Démonizácia Georgea Sorosa / Esej

Čím väčší obrat k extrémnej pravici nastáva v politike a čím viac sa k slovu dostávajú nacionalisti, tým väčším terčom útokov na celom svete sa stáva zvráskavená tvár starého maďarského Žida. George Soros je ich úhlavným nepriateľom. Keby neexistoval, museli by si ho vymyslieť. A keďže ten “George Soros”, ktorému pripisujú nadprirodzenú moc, neexistuje, možno povedať, že si ho vymysleli.

George  Soros v roku 1997. Foto:  Peter Marlow / Magnum Photos

George Soros v roku 1997. Foto:
Peter Marlow / Magnum Photos

Poľuje naň celá plejáda skorumpovaných režimov. Donald Trump počas prezidentskej kampane tvrdil, že Američania, čo proti nemu protestovali, boli “profesionálni” štváči. Roger Stone, ktorý už od čias Nixonovej vlády spolupracuje so špinavým krídlom pravice, tomuto tvrdeniu nasadil korunu tvrdením, že zistil, že štváčov “neplatil” nikto iný ako sám Soros.

Stúpenci americkej pravice sú presvedčení, že jediným vysvetlením, prečo ich spoluobčania vychádzajú do ulíc, je podlý Sorosov vplyv. Podľa príznačne zákernej správy v denníku The Washington Times každý tretí Trumpov prívrženec verí, že Soros platil demonštrantom za to, že sa v deň Trumpovej inaugurácie zúčastnili pochodu žien. Samozrejme, že vybájené obvinenie nebolo podložené žiadnymi konkrétnymi informáciami. Úplne stačilo, že nasprostastí ľudia uverili zjavnému klamstvu: iný dôkaz nepotreboval.

Republikánski senátori sa teraz snažia presvedčiť Trumpovu vládu, aby prestala podporovať Sorosovu kampaň za presadzovanie demokracie a ľudských práv vo východnej Európe. Pre Sorosovu nadáciu Open Society Foundation nie je problém dokázať, že táto propaganda, odzrkadľujúca Putinov vplyv, vecne neobstojí. No lepšou odpoveďou, prečo demokraciu a ľudské práva treba brániť, je pozrieť sa na Európu. V Macedónsku žiada autokratický bývalý premiér Nikola Gruevski “deSorosizáciu spoločnosti” a pravica, len aby zabránila opozícii prevziať moc, sa uchyľuje ku všetkým možným úskokom vrátane “vlasteneckých združení”, ktoré sa vyhrážajú, že rozpútajú pouličné násilie.

V Maďarsku zas Viktor Orbán, vynálezca neliberálnej demokracie, ohrozuje Stredoeurópsku univerzitu, ktorú financuje Soros. Jej rektorovi Michaelovi Ignatieffovi, bývalému šéfovi kanadskej Liberálnej strany a publicistovi, to nejde do hlavy. Bráni sa tým, že vedie univerzitu, nie opozičnú politickú stranu, ktorá by mohla Orbána pripraviť o moc.

Mohol by som pokračovať aj ďalej. Socialistická elita v Rumunsku ide v Trumpových šľapajach a vyhlasuje, že Soros platí občanom, aby vychádzali do ulíc a demonštrovali proti korupcii. Pracovníci údajne serióznej finančnej inštitúcie Zero Hedge tvrdia, že Soros “vlastnoručne stvoril európsku utečeneckú krízu”. Na Breitbart News, spravodajskom webe Trumpovho hlavného strategického poradcu Stevea Bannona, sa dočítame, že Soros financoval hnutie hnutie Black Lives Matter v snahe ovplyvniť výsledok amerických prezidentských volieb. Európska extrémna pravica tvrdí, že Soros sa snaží zničiť kresťanskú bielu Európu tým, že do nej importuje moslimských utečencov.

Dodržiavať pravidlá znamená do určitej miery nahrávať extrémistom. Znamená to, že pristupujete k ich argumentom, ako keby boli hodné debaty.

Nemá zmysel pokračovať, dôležitejšie je pochopiť, čo sa tu deje. Keď ste konfrontovaní s neférovou športovou taktikou, vyvstáva otázka, či máte proti útokom bojovať alebo sa držať pravidiel. K férovému športu patrí dodržiavanie pravidiel. Klamstvá treba odhaliť. Pravdivé informácie treba obhajovať. Nikdy nesmiete považovať za otravné nástojiť na pravde. Ak od tejto povinnosti ustúpite, prenechávate voľné pole tým, čo švindľujú a správajú ako hulváti. Preto historici venujú toľko času a energie tomu, aby vyvrátili tvrdenie ľavicového krídla britských Labouristov, že Hitler bol sionista. Preto si Sorosovi zástancovia dávajú záležať na tom, aby novinárom podrobne vyvracali konšpiračné teórie, ktoré okolo neho krúžia.

No dodržiavať pravidlá znamená do určitej miery nahrávať extrémistom. Znamená to, že pristupujete k ich argumentom, ako keby boli hodné debaty. A aj keď sa vám podarí ich tvrdenia vyvrátiť, uznáte tým vlastne ich existenciu. Zoči-voči nebezpečným ľuďom nestačí dodržiavať pravidlá. Musíte proti nim bojovať a odhaliť nielen to, čo hovoria, ale aj prečo to hovoria.

Nepatrím k Sorosovým zástancom. Pokladám za prirodzené, že republikáni nemajú v láske miliardára, čo financuje ich demokratických súperov. Keby to bolo na mne, miliardári by mali zakázané dávať peniaze politikom, aj takí miliardári, s ktorých názormi súhlasím. No nenávisť, aká sa vyliala na Sorosa, prekračuje všetko, čo možno pokladať za obvyklú stranícku nevraživosť. Démonický vplyv, aký sa pripisuje mužovi, ktorému sa v detstve podarilo uniknúť holokaustu a po páde Berlínskeho múru sa rozhodol použiť svoje bohatstvo na to, aby zabránil návratu xenofóbie do Európy, nie je normálny. Ani zďaleka. Je to jeden z najmarkantnejších prejavov krízy konzervatizmu, ktorá ohrozuje slobodné spoločnosti v tej časti sveta, ktorú sme zvykli nazývať “Západom”.

Ak chcete vedieť, odkiaľ sa to berie, len sa započúvajte do antisemitských tónov, pripomínajúcich éru nacizmu a komunizmu. Sú ohlušujúco hlasné.

Väčšina Sorosových aktivít nie je zameraná na financovanie politikov, ale hodnôt, v ktoré konzervatívci kedysi údajne verili: transparentnosť, slobodné voľby, sloboda prejavu a tlače. Miesto toho, aby tieto hodnoty bránila, dominantná frakcia pravice sa dala na nacionalizmus a opozíciu vyhlasuje za zradu. Ak chcete vedieť, odkiaľ sa to berie, len sa započúvajte do antisemitských tónov, pripomínajúcich éru nacizmu a komunizmu, ktoré zaznievajú v očierňovaní Sorosa. Sú ohlušujúco hlasné.

Orbán hovorí, že je proti “globalistom a liberálom, verejne vplyvným osobnostiam, usalašeným vo svojich palácoch s vežami zo slonoviny” a proti “rojom mediálnych kobyliek”. Za nimi všetkými sa skrýva “nadnárodná ríša Georgea Sorosa s medzinárodnou ťažkou artilériou a horami peňazí“. Ak pochodujete proti Orbánovi v Budapešti alebo proti Trumpovi vo Washingtone, DC, zapredali ste sa Sorosovmu kozmopolitnému sprisahaniu. Možno Ignatieffovi krivdím, no podľa mňa zaznelo trochu naivne, keď sa pozastavil nad tým, prečo Orbán útočí na obyčajných univerzitných profesorov. Vymyslení nepriatelia sú nevyhnutní. Zahraničných agentov treba hľadať všade a ak inde nie sú, nájdeme ich na univerzite. Môžeme tak očierniť legitímnych protivníkov ako zradcov a udržíme si vernosť svojich stúpencov.

Orbán kontroluje väčšinu maďarských médií. Maďarské opozičné strany ho nijako neohrozujú. Trumpovi republikáni zas majú pod kontrolou Biely dom, obe snemovne kongresu a väčšinu guvernérskych pozícií. To, že jedni i druhí používajú Sorosa na vytvorenie stavu permanentnej paranoje, vypovedá o mnohom.

Netvrdím, že naši nacionalisti sú rovnako zlí. Keď sa však začne blížiť škótske referendum, som zvedavý, či Škótska národná strana dokáže odolať pokušeniu očierniť svojich protivníkov ako falošných Škótov, ochotných zradiť svoju vlasť Angličanom. A keď sa vyostria problémy s brexitom, som tiež zvedavý, či sa anglickí nacionalisti dokážu zdržať toho, aby svojich protivníkov vyhlásili za nepriateľov ľudu a sluhov kozmopolitnej EÚ.

Ak sa to stane, nebude stačiť správať sa džentlmensky a dodržiavať pravidlá hry. Bude treba zaútočiť tvrdo a neúprosne.

Text vyšiel v denníku The Guardian.