Ropná katastrofa v Mexickom zálive má viacero právd. Lajdáctvo a ľahostajnosť koncernu BP. Ale aj zlyhanie štátneho dozoru. To, čo bývalo vychvaľované ako politika podpory podnikania, teraz zatracujeme ako “spoluvinu” a kolaboráciu so zloduchmi. Zoči-voči desivým obrazom vytekajúcej ropy sa teraz na všetkých kultúrnych scénach hrajú staroveké drámy, s ekologickým presmerovaním. S drakmi a drakobijcami, odyseami, bohmi a démonmi, ibaže teraz počúvajú na technické vzorce a nosia tváre šéfa BP Haywarda amerického prezidenta Obamu.
Šéf BP hrá kajúcneho hriešnika a hovorí o “nebývalej kombinácií porúch”. Na hearingu v Snemovni reprezentantov mu jeden demokratický poslanec drží pred nosom dlhý zoznam katastrof BP, a obnažuje ďalšiu pravdu: len v tomto regióne – ale aj inde po celom svete – sú stále v prevádzke stovky, ba tisícky takýchto ropných plošín, za ktoré majú zodpovednosť ďalší big oils – Exxon, Shell a tak ďalej.
Je lacné zatracovať na BP je lacné. Deep Water Horizon je symbolom plazivého zániku jedného svetového experimentu, modelu rastu, ktorý spočíva na využívaní fosílnych zdrojov a zoči-voči ekologickým krízam a klimatickým zmenám teraz nenapraviteľným spôsobom otriasa sebadôverou ľudstva. A pointa: nikto nemôže povedať, že to nevedel.
Už dvesto rokov pľujú stroje a motory oheň a paru. Ich vynájdenie je východiskom hmotného blahobytu a dodnes jeho bázou. Medzitým však už celá jedna generácia vyrástla s vedomím, že priemysel stojaci na fosílnych palivách, hlavne rope, na svojom víťaznom pochode zemeguľou – keďže zdroje ropy sú konečné – si spaľuje vlastné základy. Tento koniec ropného kapitalizmu predvídal Max Weber: “až aj posledný cent fosílneho paliva vyhorí.” Fosíliami poháňaná ekonomika momentálne veselo pracuje na vlastnom zániku, akoby nebola iná alternatíva. To je však výsmech zdravému rozumu. Prečo by svet, ktorému Slnko zadarmo a bez obmedzenia venuje denne mnohonásobok jeho energetickej spotreby, musel riskovať obrovské ropné škvrny, ktoré zadusia všetok život, a ťahať ich z tisícpäťstometrových hĺbok? Tu naozaj potrebujeme onú toľko vzývanú inovatívnosť kapitálu a utopický elán inžinierskeho života. “Pretavíme meče na pluhy” bolo heslo mierového hnutia. Heslo ekologického hnutia by malo znieť: “Premeníme púšte na zdroje slnečnej energie!” Zatiaľ čo ropa strieka prúdom, pravda kamienok za kamienkom vychádza najavo. Podcenili sme komplikácie, priznáva hriešnik Hayward, ktoré môžu ropné vrty v tisícpäťstometrovej hĺbke spôsobiť. Nikto nemá také technické zabezpečenie, ktoré by tomu mohlo zabrániť alebo dať odpoveď. To nie zlyhanie, ale víťazstvá spôsobujú nekontrolovateľnosť rizík, ktoré s nimi splývajú. Inžinieri sú pri hľadaní ropy čoraz odvážnejší, vŕtali hlbšie a hlbšie a potenciálne smrtiace vedľajšie následky svojich úspechov sa im zdali zvládnuteľné (asi tak ako finanční žongléri a matematickí ekonómovia toxické úvery). Deprimujúca pravda znie: “zvyšné riziko” hĺbkových vrtov je v našej nevedomosti.
Keby bezpečnostné technológie zlyhali, podľa BP by trvalo tri štyri roky, kým celé kvantum ropy nevytečie do mora. Nielen smrtiaca ropa – 60 000 barelov denne – ale aj denno-denné obrazy hlásajúce ropnú smrť. To by bol koniec big-oil kapitalizmu. A politiky, ktorá tento zombieovský priemysel drží pri živote.
Pri pohľade na túto črtajúcu sa dlhodobú katastrofu, ktorá ohrozuje tak bezpečnosť amerického obyvateľstva, ako aj jeho politické prežitie, vyhlasuje americký prezentuje americký prezident Obama „vojnu“ čiernemu nepriateľovi. Aj on má teraz svoju vojnu v Zálive – Mexickom.
Ropná katastrofa totiž predvádza najväčšiu vojenskú a ekonomickú veľmoc sveta ako “failed state”. A Obamovi hrozí, že sa z neho stane “failed President”.
Odráža sa v tom zlyhanie vojenského myslenia v spoločnosti globálneho rizika, v ktorej najväčšie nebezpečenstvá ľuďom už nehrozia zvonka, od nepriateľských štátov, ale prichádzajú znútra, z takzvaných “nepredvídaných vedľajších následkov” našich aktivít v ekonomike, vede a politike.
Fondy národného majetku sa stávajú podozrivými, stávajú sa z nich páchatelia. Už nie menedžeri rizika, ale zdroj nebezpečenstva. Čo si s tým počne drakobijca, vrchný veliteľ? Vyšle podmorskú flotilu, aby ropnú škvrnu rozdrvila torpédami? Alebo vojská proti zákernému menedžmentu BP? Má teraz Obama vo vojne s vytekajúcou ropou – tak ako George Bush jr., keď vo vojne s terorom zaútočil na predpokladané krajiny pôvodu (Afganistan a Irak) nadnárodne operujúcich teroristických sietí – obviniť Veľkú Britániu ako predpokladanú krajinu pôvodu z katastrofického útoku a obkľúčenia amerického pobrežia a obyvateľstva?
Ostatne, Barack Obama nikdy nezabudne zdôrazniť adjektívum “british” – ako keby britské vojská znovu, ako tisícosemstoštrnástom, stáli pred Washingtonom a chystali sa vypáliť Biely dom. Pritom BP už dávno dostihol globalizačný osud. Tak ako značka “made in Germany” zahrnuje produkty, ktoré sú všetko iné než made in Germany, ani “British Petroleum” nie je britské. Koncern v deväťdesiatom ôsmom sfúzoval s americkým ropným gigantom Amoco a pri tejto príležitosti v duchu ekologickej poslušnosti zapudil adjektívum “british” a nahradil ho nádejným zeleným slovíčkom “beyond”, takže skratka BP už odvtedy znamená “Beyond Petroleum” . mimo ropu. Že by múdra predtucha katastrofálneho kolapsu bola krstnou matkou? S BP sa začne budúcnosť bez ropy!
Najneskôr tu sa dá vidieť, že svetová vnútorná politika umožňuje čosi ako nový druh organizovanej nezodpovednosti. Kto si myslí, že prichytil in flagranti “British” Petroleum (BP), musí zistiť, že ide o koncern, ktorý patrí aj Američanom, ich vrtnú plošinu im stavali Kórejčania a dane posiela finančnému úradu v Berne. (Takže “BP” by mohlo byť aj “Bern Petroleum”!)
Múzeum spoločnosti globálneho rizika, ktoré raz niekto založí, sa čoraz plní symbolmi nedobrovoľnej irónie chyby storočia: v päťdesiatych rokoch bola odpoveď na expanziu jadrových zbraní rada “Duck and cover!”. Pred radiáciou ťa zachráni, keď si vlezieš strom alebo si prikry hlavu aktovkou!
Jadrovú katastrofu v Černobyle sme mohli odbiť ako zlyhanie “komunistického” reaktora. Teraz sú tu zasa pokusy preklopiť “special relationship” a odbaviť deep water horizon ako “britskú” katastrofu. Najvyšší veliteľ najväčšej vojenskej mocnosti sveta potrebuje – podľa jeho vlastných slov – potrebuje “zadok na nakopanie”. Bezpečnostná technológia inžinierov znovu raz vyzerá ako lanková brzda na interkontinentálnom lietadle. Ku katastrofe černobyľského reaktora podľa nemeckého práva nedošlo, pretože z definície zákona nemecké katastrofy môžu spôsobiť len nemecké jadrové elektrárne. Podľa amerického práva je hornou hranicou odškodnenia pri ropných katastrofách päť miliónov dolárov. Obama chcel – na začiatku – od hriešneho koncernu dvadsať miliárd. Teraz pod tlakom svetovej verejnosti pripúšťa, že len ekonomické škody sa pravdepodobne rovnajú dobrému dvojnásobku.
Konečne realistická politika, ktorá by túto “chybu storočia” chcela prekonať, musí vyrovnať aj účet za zmenené mocenské pomery. Čína, India, Brazília a africdké krajiny nebudú súhlasiť s medzinárodnou formuláciou, ktoré chce postaviť medze ich ekonomickému rozmachu – právom!
Povojnový blahobyt na Západe položil základy vzniku ekologického vedomia a ekologické vedomie dnes musí vytvoriť základy blahobyt v rozvojových krajinách: tieto krajiny nájdu cestu k politike trvalej udržateľnosti v takej miere, do akej bohaté krajiny zainvestujú do ich rozvoja a sami si osvoja novú víziu bohatstva a rastu v stretnutí s globálnym “iným”.
Znamená ekologická politika globálny obchod s odpustkami okolo hriechov s oxidom uhličitým? Alebo skôr odvahu vynájsť modernu slnečnej energie a uviesť ju do sveta, kde blahobyt nebude ekologickým hriechom?
V technokraticko-oceľovom púzdre ekologickej politiky sa misie CO2 stávajú meradlom vecí. Koľko CO2 vyprodukuje elektrická zubná kefka na rozdiel od obyčajnej (94,5 verzus 0 gramov)? Koľko ho vyprodukuje elektrický budík na rozdiel od mechanického (22,26 gramov verzus 0)?
V kresťanskej predstave spásy tečie v raji mlieko a med, ale na zemi vedie požívanie mlieko rovno do ekologickej smrti. Zabijak klímy krava vyprodukuje za deň niekoľko litrov metánu, ekvivalent necelého kilogramu CO2 na liter mlieka.
Obama slávnostne sľúbil národu a svetu: “Prišiel čas zaviesť čisté energie.” Takto by sa mohol začať útok na “Bastille Petroleum” (BP). V Mexickom zálive možno odbila rozhodujúca hodina amerických dejín. Obama by mohol vtlačiť budúcnosti svoju pečať a naozaj otvoriť nový vek “Beyond Petroleum” (BP) – svet po rope.