Čím ďalej, tým častejšie sa ktokoľvek, kto sa ocitne na území Ruska, neustále vstávajúceho z kolien (nie je podstatné, či sa mu pošťastilo byť jeho občanom alebo či ho do našej vlasti priviedla prirodzená túžba po zárobkoch) môže stať postavou v gréckej tragédii, kde je človek bezbranný voči osudu a vôle bohov. Ibaže v Rusku funkciu osudu či boha hrá nejaký ničomník-podnikateľ a predajný štátny úradník. Jeden je ochotný nakúpiť do lietadla nekvalitnú pohonnú hmotu, nainštalovať tam amatérsky vyrobené súčiastky a zamestnať nekvalifikovanú posádku. Druhý za primeranú odmenu nad tým všetkým zatvára oči a dúfa, že sa to prepečie. Každý človek, bez ohľadu na to, […]

openDemocracy (Veľká Británia), 31.08.2011 (cez Perlentaucher) Prečo sa vlastne tak málo diskutuje o tom, že Anders Breivik cielene nevraždil moslimov, ale mladých švédskych sociálnych demokratov? Túto otázku si kladie Markha Valenta. Breivik pokojne mohol napadnúť mešitu, nespravil to však. A tým Breivik – neúmyselne, ale jasne – potvrdzuje, že moslimi sú dodnes v európskych spoločnostiach okrajovou záležitosťou a že diskusia o islame je diskusiou medzi Európanmi a nie debatou medzi Európanmi a moslimami. Ďalšou témou textu je, že Breivik, ktorý nenávidí multikulturalizmus, sa vo svojom manifeste – ktorý čerpá z rôznych zdrojov, Európy cez Indiu, Japonsko a Spojené štáty až […]

“Keď sa od nás odrazu vyžaduje, aby sme sa stali svedkami dákej obrovskej a hrôzostrašnej udalosti, zvádzame boj sami so sebou, aby sme ju nezredukovali na svoj vlastný nepatrný rozmer“, napísal pred desiatimi rokmi John Updike. Vo svojho bytu na desiatom poschodí v Brooklyn Heights „vo falošnej blízkosti televízie“ sledoval pád dvojičiek. Aj my, nepatrní na vzdialenom druhom konci sveta, v severozápadnom Londýne, sme vnímali túto falošnú blízkosť. V našej zmiešanej komunite žije veľa moslimov z Bangladéšu, Pakistanu, Indie, Spojených arabských emirátov, z Afriky. Vyrastala som s dievčatami, ktoré si hlavy zakrývali šatkou a v tom čase mi to nepripadalo o nič pozoruhodnejšie ako chlapci s jarmulkami na hlavách alebo […]

Když se v pátek odpoledne ve Vídni někdo zeptá “Nezajdeme si dnes do Mole West?”, sluší se zatvářit se nadšeně a kývnout na souhlas. Mole West je velkoryse pojaté gastronomické impérium zatlučené na kůlech do rákosí u Neusiedlerského jezera – ráno se sem jezdí na kávičku a snídani se zárukou svěžího povětří, v poledne se tu schází místní honorace, která si dá rychlý oběd a zkoukne první uprchlíky z Vídně, večer je to luxusní restaurace a v noci bar. Přes vodu je vidět daleko, teoreticky až k maďarským hranicím na zdánlivě nekonečně vzdáleném druhém břehu rozpitém v mlze. Tady, jen […]

“Poliaci si zaslúžia viac” – volebné heslo, ktoré sformuloval prezes [predseda strany Právo a Spravodlivosť, PiS] je mimoriadne zaujímavé. O čoho “viac” tu vlastne ide? Viac bytov? Ciest? Kostolov? Dovoleniek? Nie, prezes Kaczyński ihneď vysvetlil, že mu nejde o materiálne materiálne blahá (tie už nasľuboval skôr), ale o hodnoty, čiže o to, čo možno sľubovať neobmedzene. O aké hodnoty mu konkrétne ide? Podľa prezesa si Poliaci zaslúžia viac ‘poctivosti’ a ‘pravdy’.” Rozumiem, že možno chcieť, aby v spoločnosti bolo viac poctivých či pravdomluvných ľudí. Ale aký vplyv na to môže mať strana PiS? Poctivosť a pravdomluvnosť záležia od výchovy, ale veď […]

Proces s ukrajinskou expremiérkou Tymošenkovou zmátl Evropu i Rusko. Když obžalovaná Julije Tymošenková nazvala na Twitteru svého soudce „loutkou v taláru, která křičí jako raněný pták“, pohár trpělivosti Rodiona Kirejeva přetekl. Pátého srpna dal bývalou ukrajinskou premiérku zavřít do cely číslo 242 v kyjevské věznici Lukjanovka, čímž rozlítil nejen její sympatizanty, ale i mnoho světových politiků. Paní Tymošenková, která se stylizuje do jakési postmoderní inkarnace vášnivé Johanky z Arku či krásné víly a mytické matky Ukrajiny Berehynie, udělala ze svého procesu reality show, jež plní titulní strany ukrajinských novin a vyvolává pozornost celého světa. Fotogenická politička to s médii umí opravdu dokonale: i z cely chodí na projednávání v neposkvrněném […]

Erotický kŕč Spojených štátov a pakt feministiek s extrémnou pravicou. Od našich amerických priateľov sa môžeme naučiť všeličomu, ale umeniu milovať rozhodne nie. Pred pár rokmi sme boli na rodinnej dovolenke na jednej pláži na Floride. Moja dcéra mala vtedy dva roky a keď vyšla z vody rozhodla sa, že si vyzlečie plavky, lebo jej prekážali. Ostatných opaľovačov a kúpačov sa veľmi rýchlo zmocnil akýsi nekľud. Znepokojene sa nás pozerali. O pár minút sa objavil po zuby ozbrojený šerif s arzenálom, s ktorým mohol vystrieľať celé mosty, a vyhlásil: ak malú okamžite neoblečieme, hrozí nám pokuta. Ale ona to považovala za hru a začala okolo nás pobiehať. Začali sme ju […]

Trápia ešte ľudí obdobia nudy napriek nekonečnému zaujatiu počítačmi, smartfónmi a tabletmi? Je tu, samozrejme, televízia, ktorú majú mnohí Američania zapnutú dvadsaťštyri hodín denne. Je čoraz ťažšie nájsť si pokojné miesto, kde sa dá sadnúť a rozmýšľať. Dokonca aj v miestnych baroch, dávnych útočiskách introspektívnych samotárov, dnes obrovské televízne obrazovky, striedavo naladené na šport a táranie odvádzajú pozornosť od myšlienok. Akonáhle univerzitní študenti vyjdú z učební, v rukách sa im zjavia mobily a iPody, a tie si od nich vyžadujú plné sústredenie, takže okamžite prestanú vnímať okolitý svet. Predstavujem si, akoby sa Romeo a Júlia dnes prechádzali po Verone a posielali si esemesky, hoci si neviem […]