Foto: Louisa Gouliamaki / AFP / Getty Images
Myslím, že mi nebudete rozumieť. Zamestnávajú vás vlastné starosti, to je pochopiteľné. Ponáhľate sa do práce, rozmýšľate, ako budete splácať úver, kontrolujete deťom úlohy, hráte sa s nimi.
Pred pár dňami som sa aj ja hrala so svojimi deťmi, keď mi zavolal manžel a povedal, že ruské vojská okupujú Ukrajinu. “To je vojna,” – pochopila som – “Žijem v Bielorusku, to je vedľa Ukrajiny, a vedenie Bieloruska je kompletne závislé od Ruska. Čiže, vojna príde aj sem. Kam odvezieme deti? Treba nakúpiť soľ, cukor a konzervy.”
Šok, hrôza, strach, prekonanie strachu a potom rozhodnutie: treba bojovať, a Ukrajinci zvíťazia. A my Bielorusi zvíťazíme s nimi. Také čosi zažívate, keď sa začína vojna.
Predstavte si, že sa pozriete z okna a vidíte, ako sa po ulici ženie bandita s krvavým nožom v ruke a kričí, že vás zabije.
Ukrajina, ktorej ľud zvrhol skorumpovanú moc, je inšpirujúcim príkladom pre všetky krajiny postsovietskeho priestoru. Všetci sme cítili eufóriu, keď zvíťazil Majdan. Bolo to víťazstvo ľudu. Bolo to aj naše víťazstvo. Bolo to znamenie, že dospejeme k lepšiemu, spravodlivému poriadku. A teraz chce nový Hitler toto víťazstvo ukradnúť – a všetkých nás zahnať do otroctva.
Budete môcť tie pocity pochopiť? Bojím sa, že nie. Hovorím s európskym diplomatom o tom, ako bude jeho krajina reagovať na krízu na Ukrajine, a on mi hovorí, že dnes pôjde na koncert solidarity. Predstavte si, že sa pozriete z okna a vidíte, ako sa po ulici ženie bandita s krvavým nožom v ruke a kričí, že vás zabije.
“Žiaden strach! On sa možno upokojí a rozmyslí si to,” – hovoríte. Tak teraz vyzerá pozícia Západu.
Nechápete, že Rusko robí ďalekosiahle plány. Pozrite sa do očí Putinovi. Prečo ten človek vydal rozkaz poslať vojská na Ukrajinu? To mu nestačí vlastné územie – šestina územia Zeme? To už vo svojej krajine nemá čo robiť? Na také otázky nenájdete odpoveď. Vy rozmýšľate inak. Ale bojím sa, že koncertmi solidarity nič nezmeníte.
Západ nečakal, že Rusko pošle na Ukrajinu vojakov, nečakal takýto vývoj udalostí, dokonca chvíľu nemohol uveriť, že sa niečo také stalo. Neviem si predstaviť v Európe 21. storočia vojnu. Západu trvalo skoro týždeň, než začal reagovať. A čo by bolo, keby sa Moskva rozhodla bez upozornenia pre atómový úder na Washington a Berlín? A tak to napokon aj bude, ak nepomôžete Ukrajine.
Ak teraz Rusko nikto nezastaví – ja neviem, ako, to by mali vedieť politici – agresia bude pokračovať. Na druhý deň to bude Moldavsko, potom Bielorusko, potom Kazachstan, Lotyšsko. Kde je červená čiara? Poľsko? Fínsko? Vojenské základne v Červenom mori? Nič vám to nepripomína?
Ruská propaganda sa teraz veľmi podobá na propagandu nemeckých nacistov v tridsiatych rokoch. Hovorí sa o “práve ruského národa na znovuzjednotenie”. A tú istú propagandu robí v Rusku pravoslávna cirkev. Vymývajú ľuďom hlavy, vtĺkajú do nich nacistické heslá. Vytvorili obraz Ukrajiny ako fašistického štátu, pritom je to jedna z mála plutokratických demokracií v bývalom Sovietskom zväze.
Ruské masmédiá vykreslili Spojené štáty a Európsku únia ako zdegenerované, zločinecké spoločnosti – gangrény na tele ľudstva. Vari Západ nechápe, na čo takáto propaganda ľudí v Rusku chystá?
Nepriateľstvo k Európskej únii a Spojeným štátom v hlavách občanov Ruska zapúšťa korene. A nielen v Rusku, vo všetkých krajinách, kam propaganda “dosiahne”.
Zámienkou vpádu na Ukrajinu sa stala “ochrana rusky hovoriace obyvateľstva”, hoci nedošlo k ani jednému aktu prenasledovania kohokoľvek za to, že hovorí rusky, hoci na Ukrajine slobodne hovorí rusky polovica ľudí. Bez ohľadu na to, že nič nesvedčí o diskriminácii rusky hovoriacich ľudí na Ukrajine, mnohí na Západe uznávajú právo Ruska chrániť ruskú menšinu. Generálny tajomník NATO Rasmussen vyzval “ukrajinské úrady rešpektovať záujmy všetkých svojich občanov a nezabúdali na práva národných menšín”. Západ je naklonený politike appeacementu, ako bol aj v rokoch 1936 – 1939. No dejiny nás učia, že takáto taktika neprináša úžitok.
Keď Rusko postupne okupuje krajiny Východnej Európy susediace s NATO a Európskej únie, môže vytvoriť líniu globálnej zrážky. Tento scenár je desivý pre nás, národy východnej Európy, pretože ohrozuje samotnú našu existenciu. Môjho kolegu, skvelého ukrajinského spisovateľa Sergeja Žadana, v Charkove údajní “demonštranti”, vyslaní z Ruska, brutálne zbili za to, že si odmietol kľaknúť na kolená. Prosím Vás, pochopte nás. Dejiny sa neskončili. Rusko ukázalo svoju tvár, pripomenulo sa ako hrozba pre svet.
Nenechajme tú hrozbu bez odpovede.