Slavenka Drakulić

Slavenka Drakulić (1949) je chorvátska spisovateľka a novinárka. Žije v Štokholme, Viedni a v Záhrebe. V českom preklade jej vyšli dve knihy esejí Jak jsme přežili komunismus a Ani mouše by neublížili (o procesoch s vojnovými zločincami na Medzinárodnom súdnom dvore v Haagu), v slovenskom preklade vo vydavateľstve Aspekt jej vyšla kniha Myš v múzeu komunizmu a iné životy pod psa a najnovšie román Obžalovaná.

Kolín: Druhý útok na ženy / Esej

Spočiatku to vyzeralo, že v Nemecku sa pozornosť konečne upriamila na práva žien. Verejnosť rozhorčili hnusné silvestrovské výtržnosti v Kolíne. Pohoršenie, ktoré vyvolali, ukázalo, že verejná mienka sa jednoznačne hlási k týmto právam. A hoci – alebo možno práve preto, že – o tom médiá nepísali hneď, v priebehu niekoľkých dní už z toho bola najhorúcejšia téma: okolo 500 žien sa v okolí kolínskeho dómu stalo obeťami masového sexuálneho obťažovania (vrátane znásilnení) a najrozličnejších foriem sexuálnych útokov. Teraz sa zdá, že o týchto útokoch sa pravdivo začalo písať s oneskorením preto, že polícia a médiá dali prednosť politickej korektnosti pred právami žien. Dodnes nie je jasné, koľko vlastne bolo útočníkov […]

Nikdy neznamená nutne nikdy / Esej

Raz veľmi dávno povedal jeden veľký vodca ubiedenému ľudu svojej krajiny: Radšej budeme jesť trávu, ako by sme sa vzdali!. Tá krajina sa volala Albánsko a bolo to v šesťdesiatych rokoch. Vtedajší diktátor Enver Hodža práve zrušil spojenectvo so Sovietskym zväzom, čo malo za následok, že Moskva prestala posielať do Albánska obilie. Albánsko sa teda priklonilo k Číne. Jesť trávu je odvtedy na Balkáne príslovečný výraz pre hrdú zaťatosť, ale aj ochotu režimu obetovať blaho obyvateľstva vyššiemu princípu, či už izolacionizmu, marxizmu alebo nacionalizmu. Vyzerá to, že Srbsko si práve na zvyká na chuť trávy. Budú Srbi nútení jesť trávu? […]

Mladič v nás / Esej

Zatknutím Ratka Mladiča akoby sa začala posledná kapitola právneho spracovania a vyrovnania sa s vojnou v Juhosláviou. No nemôžeme zbaviť morálnej zodpovednosti všetkých tých, o ktorých sa zaslepení nacionalisti ako tento bosniansko-srbský generál politicky opieral. Bolo asi šesť hodín ráno 26. mája, ale starší pán v srbskom Lazareve už vstal a bol pripravený odísť z domu. Večer predtým si prichystal všetky svoje doklady a všetky svoje lieky a zbalil do igelitovej tašky. Vedel, že tam, kam pôjde, toho oveľa viac potrebovať nebude. Naraňajkoval sa a sedel v dome v očakávaní toho, čo malo prísť. Keď ho policajti prišli zatknúť, neskrýval svoju totožnosť a odovzdal im svoj dávno neplatný občiansky […]

Euroskanzen / Esej

Asi ste už počuli o švédskom skanzene, no nie o Euroskanzene – Múzeu európskeho spôsobu života.  To preto, že sa ešte len stavia. O niekoľko desaťročí budú Európu masovo navštevovať turisti z celého sveta, najmä z Číny. Autobusové zájazdy budú mať zastávky v Bruseli, Paríži, Mníchove, Prahe, Ríme či v Štokholme. V ponuke  Euroskanzenu budú prehliadky so sprievodcami, venované každému aspektu európskeho života. Bude to hlavný zdroj príjmov pre obyvateľov Starého kontinentu. Stratený raj Sprievodcovia, špeciálne vyškolení v európanstve budú rozprávať návštevníkom, hlavne školským zájazdom a študentom o tom, ako sa kedysi žilo v Európe. Roku Pána 2050 sa tento spôsob života bude pokladať za „stratený raj“. Stalo sa to preto, […]

Hanba a stud / Esej

V októbri bosnianske médiá čakali senzačnú správu: že hollywoodska hviezda Angelina Jolie ide nakrútiť film o Bosne! Že pôjde o lovestory, ktorá sa bude odohrávať v Bosne a budú v nej účinkovať miestni herci. Ale zo senzácie sa čoskoro stal škandál, keď bosniansky minister kultúry odmietol Angeline Jolieovej a jej štábu povolenie nakrúcať na bosnianskom území. Minister kultúry Gavrilo Grahovac povedal, že sa tak rozhodol na základe sťažností združenia Ženy ako obete vojny na podporu ženských obetí masového znásilňovania za vojny v Bosne. Je ťažké povedať, čo bol väčší škandál: zákaz nakrúcania alebo ministrov komentár. Vraj ľutuje, že nemôže film […]

Fajnová dáma / Stĺpček

Bosnianskosrbská vojnová zločinkyňa Biljana Plavšićová si už odpykala dve tretiny svojho jedenásťročného trestu a koncom októbra ju majú prepustiť zo švédskeho väzenia. Nedokážem zabudnúť na fotografiu Biljany Plavšićovej z roku 1992, keď prišla do Bijeljiny za Željkom Raznatovićom Arkanom tesne potom, ako tento vojnový zločinec a jeho Tigry „oslobodili“ toto bosnianske mesto od moslimov tak, že ich zabili. Biljana Plavšićová mu prišla gratulovať. Elegantná ako vždy, s čerstvo naondulovanou frizúrou a na vysokých podpätkoch na fotke srdečne objíma Arkana a bozkáva ho. Musela doslova prejsť cez mŕtvoly, ktoré okolo nej ležia na chodníku. Podľa fotografie sa zdá, že jej to vôbec nevadilo. Biljana […]

Prečo nechodím do Belehradu / Esej

Za sedemnásť rokov ani raz nenavštíviť Belehrad. Čo je za tým? Treba sa ešte niečoho báť? Bol prvý jarný deň a viedenskú Mariahilfer Strasse prefukoval studený vietor. V chôdzi som náhodou zachytila rozhovor troch mladých ľudí. Po srbsky sa rozprávali o nejakom podujatí, ktorého sa zúčastnili aj Bosniaci a Chorváti.  Moju pozornosť neupútal ich jazyk sám o sebe, ten dnes na viedenských uliciach alebo v metre možno počuť hocikedy. Zaujal ma výraz, ktorý jeden z nich použil. “Neočakával som, že tam bude toľko ľudí, ktorí hovoria naším jazykom,” povedal. Bolo mi jasné, že pod naším jazykom nemyslel žiadnu konkrétnu reč ako srbčinu, bosniačtinu […]

Náš hrdina a zločinec / Esej

Keď si predstavujem raj na zemi, je to malý opustený ostrov s píniami a štrkovými plážami uprostred tyrkysového mora. Presne taký, aký som videla nedávno, keď som sa neďaleko Puly, na Severnom Jadrane, plavila na malom motorovom člne k súostroviu Brijuni. Ten istý nápad musel mať Josip Broz, keď tieto ostrovy po prvý raz navštívil roku 1947. Rozdiel medzi ním a mnou však spočíval v tom, že preňho sa život v tomto pozemskom raji stal skutočnosťou. Netrvalo dlho, a prezident Juhoslovanskej republiky sa nasťahoval do novybudovaného sídla na Vange, jednom zo štrnástich ostrovov. Nikto po ňom už nemal možnosť uskutočniť […]

Pretvárka / Komentár

Začiatkom leta vyvolala v Chorvátsku zmätenie správa o tom, že najmocnejší muž krajiny, predseda vlády a predseda konzervatívnej Chorvátskej demokratickej únie Ivo Sanader odrazu odstúpil z oboch funkcií bez akéhokoľvek plauzibilného vysvetlenia. Čosi také sa z ničoho nič nerobí, poldruha roka po začiatku druhého funkčného obdobia. Chorvátskej verejnosti tak nezostáva ani po dvoch mesiacoch nič iné ako čítať medzi riadkami. V tejto časti sveta sme – našťastie alebo nanešťastie – ešte nezabudli, ako sa to robí. Ivo Sanader sa postaral o prívetivejší imidž strany po smrti Franja Tudjmana, ktorý presadzoval tvrdú líniu. Súdnemu tribunálu v Haagu odovzdal generála Anteho Gotovinu, […]

Spiaci vírus sa prebudil / Esej

Keby sa Slavenky Drakulić pred časom opýtali, či v novej Európe existuje hrozba populizmu, odpovedala by nie. Dnes je to otvorená otázka. Štátne, národné a etnické hranice, ktoré zanikli v EÚ, stále žijú. Zdanlivo banálny futbalový incident, ktorý sa nedávno odohral na Slovensku, nadobudol rozmery seriózneho konfliktu – Maďari pálili slovenské zástavy a blokovali hraničné priechody. Trpké slová padli dokonca aj na najvyššej štátnej úrovni. Smradľavo, ale bezpečne Zjavná provokácia, ktorú naplánovala maďarská krajne pravicová strana Jobbik v spolupráci s Maďarskou gardou, zhustila atmosféru na oboch stranách. Brutálny zásah slovenskej polície pomohol strane Jobbik získať sympatie mnohých obyčajných Maďarov. Incident […]