Náš vzťah k Spojeným štátom je neurotický. Ako výrastkovia na vyvaľujeme oči na otcovskú superveľmoc. Je najvyšší čas, aby sme my Európania dospeli a považovali sa za rovnocenných partnerov. Zvolenie Baracka Obamu za prezidenta Spojených štátov oživilo myšlienku, ktorú väčšina ľudí za posledných osem rokov pochovala: myšlienku, že Amerika je miestom nádeje, kde sú možné veci, o ktorých sa ľuďom v iných krajinách môže len snívať. Doteraz by sme si v Európe sotva vedeli predstaviť, že by tu zvolili do najvyššieho úradu muža, ktorý mal čierneho otca. Americký prezident je však viac než politik. Každé štyri roky sa v Amerike […]

Úpadok superveľmoci Spojených štátov, vzostup tých ostatných? To by sa tak ľudožrútskym režimom tohto sveta páčilo! Keď som nedávno bezmyšlienkovite klikal hore-dolu a hľadal film, ktorý by ma príliš nerušil v ospalej nesústredenosti, narazil som na reportáž z predvianočného New Yorku. Novinári urobili čosi ako spontánnu anketu na tému budúcnosť Ameriky a zvyšku sveta. Väčšina chodcov odpovedala tak, ako sa na chodcov patrí: dúfajú, že bude lepšie. Zopár ich zmienilo krízu, niektorí Baracka Obamu, niektorí boli viac, iní menej optimistickí. Ku koncu sa objavila mladá novinárka, približne to, čomu sa hovorí „slovanská kráska” a v takmer dokonalej angličtine (aspoň podľa […]

Keď štát zachraňuje rúcajúce sa banky, je to vraj „socializmus“. Ale čo by bola alternatíva? Reči o slobodnom trhu boli aj tak vždy lož. „Nikto presne nevie, čo treba urobiť.“ Tú vetu v týchto dňoch počúvame zvlášť často, hlavne z úst ekonomických expertov. Očakávania sú totiž už dávno súčasťou kapitalistickej hry. Pretože to, ako sa zachovajú trhy, nezávisí len od toho, koľko dôvery ľudia prechovávajú k štátnym záchranným akciám. Ešte väčšmi to závisí od toho, koľko dôvery budú podľa ich názoru mať iní účastníci trhu. Preto sa účinky zasahovania do trhov nedajú vopred vypočítať. Ekonóm John Maynard Keynes túto sebareferenčnosť […]

Ako viete, som filmár a fotograf, a preto zostanem pri svojom remesle a budem uvažovať o probléme európskej duše z hľadiska človeka narábajúceho s obrazmi. Odkiaľ začať? Pripadá mi tu užitočné anglické slovo “image”. Imidž Európy je aj značka, produkt množstva predchádzajúcich obrazov, príbehov, legiend, propagandy, vlastných skúseností s týmto produktom, a tiež výsledok a suma autority Európy. Nemôžem sa zbaviť podozrenia, že keď hovoríme “dať Európe dušu”, myslíme tým predovšetkým tento “imidž”. Vlastne by sme mali hovoriť “vrátiť dušu pošramotenému obrazu Európy”. To mi pripadá naozaj naliehavé. Bol som pred niekoľkými dňami na summite G8 v Heiligendamme a strávil […]

Disciplinovaná panovníčka stelesňuje národ, ktorý sa od jej nástupu na trón od základu zmenil. Film The Queen (Kráľovná) prináša najlepší herecký výkon, aký tento rok uvidíte na filmovom plátne. Čudoval by som sa, keby za neho Helen Mirrenová nedostala Oscara. Na jej stvárnení britskej hlavy štátu je najpozoruhodnejšie to, že vo svojej podstate vôbec nie je dramatická. Kráľovná Alžbeta nie je známa extravagantnými gestami a výronmi citov. Keď v jednej z prvých filmových scén leží ráno v posteli a jej tradičný gajdoš ju prebudí, my zbadáme, ako sotva viditeľne a zľahka podráždene pokrčí čelom. Už to je priveľa. Najťažšia kríza Práca kráľovnej spočíva v tom, […]