Asi ste už počuli o švédskom skanzene, no nie o Euroskanzene – Múzeu európskeho spôsobu života. To preto, že sa ešte len stavia. O niekoľko desaťročí budú Európu masovo navštevovať turisti z celého sveta, najmä z Číny. Autobusové zájazdy budú mať zastávky v Bruseli, Paríži, Mníchove, Prahe, Ríme či v Štokholme. V ponuke Euroskanzenu budú prehliadky so sprievodcami, venované každému aspektu európskeho života. Bude to hlavný zdroj príjmov pre obyvateľov Starého kontinentu.
Stratený raj
Sprievodcovia, špeciálne vyškolení v európanstve budú rozprávať návštevníkom, hlavne školským zájazdom a študentom o tom, ako sa kedysi žilo v Európe. Roku Pána 2050 sa tento spôsob života bude pokladať za „stratený raj“.
Stalo sa to preto, lebo špecialistov na myslenie, takzvaných intelektuálov, začiatkom 21. storočia pokladali za zbytočných, a tak vymreli.
Návštevníci so záujmom trebárs o tlačiarenský priemysel budú mať možnosť pozrieť si kníhkupectvá či novinové stánky a získať jedinečný zážitok, keď sa im do rúk dostanú knihy a noviny. Budú sa môcť zúčastniť prednášok a seminárov, organizovaných typickým spôsobom: zadarmo.
Pre tých, čo sa zaujímajú o sociálne služby, budú pripravené prehliadky nemocníc s bezplatnou lekárskou starostlivosťou, štátnych škôl a verejnej dopravy za nízke ceny. Oboznámia sa s neuveriteľnou myšlienkou všeobecného dôchodkového systému ako aj skutočnosťou, že ani nie pred päťdesiatimi rokmi Európania každoročne mohli chodiť na platené dovolenky, niekedy až na šesť týždňov.
Politika politikom
Mnohí návštevníci budú neveriaco krútiť hlavou. „Ale ako sa z Európy stalo múzeum?“, určite sa ktosi opýta. „Začiatkom 21. storočia,“ odpovie sprievodca, „sa Európskej únii na svetovom trhu čoraz horšie darilo. EÚ zaostávala v konkurencii so Spojenými štátmi a najmä s novými ekonomickými mocnosťami ako Čína, India a Kórea. Skrátka, nastal tu ekonomický, politický a sociálny rozpad v dôsledku hospodárstva, zameraného na zisk, slabého štátu, ktorý ho už nedokázal ovládať a zabezpečiť podporu pre svojich občanov, a predraženej byrokracie EÚ, ktorá sa topila v malicherných sporoch. Rozhodujúcou mierou k tomu prispela aj neochota prijať a integrovať imigrantov, pracovnú silu, nevyhnutne potrebnú vzhľadom na starnúce obyvateľstvo. Pripočítajte k tomu ešte finančnú a ekologickú krízu vo svete a celkovú neistotu, ktorá z toho všetkého vyplynula.“ „Politiku prenechali politikom, motivovaným výlučne súkromnými záujmami,“ bude pokračovať sprievodca. „A či títo uspeli alebo nie, záviselo len od toho, akú popularitu mali. Všade prevládal infotainment, konzumerizmus a osobné záujmy, zatiaľ čo spoločné záujmy celkom zmizli, rovnako ako na celom svete. Až na to, že Európania boli zvyknutí na jedinečný luxus života v spoločnosti, založenej na inštitucionalizovanej solidarite. Tá spočívala v rade opatrení, vychádzajúcich z presvedčenia, že všetci ľudia majú mať zaručené minimálne prostriedky na zachovanie ľudskej dôstojnosti. Štát mal preto poskytovať bezplatné školstvo, zdravotníctvo, sociálne dávky, dôchodky a pod. Skrátka, ľudia boli hlboko presvedčení o tom, že môžu spolu dobre vychádzať ako spoločenstvo.“
Inak myslieť
„Bohužiaľ, v časoch pred Euroskanzenom nikto nemal predstavu o tom, ako tieto spoločné veci ochrániť, a ľudia tak boli nútení riadiť sa dominantnou myšlienkou nekonečného hospodárskeho rastu, deregulácie a zadávania zakázok subdodávateľom.
Nielenže chýbali vedúce osobnosti, schopné realizovať inú predstavu o svete – chýbali vôbec ľudia, schopní inak myslieť. Stalo sa to preto, lebo špecialistov na myslenie, takzvaných intelektuálov, začiatkom 21. storočia pokladali za zbytočných, a tak vymreli. Zopár ich prežilo v odľahlom kúte Francúzska, krajiny, ktorá sa kedysi vyznačovala zmesou sociálnej citlivosti a mimoriadneho hedonizmu. Jeden z nich dostal skvelý nápad, ako by Európania mohli prežiť, udržať si svoj spôsob života a navyše mať z toho zisk! Po návšteve Štokholmu, lepšie povedané Skanzenu, sa vrátil do Francúzska a pomyslel si: ’náš kontinent je malý a jeho obyvateľstvo je staré a scvrkáva sa – čo keby sme tak z celej Európy spravili Skanzen? Celý svet by sem potom mohol chodiť a učiť sa z tohto extravagantného spôsobu života…‘“ Krátka prednáška
„A zvyšok už poznáte. Nápad sa začal šíriť. Prvé reakcie na nápad vytvoriť takúto zoo boli negatívne, ale myšlienka sa čoskoro uchytila medzi politikmi a podnikateľmi. A po referende (v tom čase to bolo obľúbené východisko pre politikov, čo sa báli robiť nepopulárne rozhodnutia), v ktorom 99,9 percent hlasovalo za múzeum, sa Euroskanzen stal realitou.“ A týmito slovami turistický sprievodca ukončí svoju krátku prednášku o dejinách európskeho sociálneho štátu.
Text vyšiel v anglickom preklade na stránkach Eurozine.com.