Tí, čo nám pripravili a odhlasovali ten kocúrkovský zákon o vlastenectve, buď netušili, o čom hovoria, alebo občanov vedome zavádzali. Lebo nevedia či nechcú rozlišovať medzi vlasťou a štátom, a tak vlasti pripisujú atribúty štátu a naopak. Tvrdia, že nás vedú k vlastenectvu cez uctievanie štátnych symbolov, akými sú štátna vlajka, štátna hymna, preambula ústavy štátu. Niekedy idú ešte ďalej a k štátnym symbolom pridávajú symboly momentálneho režimu, napríklad portréty prezidenta štátu a  predsedu vlády. Čo je už úplná zvrhlosť, ktorú u nás doviedla k vrcholu komunistická diktatúra v období kultu osobnosti. Tak ako v Sovietskom zväze milovať vlasť vtedy […]

Šesťdesiate roky som prežíval trochu inak ako moji rovesníci. Hoci, prirodzene, tiež som holdoval Beatles, mäkkým drogám, politickému disentu a sexu. Od roku 1963 po rok 1969 ma od hlavného prúdu delila moja bezvýhradná oddanosť ľavicovému sionizmu. Letá som trávil prácou v izraelských kibucoch a väčšinu času medzitým som svoju voľbu aktívne propagoval ako dobrovoľný funkcionár jednej z mládežníckych vetví labouristického sionizmu. V lete 1964 som prešiel „prípravkou“ pre mladých lídrov v tábore v juhozápadnom Francúzsku; a od februára do júla 1966 som na plný úväzok pracoval v Machanayime, roľníckom družstve v Hornej Galilei. Nadšený novobranec Táto rezolútna a intenzívna citová výchova spočiatku prinášala úspechy. Prinajmenšom do leta 1967, keď som […]

Cesta z Krakova do Osvienčimu, kde sa nachádza koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau, vedie pozdĺž Visly. Kam oko dovidí, všade samé bahno, ktoré vybielil a zakryl sneh. Monotónna, nekonečná krajina. Prechádzame okolo chemickej továrne, kde väzňov – tých, ktorých pokladali za dostatočne schopných – vykorisťovali a nútili vykonávať vražednú prácu. Je krásny zimný deň, ohnivé slnko na okamih osvetlí zasneženú pustatinu a potom hneď zmizne a prenechá nás našim myšlienkam. Močaristá krajinka Spomínam na Freda, ktorý bol pre mňa ako starší brat. Mal sedemnásť, keď odcestoval do Rakúska organizovať hnutie odporu. Nikdy viac som ho už nevidel. Na stanici vo Viedni ho zatkli, potom mučili a napokon […]

Před více než dvaceti lety se lidem na Západě mohlo zdát, že “kvůli striktnímu manichejskému rozdělení na Východ a Západ obestřela celou jednu část Evropy neprostupná mlha.” Tak to aspoň vyjádřil srbsko-maďarský židovský spisovatel Danilo Kiš. Dnes je ta mlha pryč. Přesto se ale země, které jí bývaly zahaleny, překotně mění – v některých případech až k nepoznání. Kišova temná prognóza, podle níž měla být tato část Evropy zřejmě navždy ztracena, se nenaplnila tak, jak se tento spisovatel asi domníval. Co považoval za nepravděpodobné, se stalo skutečností: došlo k pádu Železné opony. Napadlo by však Kiše, že zatímco státy východního […]

Na počiatku všetkých ekonomických vzťahov, aspoň pokiaľ môžeme veriť klasikom, stoja zvôľa a ľahkovernosť. Všetko podstatné o tom vyhlásil Rousseau vo svojej slávnej úvodnej vete k druhému dielu svojej rozpravy o nerovnosti medzi ľuďmi roku 1755: „Prvý človek, ktorý si oplotil kus zeme a napadlo mu povedať: Toto je moje! a našiel ľudí, ktorí boli dosť naivní na to, aby mu uverili, je ten pravý zakladateľ občianskej spoločnosti (société civile).“ To, čo nazývame “hospodárskym životom”, sa teda začína schopnosťou vybudovať presvedčivý plot a autoritatívnym rečovým aktom podriadiť terén spod právomoc pána plotu: Ceci est à moi. Prvý, kto si vzal, je […]

Říká se, že velcí lidé si zaslouží pořádné biografie. Ale to není přesné – pořádné životopisy velikánů si zaslouží především čtenáři. A takovou knížku o světoznámém reportérovi Ryszardu Kapuścińském napsal jeho žák z deníku Gazeta Wyborcza Artur Domosťavski. Před třemi lety polský Newsweek zveřejnil, že Ryszard Kapuściński spolupracoval v 60. a 70. letech s komunistickou rozvědkou: napsal několik zpráv k politické situaci v Africe a Latinské Americe, sestavil charakteristiky osob, s nimiž se stýkal, a mimo jiné označoval pravděpodobné agenty CIA. Mezi kladivem a kovadlinou článek Newsweeku vyvolal bouři – a redakce se ocitla mezi kladivem a kovadlinou. Odpůrci lustrací […]

Takže Antigona má už svůj part v této „řecké tragédii“ také. Byla to totiž paní Antigone Loudiadisová z Goldman Sachs, která stála za složitou finanční operací, jež pomohla Řecku zakrýt skutečnou výšku jeho dluhů a kterou deník Financial Times delikátně nazval „optickou iluzí“. Škoda, že si Řekové nezavolali na pomoc raději Sokrata; a nemám na mysli portugalského premiéra Josého Socrata, po jehož zemi už bohové – tedy finanční trhy s dluhopisy – také pošilhávají. Ale žerty stranou. Musíme si uvědomit, že toto není jen první velký test eurozóny, ale také určující moment celého projektu Evropské unie. A jelikož toto je […]