Od kritického myšlení k masochismu / Esej

O nenormálnosti evropské sebekritiky jsem začal přemýšlet v době, kdy vznikla doktrína, podle níž za zaostávání zemí třetího světa je odpovědný Západ. Sebekritický proud dále přiživili francouzští i jiní evropští politici a intelektuálové ve svých reakcích na zničení newyorských Dvojčat a posléze na atentáty v Madridu a v Londýně. V případě Twin Towers se ozvaly názory, že za tragédii nesou přímou odpovědnost Spojené státy a že arogantní a pánovitá supervelmoc dostala to, co si zasloužila. Možná víte, že nedávno zesnulý francouzský intelektuál Jean Baudrillard o atentátech z 11. září 2001 napsal, že při sledování události zajásal nejenom proto, že celý […]

Chmúrny tieň nenávisti / Stĺpček

Najväčší nepriateľ je Hamas. Ako človeka, ktorý už desaťročia nedokáže rozoznať dobrých mŕtvych od zlých mŕtvych alebo, ako hovorieval Albert Camus, „podozrivé obete” od „privilegovaných katov”, ma hlboko znepokojuje pohľad na palestínske deti, ktoré sa stali obeťami bombardovania. Po tomto úvode a vzhľadom na to, že niektoré médiá sa už zas úplne zbláznili – čo sa im stáva zakaždým, keď ide o Izrael – by som rád upozornil na niekoľko skutočností. Správna predstava Žiadna vláda na svete, žiadna krajina okrem večne obviňovaného, očierňovaného a démonizovaného Izraela by nezniesla, keby celé roky na jej mestá dopadali tisícky striel. Na celej záležitosti […]

Dejiny pálenia slamy / Glosa

Tak sa nám zlaté české ručičky zasa raz vyznamenali. Roboty urobili len toľko, „kolik sní jogín stižený vředem na žaludku“, ako hovorí Hašek, ale tej slávy okolo! Samozrejme, mám namysli plastovú plastiku Európy z téglika Davida Černého. Samozrejme, že sa mi jeho blasfemické performingové gesto nepáči. Nemá sa mi čím páčiť. A za performáciu, prinajlepšom, ho považujem preto, lebo nie je možné vnímať ho bez kontextu. Od zadania, cez umiestnenie, až po moment vernisáže, ktorá sa zapíše do dejín. Pokiaľ viem, bola to prvá vernisáž, ktorá predmetu otváranej výstavy podkopla stolček tak rýchlo, že odvisol na šibenici predsudkov ešte skôr, než […]

Zomrel John Updike

New Yorker (USA), 27.01.2009 Zomrel John Updike (18. marec 1932 –  27. január 2009). V New Yorkeri na neho spomínajú jeho kolegovia: T. Coraghessan Boyle, George Saunders, Julian Barnes a Antonya Nelson. Začiatok tvorí nekrológ za Johnom Updikom od dnes už nebohého spisovateľa Johna Cheevera, ktorý ho napísal roku 1976, keď dostal mylnú správu, že John Updike zahynul pri autonehode. Updikove texty nájdete aj v Atlantic Monthly, New Yorkeri  a The New Republic.     0000

V krajine dávnych snov / Esej

Ako sa chlapec z Belehradu stal Poet Laureate Spojených štátov amerických. Nechce sa mi veriť, že som nežil v New Yorku koncom tridsiatych rokov. Všetko mi pripadá známe z filmov, fotiek či kníh, ktoré som o tej dobe čítal. Mám teda pomerne presnú predstavu o tom, ako vyzerali nájomné kasárne, v ktorých bývala väčšina ľudí, ako sa obliekali, čo jedávali v krčmách, aká hudba sa v rádiu hrala, kam sa chodilo tancovať či kde sa kupovali platne. Kým v New Yorku ľudia stáli na lístky na Bringing Up Baby s Cary Grantom a Katherine Hepburnovou, ja som sa vozil v […]

Filozofia provincie / Esej

Keď chýba širší pohľad, keď sú ľudia sústredení len na seba, zatrpknú a vyžívajú sa v očierňovaní druhých. Z kolektívnej lenivosti priemeru sa rodí štýl permanentného znevažovania. Duch provincie vykrikuje: nič nemá význam, nič za nič nestojí! Ešte šťastie, že je reč o Slovinsku. Keď padol Berlínsky múr a obyvatelia komunistických diktatúr upreli pohľad plný nádeje na Európu demokracie a otvorených hraníc, mysleli sme, že nastal čas veľkého pohybu ľudí, tovaru a myšlienok. Boli sme presvedčení, že naše problémy súvisiace s ideológiou, všetky tie urážky a drobné nenávisti, ktoré sa medzi nami nahromadili v období občianskeho vegetovania, budú čoskoro otázkou […]

Smrť v Moskve / Téma

V pondelok na obed zavraždili v centre Moskvy, len tak na ulici, právnika Stanislava Markelova a novinárku Anastasja Baburovová z týždenníka Novaja Gazeta. Útok bol pravdepodobne namierený na tridsaťštyriročného právnika. Dvadsaťpäťročnú novinárku bezprostredne po tom postrelili a ona neskôr svojmu zraneniu podľahla. Tesne predtým obidvaja odišli z tlačovej konferencie, na ktorej Stanislav Markelov protestoval proti predčasnému prepusteniu bývalého dôstojníka Jurija Budanova. Stanislav Markelov vo svojom vyhlásení argumentoval tým, že predčasné prepustenie Budanova podkopáva namáhavo získanú dôveru Čečenov v súdnictvo a v konečnom dôsledku nahráva separatistom. Jurij Budanov bol vysoký dôstojník, odsúdený za zločiny počas vojny v Čečensku. Stanislav Markelov zastupoval rodičov zavraždenej […]

Prejav symbolickej sily / Téma

Americké médiá o dušu rozoberajú inauguráciu nového prezidenta. Zatiaľ čo tanečné schopnosti a oblečenie Baracka Obamu a jeho manželky Michelle ocenili na jednotku, jeho inauguračný prejav nedosiahol očakávané rétorické výšiny a neobsahoval okrídlené slová, ktoré vojdu do učebníc a budú inšpirovať budúce pokolenia. Väčšina komentátorov dospela k záveru, že to ani nebolo potrebné, lebo inšpirujúci bol samotný fakt, že sa Barack Obama mohol stať prezidentom USA. Pozitívne bolo prijaté aj to, že sa prezident jasne dištancoval od politiky svojho predchodcu, nezakrýval problémy, pred ktorými Spojené štáty stoja, a svojim spoluobčanom dal jasne najavo, že si tiež budú musieť vysúkať rukávy, lebo sú spoluzodpovední […]

Krajina nemožných obmedzení / Esej

Myslím si, že už má zmysel premýšľať o niektorých menej zjavných dôsledkoch, ktoré pre nás z volebného víťazstva Baracka Obamu vyplynuli. Z amerického hľadiska by sme v jeho vzostupe mohli vidieť nielen jeho osobný úspech, ale aj náš, čosi, čo sme uskutočnili my, občania. Možnože by sme v jeho prezidentstve nemali vidieť tú úplne neuveriteľnú zhodu šťastných okolností, ako to mnohí z nás teraz prežívajú. Ale sústredený, aj keď zúfalý kolektívny občiansky akt, ktorého dôsledky my, jeho pôvodcovia, nevieme presne odhadnúť. No máme zaň zodpovednosť. V posledných ôsmich rokoch pripadala vláda vo Washingtone mnohým demokratom a republikánom ako akési nevysvetliteľné nešťastie, […]

Hrdina nášho smútku / Esej

August, vychádzam krídlovými dverami / z budovy pošty. Listy, hockam preč. / Jannings, napadne mi naraz / V: Posledný muž. Potom sa otočím/ Hockam preč. Predo mnou je Jan/ Jan, ktorý sa upálil. Tak sa začína báseň, ktorú sa mi roku 1979 podarilo publikovať v bukurešťskom časopise Neue Literatur. Vďaka komplicom redaktorom Gerhardtovi Csejkovi a Anemone Latzina. Text je nasledovne datovaný: august 1978 – október 1978. Jan je Jan Palach, ktorý sa 16. januára 1969, na protest proti potlačeniu reformného hnutia Pražskej jari sovietskymi tankmi verejne upálil na Václavskom námestí. Na svojej zranenia zomrel o tri dni neskôr. Mal dvadsať rokov. Ja […]