Foto: Carl De Keyzer / Magnum Photos
Začiatkom leta vyvolala v Chorvátsku zmätenie správa o tom, že najmocnejší muž krajiny, predseda vlády a predseda konzervatívnej Chorvátskej demokratickej únie Ivo Sanader odrazu odstúpil z oboch funkcií bez akéhokoľvek plauzibilného vysvetlenia.
Čosi také sa z ničoho nič nerobí, poldruha roka po začiatku druhého funkčného obdobia. Chorvátskej verejnosti tak nezostáva ani po dvoch mesiacoch nič iné ako čítať medzi riadkami. V tejto časti sveta sme – našťastie alebo nanešťastie – ešte nezabudli, ako sa to robí.
Ivo Sanader sa postaral o prívetivejší imidž strany po smrti Franja Tudjmana, ktorý presadzoval tvrdú líniu. Súdnemu tribunálu v Haagu odovzdal generála Anteho Gotovinu, obvineného z vojnových zločinov, vyslal signál zmierenia Srbom na ich vianočné sviatky a doviedol Chorvátsko do NATO. Nepodarilo sa mu však dosiahnuť svoj jediný politický plán – doviesť Chorvátsko do Európskej únie. Naopak, zdá sa, že únia je ďaleko a štát sa prepadol do hlbokej finančnej krízy.
Znamená to, že premiér opustil topiacu sa lož, alebo to bol len politický manéver? Vzdal sa funkcie s úmyslom triumfálne sa vráti? o niekoľko mesiacov ako kandidát v prezidentských voľbách? Jeho rezignácia vyvolala mimoriadne negatívnu reakciu verejnosti, označenie zbabelec patrí k miernejším z tých, ktoré sa ozývajú.
Dnes sa zo všetkých dohadov o príčinách Sanaderovej rezignácie zdá byť jeden najevidentnejší: stačí sa pozrieť na mená ľudí, ktorým odovzdal vedenie. Všetci sú zástancami tvrdej tudjmanovskej línie, predstaviteľmi radikálneho pravicového krídla jeho strany.
Spočiatku mu pravičiari dovolili dať Chorvátsku európsku tvár, ale v poslednom čase znervózneli. Prejavilo sa to napríklad pri odvolaní ministra polície Vladimira Fabera, ktorý vyšetroval obrovskú korupčnú aféru, do ktorej bol zamotaný bývalý minister obrany. Vladimir Faber zjavne zašiel priďaleko a bývalý premiér ho zrazu odvolal z funkcie.
Najväčšou chybou, akej sa Ivo Sanader vo svojej snahe zmeniť Chorvátsko dopustil, je tá, že sa nepokúsil – alebo nedokázal – demokratizovať vlastnú stranu a zmeniť ju na normálnu konzervatívnu stranu európskeho razenia. Inými slovami, tí istí ľudia, ktorí ho dostali hore, ho teraz zhodili. Zrejme zabudol na pravidlo č. 1, čiže pravidlo pretvárky. Reformy musíš len predstierať, ale nesmieš sa o ne skutočne snažiť; môžeš predstierať, že vyšetruješ korupciu, ale nesmieš sa do toho naozaj pustiť. Opozícia opäť žiada nové voľby. Nie je veľmi pravdepodobné, že k nim dôjde. No ak by sa voľby konali, sociálni demokrati majú šance na víťazstvo. Problém je však v tom, že Chorvátsko nemá len zlú vládu, ale aj zlú opozíciu.