Jeho novembrové víťazstvo vo voľbách všetkých prekvapilo. Konzervatívni intelektuáli presvedčivo argumentovali proti jeho rasizmu a konšpiračnému mysleniu. Ich nacionalistickí konkurenti sa vysmievali z jeho sympatií k zahraničnému tyranovi. Podnikatelia vysvetľovali, že hospodárska izolácia len poškodí exportnú ekonomiku. Všetko zbytočne.
Foto: Getty Images
Jeho stúpenci mu pochopiteľne verili. Revali na manifestáciách a vykrikovali po ňom heslá. K volebným urnám ich išlo oveľa viac než sa predpokladalo, najmä predstaviteľov robotníckej triedy. Napriek tomu voľby dopadli paradoxne. Ľavica získala o jeden milión hlasov viac ako jeho strana. No vďaka vrtochom volebného systému práve jeho poverili úlohou zostaviť vládu. Jeho stúpenci jasali, pravicové elity však zachovali pokoj. Nepodarilo sa im síce zabrániť, aby sa dostal k moci, no boli si istí, že ho budú vedieť kontrolovať. Podarilo sa mu presvedčiť svojich prívržencov, že je revolucionár, a všetkých ostatných, že je neškodný.
Definoval svet ako zdroj nekonečných hrozieb a ostatné krajiny ako kolísky bezpočetných nepriateľov.
Jeho vláda bola spočiatku koalíciou starej a jeho novej pravice. Členovia najväčšej ľavicovej strany, ktorá bola historicky silnejšia ako jeho strana, tušili, že sa dačo chystá. No ľavica bola rozštiepená a chýbalo jej silné vedenie; občas vnímali svoje vlastné vnútorné rozpory ako naliehavejšie než záležitosti celej krajiny. Nevynašiel síce diaľnice, ako hlásala jeho propaganda, no verejné stavby podporoval. Takto sa mu podarilo zmiasť ľavicu a robotníkov.
Veľa obyčajných občanov verilo, že politická elita má veci pod kontrolou. Politická elita verila, že štátne inštitúcie sa budú vedieť ubrániť samy, že zákonnosť a administratívne zvyklosti sa budú vedieť udržať samy. Len menšina jasala nad jeho mocou a len menšina rozbíjala okná a čarbala na ne symboly. V atmosfére sklamaných nádejí tón udávali jeho stúpenci. A s meniacou sa atmosférou mnohí občania začali hádať, čo sa od nich bude vyžadovať a preventívne sa prispôsobovali. To mu nekonečne uľahčilo prácu.
Spisovatelia sa zamýšľali nad tým, ako sa mení jazyk. Definoval svet ako zdroj nekonečných hrozieb a ostatné krajiny ako kolísky bezpočetných nepriateľov. Tvrdil, že proti jeho krajine a jej výnimočne poriadnemu ľudu sa chystajú údajné celosvetové spiknutia. Tvrdil, že jeho ľavicoví protivníci a národnostné menšiny nie sú jednotlivcami, ale prejavmi neúprosného medzinárodného nepriateľského postoja voči oprávneným požiadavkám jeho vlastného ľudu. Tvrdil, že hovorí za svoj ľud, že je jeho hlasom. Nezaťažoval sa pravdivosťou; to, čo hovoril o iných, malo úmyselne vytvárať určitú fikciu. Do istej miery fungoval v rámci filozofických konvencií svojej doby. Významní myslitelia jeho éry vyhlásili, že koncepcia faktov, tak ako ju chápu jednotlivci, je len klam, vďaka ktorému si ľudia pletú pojem identity s chápaním pravdy. No boli si vedomí aj toho, že masmédiá umožnili obrovským klamstvám zaznieť s takou silou, že prehlušili menšie pravdy. Mal určitú nepopierateľnú charizmu a bol prvým politikom novej éry médií.
Teroristický atentát všetkých prekvapil. Nebolo jasné, či ho naplánoval sám, ale na tom už nezáležalo. Obvinil ľavicu, zakázal jej strany a jej vodcov poslal do koncentrákov. Bol vyhlásený núdzový stav, ktorý už nebol zrušený. Vznikol štát jednej strany. Rozdelenie moci zmizlo. Parlament sa stal čistou formalitou. Byrokracia mu prejavila lojalitu. Našli sa bystrí a ctižiadostiví muži s právnickým vzdelaním. Pre mnohých právnikov a sudcov sa profesionálna etika rozplynula kdesi v chápaní všeobecného záujmu národa, štátu či rasy. Inteligentným ľuďom sa podarilo zosúladiť vlastný intelektuálny a morálny vývoj s dákou filozofickou či právnou tradíciou. Politickým dôsledkom právnej stigmatizácie vybranej menšiny sa posilnila previazanosť ľudí so štátom. Akonáhle sa občania nepostavili proti tomuto opatreniu, v podstate ho podporili. Akonáhle túto situáciu využili (napríklad tak, že svoje deti zapísali do škôl, v ktorých sa odrazu vynorili voľné miesta), kooptovala si ich.
Mnohí títo právnici nosili špeciálne uniformy. Boli elitnými členmi istej inštitúcie, jeho telesnou strážou. Vyzval ich, aby z manifestácií vyhadzovali jeho odporcov a mlátili jeho protivníkov. Keď sa dostal k moci, stala sa zvláštna vec. Ľudia, ktorí predtým celý život tvrdili, že sú v opozícii proti štátu, odrazu nemali problém nosiť zbraň v mene svojho osobného vodcu. Prebiehalo to samozrejme chaoticky; niektorých z nich sa bolo treba zbaviť. Vymyslel si, že proti nemu zorganizovali puč, a kázal časti príslušníkov svojej ochranky povraždiť vodcov inej časti (a navyše aj niektorých predstaviteľov starej pravice). Členstvo v jeho ochranke sa stalo prostriedkom spoločenského postupu. Jej príslušníci, vyškolení v rasizme a konšpiračnom myslení, infiltrovali štátne orgány, predovšetkým políciu. Ak ešte v tom čase niekto mohol klásť odpor, boli to vojenskí velitelia a šéfovia tajných služieb. Niektorí z nich sa o to pokúsili, no precenili svoje sily, nehľadali spojencov ani radcov a pridlho váhali. Keď vypukla vojna, bolo už neskoro.
Vojna všetkých prekvapila. Hoci ustavične hovoril o tom, že treba bojovať, nájsť si na to zámienku či partnera nebolo ľahké. Spočiatku sa musel sústrediť na porušovanie zmlúv a vyvíjanie nátlaku na susedov. No potom sa našiel iný tyran, ktorý s ním ochotne uzavrel pakt. Vyzeralo to na hladký začiatok výbojov a v čase vojny sa už o politickej opozícii nedalo takmer uvažovať. Ochranka a veľké firmy si v dobytých krajinách zriadili vykorisťovateľské verejno-súkromné podniky, takzvané „getá“ či „tábory“. Za armádou na bojiská pochodovali polovojenské jednotky, ktoré plnili vlastné úlohy, ako masové vraždy. V kontexte vojny sa masových vrážd v šokujúcej miere dopúšťali nielen polovojenské jednotky, ale aj polícia, armáda a dokonca aj civili.
Vďaka týmto zločinom sa ešte viac pripútali k nemu a jeho poslaniu a boli ochotní bojovať až do konca. Keďže napáchali obrovské zlo, ľahko si nahovorili, že celý svet je proti nim. Vojnu nakoniec prehral. Nesmrteľné ostali len jeho zločiny. Predtým ako spáchal samovraždu, z vlastného zlyhania obvinil svoju krajinu. A národ, o ktorom sa kedysi zdalo, že je predurčený ovplyvniť celé storočie, sa dostal do tieňa.