Rozhovor s teoretikom kultúry László F. Földényim o pretrvávajúcej kríze Maďarska, rasistických útokoch a novom antisemitizme. Jedenásteho apríla budú v Maďarsku voľby. Všetci pozorovatelia očakávajú skok doprava. Aké sú príčiny tejto biedy? Esejista a literárny kritik László F. Földényi, ročník 1952, patrí medzi najvýznamnejších maďarských intelektuálov. Je docentom komparatívnej literárnej vedy na Univerzita Loránda Eötvösa v Budapešti a k jeho všestrannému esejistickému dielu okrem iného patria diela o Heinrichovi von Kleistovi, Casparovi Davidovi Friedrichov a o melanchólii. Naposledy mu vyšiel o text o Bezosudovosti Imre Kertésza. Rozhovor s László F. Földényim viedol Paul Jandl. Maďarsko má pred sebou rozhodujúce voľby.  Keď pôjdu 11. apríla Maďari do […]

Has Poland made it to the West?  Following the attacks on the Hungarian Nobel Prize laureate in literature, Imre Kertész, Eastern and Central Europe is wondering how western it really is. Is Poland part of Europe? Has it made it to the West?  These questions keep coming up again and again.  Yet they are regarded almost as an affront on the Vistula. The Poles have always considered themselves Europeans. Writers and intellectuals have been saying so for decades:  Poland has to return to Europe where it has always belonged culturally.  Sympathies for the West have always been strong here.  At […]

Dostalo sa Poľsko na Západ? Po útokoch na maďarského laureáta Nobelovej ceny Imre Kertésza sme si kládli otázku, ako veľmi je východná a stredná Európa západná. Je Poľsko súčasťou Európy? Dostalo sa na Západ? Občas také otázky zaznejú. Na Visle sa to považuje takmer za urážku. Poliaci sa cítia a vždy sa cítili ako Európania. Spisovatelia a intelektuáli už desaťročia vraveli: Poľsko sa musí vrátiť do Európy, Poľsko bolo kultúrne vždy jej súčasťou. Sympatie k Západu boli vždy silné. Veľa Poliakov má zároveň podozrenie, že práve Západ Poliakov a stredovýchodnú Európu nepovažuje za tú „ozajstnú” Európu. Že západné spoločnosti túto časť […]

Z krajiny, v ktorej stála na prvom mieste politika, sa stala krajina, v ktorej vládnu peniaze. Čínska vláda utláča Ujgurov. Ale Han-Číňanov to nezaujíma. Od masakry na Námestí nebeského mieru sa starajú už len o vlastné bohatnutie. Vtedy, pred dvadsiatimi rokmi, existoval pocit spoločenstva. Nakrátko. Renmin – vždy, keď maľujem štetcom tie znaky, mám pocit, že sa pomýlim, alebo že sa mi nepodarí, aby vyzerali, ako majú. Keď potom na chvíľku zatvorím oči a po kratučkej prestávke sa na ne znovu pozriem, zdá sa, že už vyzerajú lepšie, a keď to celé ešte zopakujem, som presvedčený, že sú to tie správne znaky. Tak už to […]

Jar 2009. Cestujeme, moja žena a ja, z maďarského Szombathély na autorské čítanie do Rakúska. Hranica je opustená, nikde žiadny colník. Na plechu pod okienkom vidím malý kúsok hrdze. Odrazu ma premkne radosť, ťažko ju opísať, akási neskutočná, búšiaca eufória. Chcem zastať, chcem vystúpiť, chcem sa toho kúsku hrdze dotknúť. Chcem vidieť, ako sa kov rozsype, dívať sa na rozpadnutú colnicu. Chcem sa ubezpečiť, že rozpad je nevratný. Chcem si byť istý, že toto miesto v celom svojom živote už nikdy neuvidím v jeho pôvodnej funkcii. Už nikdy. Moja žena sa na mňa díva a až v jej zarazenom pohľade […]

Tim K. odišiel ráno do svojej bývalej školy a tam začal hlava-nehlava strieľať. Zabil pätnásť ľudí. Otázka motívu je nejasná. Bezhlavého vraha, hovoria sociológovia, nehnalo zúfalstvo, ale slepá zúrivosť. O to ťažšie je tento čin pochopiť. Bolo asi 9.30 h, keď strelec v tmavom bojovom oblečení vnikol do strednej školy vo Winnendene, začal páliť okolo seba a napokon do seba. Niekoľko hodín predtým v Geneva County na juhovýchode Alabamy vrah v amoku podpálil dom svojich rodičov, postrieľal všetkých rodinných príslušníkov a na úteku skosil viacerých chodcov. Nakoniec ušiel pred políciou do jednej budovy a zabil sa tam. Krvavý chaos Tieto […]

Detské jasle, rozkaz použiť zbraň, pivo za 50 fenigov. Východné Nemecko bolo sumou svojich vlastností, ich najnižším spoločným menovateľom bola lož vyhásená za pravdu, že sme na správnej ceste. Vrchnosť a všednosť – odstup medzi tými dvomi pojmami udržuje A. Najprv ide vrchnosť – všednosť je dieťa vrchnosti. Bez vrchnosti by nebolo všednosti, takej, ako sa bežne všednosťou rozumie. Všednosť je pritom pekné slovo. Od všenočnosti ho delí svetlo, to životodarné svetlo – veľký dar Všetkého. Na všednosť sa môžeme spoľahnúť. Nielen politické diktatúry, všetky moderné kultúry smerujú k tomu, aby ovládli všednosť. Príde niekedy čas a to slovo bude […]

Končí sa Tour de France a je tu olympiáda v Pekingu. Každý by už najradšej nepočul ani slovo o dopingu. Prečo sa vlastne nesmie dopovať? Kolínske Museum Ludwig a mníchovská Pinakotéka moderny v spoločnom vyhlásení pre tlač oznamujú, že zo zbierok vyraďujú diela maliara Jörga Immendorffa. Nechceme vystavovať umenie, ktoré vzniklo pod vplyvom zakázaných látok, ako je kokaín. Pripadá vám tá správa čudná? Vymyslela som si ju. Nevymyslela som si však správu, že belgickú cyklistickú hviezdu Toma Boonena vylúčili z tohtoročnej Tour de France, pretože pri jednej tréningovej kontrole bol pozitívne testovaný na kokaín. Isteže je rozdiel medzi maliarom, čo […]

V mediálnom spracovávaní smrti zvierat je čosi zvláštneho. Ešte prednedávnom sa každá mŕtva labuť a každá mŕtva kačka, ktoré uhynuli na dedinskom rybníku, rozposielali ako trofej vo forme obrazov okolo sveta. Bolo to obdobie takzvanej hrozby vtáčej chrípky. Mŕtve vtáky sa stali ikonou infikovaného tela ako takého a sprievodné správy často nepripúšťali žiadne pochybnosti o tom, že nám je bez týchto vtákov lepšie. Masová smrť kačíc, sliepok alebo husí privodená plynom každopádne neprebúdzala práve v tých médiách, ktoré dávali mŕtve labute na titulnú stránku, žiadne ochranárske impulzy. Nedošlo ani k politickým protestom. Je kuriózne, že teraz postupujú tie isté médiá […]

Hlava letí vzduchom. Z kĺbov strieka kostná dreň. Strela prevŕta zuby, odreže koreň jazyka a cez krk zasa vychádza von. Nie, tieto scény nenájdete v mojom najnovšom románe. Ale v Iliade. Diele, ktorým sa západný spôsob rozprávania vôbec začína. Neprotestovali už vtedy útlocitní občania, keď Homér obchádzal trhoviská a prednášal tam svoj epos, a nepýtali sa ho, prečo ich musí obťažovať takýmto krvavým dielom? Vari skutočnosť nie je sama osebe dosť krutá? O tejto veci legenda mlčí, môžeme však vychádzať z toho, že vyššia citlivosť na ochranu mládeže v oblasti umenia nie je dieťaťom ranej, ale skôr pozdnej civilizácie. Je […]