Ráno v Budapešti / Esej

Cestujem do práce, na univerzitu. Cez okná autobusu na mňa dunia lži a vresk, zo stien budov, z obrazoviek megaboardov. Bývam v meste, v ktorom k mestskej scenérii patria plagáty pripomínajúce najstrašnejšie časy 20. storočia. Sú súčasťou mestského priestoru ako karyatídy na priečeliach, nymfy, príšery, hlavy Poseidonov a Panov. Poznalo toto mesto niekedy čosi iné, než gestá megalománie, strachu, úskočnosti, vytesňovania a lži, vyvierajúce z komplexu menejcennosti? Na jeho obyvateľoch sa dajú badať znaky imunity. Kto tu vyrástol, sotva mu ostáva niečo iné, ako si vypestovať nevšímavosť k tomu hnusu, z ktorého by kedysi nezniesol ani zlomok. Ďalšie a ďalšie […]

Môj hrdina / Nekrológ

                      Keď som mala pätnásť, Miro Kusý bol môj hrdina. Stal sa hovorcom Charty 77 a režim zúril. Denník Pravda mu venoval úvodník s titulkom Čierny profesor. Miro bol pre mňa väčší hrdina ako Vinnetou s Old Shatterhandom dokopy. Bolo to také ako u nich vždy, najpríjemnejšie miesto na oslavu toho, že sme spolu. Ale nevedela som, ako vyzerá, prvýkrát som ho videla až tu, v predsieni krematória, na poslednej rozlúčke s mojím otcom. Len sa predstavil a zakondoloval, v čiernom obleku, so sklonenou hlavou. Celá jeho bytosť hovorila: som […]

Internetom hučí nenávisť

Do Gdaňska povolali psycholóogov, na pomoc verejnosti. Taký veľký to bol šok – vražda starostu vysielaná naživo 13. januára s miliónmi divákov. Dvadsaťsedemročný muž obvinený z vraždy bol prepustený z väzenia niekoľko mesiacov predtým. Mal naplánovaný každý detail svojho útoku v priamom prenose: najprv bodol starostu do srdca, potom zakričal do mikrofónu, že pána Adamowicza zabil, aby sa pomstil Občianskej platforme, centristickej opozícii, ktorá ho údajne neprávom strčila do väzenia.  V nedeľu vyšli do ulíc Gdaňska desaťtisíce ľudí rozlúčiť sa so svojím starostom. Spontánne zhromaždenia sa konali aj v ďalších poľských mestách. Vyzeralo to, že veľká časť Poľska je na […]