Foto: Vadim Ghirda / AFP
Ulrich Beck: V Európe sa rozpútava protieurópska revolúcia pravicových a ľavicových populistov. Je možné, že odstup ľudí od EÚ je pre Európu nebezpečnejší než kríza eura? Je možné, že nebezpečnejšia než kríza eura je pre Európu škandalózna úroveň nezamestnanosti mladých? Je možné, že dnešný európsky sen snívajú ľudia na preplnených utečeneckých lodiach v Stredozemnom mori, a muži a ženy, ktorí demonštrovali v uliciach Kyjeva, ale nie už sama Európska únia? Ich posolstvo pre nás je takéto: Európa je viac než spoločná mena, viac než finančná dohoda. Európa je šancou na slobodu, demokraciu a otvorenosť voči svetu, ktorú môžeme posilniť naším hlasom v májových voľbách.
Zygmunt Bauman: Z jedného pohľadu je Európska únia štítom chrániacim súbor jednotlivých štátov, z ktorých sú mnohé príliš malé alebo slabé, aby sa samé ubránili voči najhorším výstrelkom nespútaných a bezohľadných globálnych mocností. Z iného pohľadu sa môže únia javiť ako spriahnutá s tými istými globálnymi mocnosťami, ako predvoj síl, ktoré sa spojili, aby narušili a napokon aj učinili zbytočnými perspektívy národov a štátov na ich suverenitu. Pointou je, že oba pohľady sú dvomi stranami jednej a tej istej pravdy: za súčasného stavu sveta je vykonávanie prvej úlohy len ťažko možné bez toho, aby sa zároveň aspoň príležitostne plnila aj tá druhá. To, že Európa slúži ako laboratórium, v ktorom sa denno-denne debatuje o spôsoboch zvládania globálnych problémov a výziev, kde sa denno-denne navrhujú a testujú možné riešenia, ju robí jedinečne dôležitou pre budúcnosť planéty, ktorá v súčasnosti čelí druhej kľúčovej transformácii vo svojich moderných dejinách ľudského súžitia.
Jacques Delors: Budovanie Európy je naším obecným blahom. Zakúsilo progres, ale aj prešľapy. Celkovo nám však prinieslo mnoho. Chýba zápal pre občiansku participáciu. Nastávajúce voľby budú historickým okamžikom na jeho dosiahnutie. Samotní občania môžu vytvoriť takýto poryv a demokratický dopyt.
Slavenka Drakulić: Európska únia je ako demokracia: asi nie dokonalá, ale nič lepšie nepoznáme.
Péter Esterházy: Európa nie je synonymum dobra, Európa, to sme my! Tu nemáme na výber. Práve preto by sme mali ísť voliť, aby sme spolurozhodli o tom, kto bude v budúcnosti hovoriť a konať v našom mene.
Jürgen Habermas: Nemecká spolková vláda už nesmie ďalej popierať politickú zodpovednosť, ktorú prevzala za následky krízy v eurozóne, až zvrátene rozdielne. Boli spôsobené menedžovaním krízy – určovaným najmä touto vládou. To ona sa najviac musí báť nemeckej Európy, takže práve ona by sa mala najviac zaslúžiť o to, aby v politickej únii hodnej tohto mena bola takáto vedúca úloha zbytočná.
Ágnes Heller: Demokracie Európskej únie sú dobre spravované, ale manažment si neporadí s niečím, čo môžeme nazvať ako Hegelov “duch”. Bez silného a živého demokratického ducha sa masová demokracia stane odumretým listom a možno dokonca aj skolabuje pod narastajúcou váhou nacionalizmu, rasizmu, fundamentalizmu, protidemokratického pravicového a ľavicového radikalizmu a násilia. Starý duch môže opäť vyliezť zo skrine. Pozor, Európa!
Mary Kaldor: Viac než kedykoľvek predtým potrebujeme niečo ako je Európska únia, aby sme si poradili s chybami globalizácie – klimatickými zmenami, chudobou a extrémnou nerovnosťou, vojnou a násilím. Potrebujeme však “inú” Európu – Európu, ktorá zdaňuje a obmedzuje globálne chyby, ako sú finančné špekulácie alebo používanie uhlíka. Prispieva to k globálnym statkom ako blahobyt, ochrana životného prostredia, vytváranie mieru a investície do novej generácie.
Navid Kermani: Tieto európske voľby považujem za určujúce – v každom prípade za významnejšie, než boli v posledných rokoch národné a regionálne voľby. Prakticky vo všetkých európskych krajinách sa mobilizujú pravicovo-populistické a xenofóbne strany. Ak sa prívrženci otvorenej, liberálnej a sociálne spravodlivej Európy nevyjadria ani prostredníctvom hlasovacích lístkov, tak práve tá jediná volená európska inštitúcia sa stane doménou antieurópanov. Nesmieme prenechať Európu Európskej rade, a tým národným a čoraz nacionalistickejšie konajúcim vládam. To ony nesú hlavnú zodpovednosť za mizériu európskeho projektu. Európa potrebuje nový začiatok zdola – jasný hlas za rozhodne proeurópske strany a politikov by bol viac ako signál – mohol by vytvoriť potrebný tlak na Európsku radu.
Bruno Latour: Demokratické voličstvo predsedu Európskej komisie je obzvlášť dôležité na vyjednávanie o budúcom stave našej cesty k obývaniu spoločnej Zeme.
Robert Menasse: Storočia potrebujú približne jeden a pol desaťročia na to, aby umreli: roku 1814, Viedenským kongresom, umrelo 18. storočie, roku 1914, spolu so začiatkom veľkého masakrovania národov, umrelo 19. storočie. A teraz, roku 2014, už musí konečne umrieť 20. storočie. Už neexistujú národné ekonomiky, reťaz tvorby hodnoty je už dávno transnacionálna, de facto už máme celoeurópske národné hospodárstvo. Tým, čo musíme teraz naliehavo rozvinúť, je nový demokratický systém, ktorý týmto predpokladom zodpovedá, môže do nich zasahovať, utvárať ich: postnacionálnu európsku demokraciu. Tá sa začína posilnením Európskeho parlamentu. Kto volí do Európskeho parlamentu národné protieurópske zoskupenia, volí obštrukciu demokratizovaniu Európy pričom národné demokracie tým nezachráni.
Andrei Pleșu: Vo východnej Európe má potreba zjednotenej a stabilnej Európy iné sfarbenie ako na Západe: je oveľa dramatickejšia, ide totiž o úsilie, ktoré bolo v rokoch Studenej vojny zhadzované a potláčané. Keby sa to nepodarilo, neznamenalo by to pre nás iba stroskotanie jedného politického projektu, ale pád jednej nádeje. Inými slovami, porážku s dlhodobými, ťažkými dôsledkami.
Tomáš Sedláček: Táto prehnaná európska reakcia na ekonomiku je zvrátená: žiadna iná integrujúca sa únia, kontinent alebo krajina nereagovala na ekonomickú krízu politickými myšlienkami o vlastnom zrušení: boli by USA, Japonsko alebo Čína odolnejší voči kríze, ak by sa rozpadli na menšie časti? Za druhé, Európa nikdy neprosperovala viac a nevládlo v nej väčší mier než je tomu teraz, keď sme sa po tisícročiach krvi a závisti rozhodli robiť veci spoločne. Prečo ju rušiť? Nevráťme sa späť.
Michael M. Thoss: Nemali by sme našu Európu chápať ako súčet jednotlivých národných histórií, ale definovať ju ako spoločný horizont očakávania. Namiesto navzájom si konkurujúcich indentít musí nastúpiť identifikácia s budúcnosťou, ktorú by sme mohli spoločne tvoriť.
Alain Touraine: Európska únia bola vytvorená za účelom znemožnenia vnútorných európskych vojen a bol to úspech. Potom bolo vytvorené euro a bol to neúspech, pretože navzdory pomoci od Európskej centrálnej banky, neboli európske štáty schopné vytvoriť nevyhnutné podmienky pre efektívny európsky ekonomický systém. Ukázala sa tým nevyhnutnosť demokraticky zvolenej európskej ekonomickej vlády. Európa nie je inštitucionálnym cieľom samým pre seba. Mala by byť konkrétnym vyjadrením nášho presvedčenia, že musíme spoločne rešpektovať kultúrne a historické odlišnosti a zároveň aktívne brániť univerzálne hodnoty.