Po katastrofe letu Germanwings sa začalo diskutovať o prístupe k diagnóze depresie. Pretože pilot spoločnosti Germanwings Andreas Lubitz spáchal samovraždu, keď úmyselne narazil do alpskej hory lietadlom, v ktorom sedelo ďalších 149 ľudí, rozšírila sa domnienka, že mal “depresie”. Zdanlivo to potvrdzuje aj správa, že sa v jeho byte našli antidepresíva a že sa v minuosti liečil u psychiatrov a neurológov. Mnohí pacienti a iné zúčastnené osoby sa teraz právom obávajú, že v dôsledku Lubitzovho vražedného činu budú duševne chorí ľudia ešte stigmatizovanejší. Je nepochybné, že táto stigma je príčinou, prečo sa niekedy liečbe vyhýbajú ľudia, ktorí ju potrebujú. Keď […]

Vo štvrtok som si s pocitom hlbokej nemohúcnosti a miernej absurdity požičal iPad a vyslal som som prvú správu pomocou tohto zariadenia. Adresoval som ju jednému z významných Francúzov, ktorí sa angažovali za to, aby svet vystrnadil Muammara Kaddáfího z miesta, kde ako odporná ropucha sedel vyše štyridsať rokov, ničiac životy líbyjských občanov. Apelujte, prosím Vás, na svojich priateľov v Líbyjskej prechodnej vláde a vo všetkých ostatných revolučných tribunáloch, nech k nim už patrí ktokoľvek, aby zabránili vraždeniu Kaddafího rodiny a postarali sa, aby tých jej členov, proti ktorým už bolo vznesené obvinenie zo zločinov proti ľudskosti, čo najrýchlejšie doručili do […]

Rupert Murdoch. Foto: Olivia Harris / Reuters „Je nedeľa popoludní, najlepšie pred vojnou. Manželka už pospáva v kresle, deti ste už poslali na výdatnú poobedňajšiu prechádzku. Vyložíte si nohy na gauč, na nos si dáte okuliare a otvorítesi the News of the World… O čom si v tejto pohode máte chuť niečo prečítať? No predsa o vražde.“ Minulý týždeň som nebola jediná, kto citoval tieto úvodné slová z Úpadku anglickej vraždy, a veru nečudo: nikto iný by nevedel lepšie zasadiť do historického a kultúrneho kontextu dnes už zaniknuté noviny News of the World ako George Orwell, ktorý tento zábavný fejtón napísal roku 1946. Orwellov britský čitateľ […]

Vo chvíli, keď píšem tieto riadky, niekoľko hodín po výbuchu, ešte presne nevieme, kto spáchal atentát na moskovskom letisku Domodedovo. Vieme nasledovné: V Rusku sa dačo sa zmenilo. Ruský prezident Dimitrij Medvedev už predniesol príhovor v televízii, kondoloval obetiam a odložil cestu do Švajčiarska, kde má vystúpiť na konferencii v Davose. Kedysi trvalo oveľa dlhšie, kým ruské vedenie zareagovalo na katastrofy. Bývalý sovietsky generálny tajomník Michail Gorbačov roku 1986 čakal tri týždne, kým sa vyjadril k Černobyľskej katastrofe. Bývalý prezident Vladimír Putin roku 2000 čakal päť dní, kým zareagoval na katastrofu ponorky Kursk. V Rusku si z niektorých skúseností vzali ponaučenie. Ruské ministerstvo zdravotníctva spustilo horúcu […]

Poľský prezident, šéf poľskej národnej banky, šéf generálneho štábu a celý rad ďalších vysokých vojenských a politických predstaviteľov, z ktorých niektorí boli moji priatelia a manželovi kolegovia, minulý týždeň zahynuli v tragickej leteckej katastrofe v lese pri Smolensku, neďaleko od miesta, kde pred sedemdesiatimi rokmi pochovali 20 000 poľských dôstojníkov, ktorých dal Stalin tajne zavraždiť. Tento raz však nikto netvrdí, že išlo o sprisahanie. Niet zákona, ktorý prikazuje, že minulosť musí zahrdúsiť prítomnosť. Samozrejme, bude to šíriť zopár šialencov na webe a nájdu sa aj dvaja-traja politici, čo to budú tvrdiť. Ale ruská a poľská vláda, ruské a poľké mediá […]

Hrôzostrašné následky hystérie, ktorú vyvolala najnovšia chrípka. Podľa najnovších správ starodávne mesto Káhira ponúka teraz svetu obraz rastúcej haldy hnijúceho odpadu. Nič nové pod slnkom, poviete si. Ulice v Káhire nikdy neboli práve najupratanejšie, a odjakživa tu vládli šialený hluk, premávka a hrozný vzduch. Keď som sem prišiel prvý raz, s úžasom som sledoval ľudí, ktorí si dôstojne a rozvážne nažívali v takzvaných „mestách mŕtvych” – medzi hrobmi a náhrobnými kameňmi obrovských káhirských cintorínov. Medzi autobusmi Hlboký dojem na mňa urobilo aj množstvo rôznorodých zvierat, ktoré tu medzi autobusmi a taxíkmi takpovediac družne spolužili s ľudským obyvateľstvom. Z hotelového okna […]

Myslím si, že už má zmysel premýšľať o niektorých menej zjavných dôsledkoch, ktoré pre nás z volebného víťazstva Baracka Obamu vyplynuli. Z amerického hľadiska by sme v jeho vzostupe mohli vidieť nielen jeho osobný úspech, ale aj náš, čosi, čo sme uskutočnili my, občania. Možnože by sme v jeho prezidentstve nemali vidieť tú úplne neuveriteľnú zhodu šťastných okolností, ako to mnohí z nás teraz prežívajú. Ale sústredený, aj keď zúfalý kolektívny občiansky akt, ktorého dôsledky my, jeho pôvodcovia, nevieme presne odhadnúť. No máme zaň zodpovednosť. V posledných ôsmich rokoch pripadala vláda vo Washingtone mnohým demokratom a republikánom ako akési nevysvetliteľné nešťastie, […]