Ropa je čoraz drahšia, ale nič si z toho nerobím, a z času načas jednoducho sadnem do auta a vyrážam bez nejakého konkrétneho cieľa. Začalo sa leto a každé cestovanie pripomína prázdninovú jazdu. Tobôž keď vyrážate ráno a vraciate sa napoludnie. Otvoreným oknom prúdi horúci vzduch. Zeleň stratila jarnú sviežosť. Je tmavá a vrhá hlboký tieň. Na pravé poludnie sa oplatí pobudnúť v sčerenej tráve a počúvať, ako v nehybnom vzduchu ohlušujúco bzučia ovady. Presne tak to vyzeralo na juhovýchodnom Slovensku, na mieste, kde sa stretajú hranice Maďarska a Ukrajiny. Krajina je nížinná a bahenná, pretože okrem hraníc sa tu […]

Autom z Poľska cez Slovensko do Budapešti a späť. Vyrazili sme o šiestej ráno. Mrzlo a hviezdy ešte svietili. Cez pustú a osirelú hranicu prefukovalo, ale hneď po jej prekročení z druhej strany kopcov sa počasie zmenilo. Na Slovensko zaľahla ľadová hmla. Cestovali sme v podmračenom šere. Minuli žlto vysvietené vysoké okná kostola. Sviatočne vysvietený prízračný parník a vôkol ani živej duše. Možno farár trpel nespavosťou. Krajina bola úplne pustá. Nečinná a zhasnutá. Obrysy, siluety, prízraky aj tiene. Rozvidnievalo sa a pustota bola čoraz naliehavejšia. Aj cez dediny sme prechádzali osemdesiatkou – deväťdesiatkou, nikde ani nohy, nebolo ani psov a […]

Čas divadla sa skončil. Škoda. S prevzatím moci nového premiéra Donalda Tuska sa Poľsko vracia k politike ako nudnej, pragmatickej disciplíne bez emócií. Nastáva čas harmónie, a my budeme znovu účastníkmi mazľavého seriálu, v ktorom všetci chcú byť k sebe milí a všetko má prebiehať bez strát na životoch a materiáli. To je všetko iste veľmi pekné, takto fungujú všetky takzvané zrelé demokracie. A to je pre nich aj jediný spôsob, ako uspokojiť našu potrebu pohody, stability a bezpečnej budúcnosti. Zrejme tiež jediný spôsob, ako môžu demokracie prežiť. Ale na to predstavenie, ktoré nám bratia uštedrili, som sa díval rád. […]

Na bratov Kaczynských väčšina ľudí nadáva. Že sú maličkí, tuční, smiešni, nezabúdajúci, hnevliví, že sa nikdy neusmievajú, pomáhajú si klebetami, sú protieurópski, protinemeckí, zakomplexovaní, prázdni, neovládajú jazyky, sú starými mládencami, že aj po päťdesiatke sú závislí od matky, že sú malicherní, malodušní, že majú kocúra, že nemajú psa, že sú najhoršími politikmi v dejinách slobodného Poľska, nepochybne vedú krajinu do záhuby a tak ďalej, a tak ďalej. Možno je to všetko pravda. Ale aj tak sa mi páči teátro, ktorým nás dvojčatá futrujú. A ešte pred zrakmi celého sveta, dá sa povedať, úplne bezostyšne, odkrývajú drámu a komédiu poľskosti, ktoré […]

Občas chodievam na Slovensko po klobásu. Na hraničný priechod v Becherove to mám asi pätnásť kilometrov, potom deväť do Zborova a ešte deväť do Bardejova. V Bardejove mám najbližší naozajstný supermarket. V Poľsku by som do najbližšieho supermarketu cestoval najmenej šesťdesiat kilometrov. V Poľsku zvyčajne unikám pred supermarketmi ako pred ohňom, pretože sa ich bojím. Zato ma z nejakých nejasných príčin priťahuje bardejovská Hypernova a bardejovská Billa. Ak máme hostí, chodievam tam po červenú, pálivú paprikovú klobásu, údenú slaninu. A frankovku z Malých Karpát z okolia Modry. Je možné, že to víno nie je až také úžasné, ale k jedlu, […]

Dunaj plynie proti prúdu času. Jeho vody sa prelievajú zo súčasnosti do minulosti, valia sa od toho, čo práve je, k tomu, čo kedysi bolo. Čím je dlhší, tým je starší. V jeho ústí žijú tisícročné sumce a kŕdle kormoránov, ktoré pripomínajú lietajúce jaštery. Tu sa hromadí bahno z celej strednej Európy. Dobytok a svine z Murighiolu sa pasú bez dozoru. Za súmraku sa odoberú do ohrád spletených z tŕstia. V Caraormanu nechal Nicolae Ceausescu vybudovať zariadenie, ktoré malo slúžiť na ťažbu zlata z vôd Dunaja. Za rok hrsť zlatého prachu. Monštruózne stroje uprostred ľudoprázdnej piesočnej krajiny pomaly hrdzavejú. Nikdy […]

V poslednom čase sa v mojej krajine nežije dobre. Sám sa necítim najlepšie, hoci žijem v ústraní. Mám pocit, že moju krajinu ktosi obsadzuje, že ju ktosi jednoducho kradne a používa na vlastné ciele, a tie sú mi nejasné a dosť podozrivé. Od istého času sa zdá, že v mojej krajine život mimo politiku nejestvuje. Vláda dvojčiat, vláda bratov Kaczynských spolitizovala celú verejnú sféru na hranicu možného. Úplne spolitizovali minulosť a skúšajú spolitizovať prítomnosť. Pred časom jedno z dvojčiat, premiér, verejne povedalo, že bývalé zriadenie bolo zriadením vytvoreným pre bedárov. Takto arogantne, pohrdlivo, a aj na politika neznesiteľne hlúpo vykreslilo […]