Čím väčší obrat k extrémnej pravici nastáva v politike a čím viac sa k slovu dostávajú nacionalisti, tým väčším terčom útokov na celom svete sa stáva zvráskavená tvár starého maďarského Žida. George Soros je ich úhlavným nepriateľom. Keby neexistoval, museli by si ho vymyslieť. A keďže ten “George Soros”, ktorému pripisujú nadprirodzenú moc, neexistuje, možno povedať, že si ho vymysleli. Poľuje naň celá plejáda skorumpovaných režimov. Donald Trump počas prezidentskej kampane tvrdil, že Američania, čo proti nemu protestovali, boli “profesionálni” štváči. Roger Stone, ktorý už od čias Nixonovej vlády spolupracuje so špinavým krídlom pravice, tomuto tvrdeniu nasadil korunu tvrdením, že zistil, že štváčov “neplatil” nikto […]

Pán ministerský predseda! Obdivom sprevádzané objavenie rôznosti rozširujúcej sa strednej Európy v poslednej tretine minulého storočia – vďaka jej razantnému rozmachu – mnohým z nás v našich domovinách, ktoré sa stávali čoraz pestrofarebnejšími, dalo pocit radostnej pohody. Pochopili sme, že sa musíme navzájom od seba učiť. Všade v Európe a po celej planéte mladí ľudia napínali uši, mali chuť študovať u nás. Za to, že George Soros dal k dispozícii veľkú časť svojho vlastným nadaním a usilovnostou nadobudnutého majetku takémuto štúdiu, mu patrí úcta a vďaka. Vo svojej maďarskej vlasti, ktorá sa v štyridsiatom štvrtom tak veľmi vzpierala byť aj […]

Plno mojich kamarátov si dalo na výročie Rímskych zmlúv hviezdičky na modrom poli k svojej fotke. Po prvý raz, nikdy predtým by im to asi nenapadlo. Je to tu: je suis Union Européenne! Môže sa tento unikátny príbeh ešte skončiť dobre? Všetko, čím sa môže Európa vyzbrojiť do zlých čias, stojí a padá s tým, čo dovolia európskym voličom ich identity, čím sa myslia samozrejme národnoštátne identity, zapísané do nášho správania ako nemenný kód. Čo zmôžeme proti identitám? “Buď hocikým, len nebuď Montekom! Veď čo je Montek? Ruka, noha nie, ba ani tvár, či iná tela časť čo patrí človeku,” […]

  Prečo chýba potrebná spolupráca: úvod k rozhovoru medzi Emmanuelom Macronom a Sigmarom Gabrielom o budúcnosti Európy. Henrik Enderlein mi dal príležitosť napísať zopár úvodných slov k rozhovoru medzi našimi vzácnymi hosťami, Emmanuelom Macronom a Sigmarom Gabrielom, nemeckým ministrom zahraničia, ktorý nedávno vzlietol z popola ako Fénix. Mená týchto dvoch politikov sa spájajú s odvážnym postojom k obrovským výzvam. Emmanuel Macron si trúfol prekročiť červenú čiaru, ktorú svet od roku 1789 pokladal za nedotknuteľnú. Rozbil konšteláciu tábora politickej pravice a ľavice, uviaznutú v mŕtvom bode bez nádeje na kompromis. A keďže v demokracii nikto nemôže stáť nad stranami, bude veľmi zaujímavé pozorovať nové usporiadanie politického spektra po […]

Čo zostane z náhody nečakaných stretnutí – keď na ulici budeme už iba civieť do mobilov? A ako to zmení naše vnímanie priestoru? O fenoméne smartphonových zombíkov. Dnes to už patrí k dennodennej skúsenosti: chodci, čo civia do svojich mobilov, a už vôbec nie len v metre, ale aj na ulici a pri chôdzi. Ľudia, ktorých “ambient attention” siaha len po najbližšiu prekážku. Odpor, ba vzdorné neuhýbanie z cesty, keď sa smartphonoví zombíci predierajú ulicami, vyzerá bezradne agresívne – vyhnú sa vám totiž bez toho, aby zdvihli zrak. Vám zostane len škodoradosť, keď občas vystúpia z výťahu o poschodie skôr […]

Hranice medzi pozíciami sa stierajú až do neviditeľna. Aké sú následky? Ak chceme pochopiť rozpor medzi pravicou a ľavicou, musíme sa vrátiť do veľmi dávnej minulosti: prinajmenšom ku konfrontácii medzi prominentnými predstaviteľmi kresťanstva, Augustínom z Hippa a Pelagiom. Prvý z nich, jeden zo štyroch latinských cirkevných otcov pozdného staroveku, bol filozofom človeka ako padlého hriešnika. Z jeho pohľadu je ľudské stvorenie prekliate pôvodným hriechom a odsúdené hľadať spásu vo viere. A bretónsky mních Pelagius, ktorý v 4. storočí kázal v Ríme, zastával názor, že človek má nástroje na to, ako sa zachrániť. Môže sa polepšiť bez Božej milosti – a […]

Nemám síce vôbec pochybnosti o globálnom otepľovaní, ale tento rok sme my Rumuni mali dočinenia s veľmi krutou zimou. Krajina je pokrytá snehom, teplomer sa celé týždne urputne drží pod nulou, snežná búrka vŕši sneh tak, že nám leží nad až nad hlavami, doprava sa topí v chaose, parkoviská sú pod snehom. A akurát v tejto bielej apokalypse sme dostali chuť demonštrovať. Po tisícoch, státisícoch, celé hodiny postávame, podupkávame, naobliekaní ako polárnici, stojíme na mieste, zahrievame sa čajom z termosiek a prevolávame svoje heslá, spievame, mávame rumunskými zástavami a zástavami Európskej únie. Pri pohľade na plagáty všetkých tých amatérskych umelcov, […]

Výňatky z rozhovoru, ktorý Hannah Arendt poskytla roku 1974 francúzskemu autorovi  Rogerovi Errerovi. Text pôvodne vyšiel v New York Review of Books 26. októbra 1978. Totalitarizmus Totalitarizmus má svoj počiatok v tom, že ľudia pohŕdajú tým, čo majú. Druhý krok je predstava: “Veci sa musia zmeniť – nezáleží na tom, ako. Čokoľvek je lepšie ako to, čo je teraz.” Totalitní vládcovia organizujú tento typ masového cítenia; tým, že ho organizujú, ho artikulujú, a tým, že ho artikulujú, dosiahnu, že si ho ľudia akosi obľúbia. Predtým im hovorili, nezabiješ; a tak nezabíjali. Teraz im hovoria, zabiješ; a hoci si myslia, že zabíjať je ťažké, robia to, pretože to […]

Dnes progresívna zóna, ktorú v sociálnych témach populizmus vyhadzuje zo sedla, musí atakovať hospodárstvo i tých, čo ohrozujú “verejné blaho” – od klímy po genetiku. Ako sa postaviť k politike širokého spektra, zoči-voči zásadným otázkam dnešného sveta, od ekológie cez biogenetiku po finančný kapitalizmus? Je jasné, že potrebujeme nanovo premyslieť široké nadnárodné kontrolné mechanizmy a účinné ochranné opatrenia, prekonať ľavičiarsku obsesiu lokálnou organizáciou a priamym vzťahom s riadiacim centrom na účinnejšiu a širšiu organizáciu na štátnej a medzištátnej úrovni. Prečo je toto dnes také určujúce? Pretože čoraz menej existuje možnosť rozhodovať medzi Fukuyamovým liberálnodemoratickým snom na jednej strane a komunizmom na […]

Pamätáte si deväťdesiate roky minulého storočia? Pri spomienke na túto éru sa stiahne srdce každému, komu záleží na ľudských právach. V porovnaní s tým, čo sa deje dnes, pôsobí toto desaťročie ako osvietená éra. Nástup Donalda Trumpa do Bieleho domu nepredstavuje len hrozbu pre svetové spojenectvá, medzinárodný obchod či debatu, postavenú na faktoch, no prináša tiež riziko, že sa rozpúta cunami a zmetie ľudskoprávne hnutie, ako ho poznáme. Inaugurácia bigotného hulváta, ktorý napáda ženy a náboženské a etnické skupiny a ktorý povedal, že nevylučuje použitie mučenia, neotrasie len západnými demokraciami. Jej dôsledky pocítia na vlastnej koži aj uväznení disidenti, utláčaní novinári, cenzúrovaní spisovatelia, prenasledovaná politická opozícia a stigmatizované menšiny na celom svete, […]