stačí položiť si otázku: ako sa vražedné davy v Mazár i-Šarífe dozvedeli, že na Floride spálili korán? Odpoveď je naporúdzi: internet a mobilný telefón. Od roku 2001 prístup k mobilným sieťam v Afganistane stúpol z nuly na 30 percent.
Alebo sa zamyslite nad tým, že než Facebook zrušil stránku, zvanú „Tretia palestínska intifada“ – ktorá hlásala, že „Súdny deň príde vo chvíli, keď moslimi vyvraždia všetkých Židov“ – 350 000 ľudí povedalo, že sa im „páči“.
Zdanlivo je to paradox. Po studenej vojne svet podľa Samuela Huntingtona čakal stret medzi islamskou civilizáciou, uväznenou v stredovekej časovej diskontinuite a Západnou civilizáciou, viac-menej totožnou s modernitou. Nastalo však skôr čosi ako zmes civilizácií, v ktorej sa tie najmilitantnejšie antimoderné prúdy Islamu šíria pomocou najmodernejšej technológie, akú Západ ponúka.
Dobre to ilustruje nasledovný príklad. Podľa internetovej stránky Jihadica takzvaná „mobilná jednotka al-Ansar al-Mudžahídskeho Fóra“ najnovšie ponúka špeciálny program pre mobilné telefóny. Záujmeci si z nej môžu stiahnuť šifrovací softvér, fotografie a videoklipy vo formáte 3GP s názvami ako „Mučeník velebí iného mučeníka“ z dielne Harakat al-Šabab al-Mujahedeen v Somálsku. Nájdu tu aj online časopis al-Sumud (Odboj), ktorý vydáva afgánska vetva Talibanu, ako aj na duchu povznášajúce materiály – vo formáte MS Word a Adobe – ako napríklad „Ako sa pripraviť na posmrtný život“. Skutočne zabijácke aplikácie.
Potom je tu Inspire, online časopis, ktorý vydáva al-Kájda na Arabskom polostrove pre začínajúcich džihádistov zo Západu. Popri návodoch na výrobu výbušnín publikujú aj zoznamy jednotlivcov, nad ktorými bol vynesený islamský rozsudok smrti fatwa.
Nenahovárajme si, že tieto posolstvá nenachádzajú úrodnú pôdu. V máji roku 2010 Roshonara Choudhry pobodala britského poslanca Stephena Timmsa. Predtým strávila 100 hodín pozeraním extrémistických kázaní jemensko-amerického klerika Anwara al-Awlakiho. Kde našla tieto kázania? Kde inde ako na YouTube. K ďalším stúpencom Al-Awlakiho patrí Nidal Malik Hassan, páchateľ masakry v americkej vojenskej posádke Fort Hood, Umar Farouk Abulmutallab, ktorý sa na Vianoce chystal vyhodiť do vzduchu lietadlo z Amsterdamu do Detroitu a Faisal Shahzad. Toho zas chytili pri pokuse o atentát na Times Square v New Yorku.
Skrátka a dobre, zamestnanec Googlu a zástanca demokracie Wael Ghonim je zrejme menej významná postava než Fouad X, vedúci informačnej technológie Hizballáhu v Libanone, ktorý povedal Joshuovi Ramovi (na začiatku jeho skvelej knihy The Age of the Unthinkable, Éra nemysliteľného): „zaplavujú nás maily so životopismi“ od islamských maniakov, čo chcú „slúžiť svätej veci“.
To by ešte nebolo najhoršie. Skutočný problém väzí v tom, že mnohí z týchto islamských maniakov (medzi nim Al-Awlaki) vychvaľujú takzvanú Arabskú jar ako príležitosť zo zlata. Vo svojom vydaní z 29. marca Inspire vyhlasuje: „Revolúcie, ktoré otriasajú trónmi diktátorov sú dobré pre moslimov, dobré pre mudžahedínov a zlé pre západných imperialistov a ich prisluhovačov v moslimskom svete.“
Západ by ľahko zvíťazil v strete civilizácií, keby pri ňom išlo len o konfrontáciu myšlienok a inštitúcií 21. a siedmeho storočia. Keby len. V novej zmesi civilizácií sú našimi najnebezpečnejšími nepriateľmi islamisti, ktorí vedia, ako zverejniť fatwy na Facebooku, odoslať svätý korán mailom a šíriť volanie po džiháde cez Twitter.