Kým veľká hospodárska kríza podlomila našu vieru v makroekonomiku – schopnosť udržať plnú zamestnanosť, stabilné ceny a udržateľný rast, súčasná situácia zasadila úder našej viere v mikroekonomiku – schopnosť trhov a firiem efektívne rozdeľovať pracovné sily a kapitál. Veľká hospodárska kríza pred vyše sedemdesiatimi piatimi rokmi šokovala svet a otriasla vierou v trhové hospodárstvo. Adam Smith hlásal, že neviditeľná ruka trhu vedie hospodárstvo k ekonomickej efektívnosti a spoločenskému blahobytu. Málokto však jeho slovám vo chvíli, keď každý štvrtý Američan bol bez zamestnania, veril. Ale niektorí ekonómovia naďalej verili v samoreguláciu trhov a hovorili: musíme byť trpezliví, v dlhodobej perspektíve sa […]

Z Ruska neodešla z politických důvodů. Prostě mi tam už nebylo příjemné pobývat, říká ekonomka Tatiana Anikinová. V roce 2006 proto odjela z Moskvy nejprve do Londýna, kde žila dva roky. Nedávno se však přistěhovala do secesního domu na pražských Vinohradech, pracuje jako nezávislá novinářka a prý se v České republice cítí spokojeně. Zatímco vypráví o svém strachu z autokratické vlády Kremlu, o nové vlně zbrojení a o tom, co si myslí o válce na Kavkaze obyčejní Rusové, přede jí u nohou vypasený černočerný kocour. Podobný tomu z románu Michaila Bulgakova Mistr a Markétka… Jak vnímají obyčejní Rusové válečný konflikt […]

Reklamy nám hovoria, že Chorvátsko je „malá krajina pre veľkú dovolenku“. Ale za marketingom a optimistickými informáciami o miliónoch turistov, ktorí tu trávia „veľké dovolenky“, sa skrývajú menej potešujúce správy, ktoré vrhajú nepríjemný tieň na tento malý dovolenkový raj. Toto leto sa konal pohreb Dinka Sakiča, osemdesiaťšesťročného bývalého veliteľa Jasenovacu, neslávne známeho koncentračného tábora z 2. svetovej vojny. Pochovali ho v uniforme Ustašovcov, chorvátskych fašistov. Dinko Sakič po vojne emigroval do Argentíny, ale po roku 1991, keď Chorvátsko získalo samostatnosť sa vrátil. Doma ho privítali ako celebritu. V rozhovoroch niekoľkokrát povedal, že neľutuje. Necítil potrebu kajať sa za to, že dal povel na […]

Západ po bleskovej vojne v Gruzínsku: nejednotný a ochromený strachom. Mali by sme si namiesto toho spomenúť na nadradenosť demokracie. Táto scéna sa odohráva 2. apríla v Bukurešti: Prebieha summit NATO. Michail Saakašvili si je istý, že veľké krajiny po štyroch rokoch lobovania prijmú Gruzínsko medzi seba. To by bolo Gruzínsko ochránilo pred ruským susedom a opäť zakotvilo Abcházsko a Južné Osetsko ako jeho pevnú súčasť. Michail Saakašvili mal troch zástancov: Georgea W. Busha, pobaltské krajiny a Poľsko. Ale na večeri šéfov vlád sa Nicolas Sarkozy s Angelou Merkelovou dohodli, že prijatie Gruzínska budú vetovať s tým, že Tbilisi najskôr […]

Na Kube sa šesťdesiate roky začali roku 1959 a skončili rokom 1968. Svojím spôsobom si aj Kuba pripomína udalosti roku ’68, ktorý prebiehal celkom inak, ako ten, čo mal poznačiť dejiny krajín ako je Vietnam, Mexiko, Francúzsko, Spojené štáty, alebo umlčané Československo. Iste, pripomína sa aj európsky rok ’68. Rôzne články sa vracajú k udalostiam, ktoré sa na Kube zažívali ako čosi vzdialené a cudzie. Tieto udalosti – ktorých revolučný impulz bol účinný hlavne v médiách – sa skoro vo všetkých prípadoch vnímali ako buržoázny fenomén. Tá libertínska, obrazoborecká, vlna, ktorá sa vtedy valila niektorými európskymi krajinami, zasiahla Kubu o […]

Verejnosť, pozor! Toto (vraj) nie je trestný čin ani priestupok, ani nič, čím by sa mali zaoberať vyšetrovacie orgány: verejný činiteľ (poslanec NR SR) Rafael Rafaj vstúpi vo verejnom (pracovnom) čase do verejného domu (budova NR SR – slovné spojenie “verejný dom” čítaj v jeho všetkých významoch) a do listiny, ktorá potvrdzuje účasť poslanca na pracovisku, podpíše iného verejného činiteľa, svojho neprítomného straníckeho šéfa Jána Slotu. Ale podľa špeciálnej prokuratúry sa týmto faktom netreba zaoberať, lebo “skutok nebol spáchaný v súvislosti s výkonom verejnej funkcie”! Presný názov No fajn. Niežeby sme boli takí sprostí a nevedeli, že poslanci chodia do […]

Život nie je nič iné, len postupné pripomínanie si detstva. Súhlasím. Ibaže toto pripomínanie robí príjemným práve to, že v nostalgickej diaľke sa nám vidia pekné aj momenty, ktoré nám vtedy pripadali bolestné, dokonca aj to, ako sme raz spadli do priekopy a vytkli si nohu a potom sme museli 15 dní zostať doma ležať s členkom v obväze, nasiaknutom vaječným bielkom. S láskou si spomínam na noci strávené v protilietadlovom kryte: zobudili nás uprostred najhlbšieho spánku a odviedli v pyžame a kabáte do vlhkého podzemného krytu z armovaného betónu, osvetleného sliepňajúcimi svetielkami, a tam sme sa hrali na naháňačku, […]