Aké to je, byť lúčom politickej nádeje pre celý región sveta? Od štyridsaťšesťročnej Zuzany Čaputovej, prezidentky Slovenskej republiky podľa niektorých komentátorov možno závisí spása  Slovenska, Strednej Európy, či Strednej a Východnej Európy ba dokonca možno celej Európy. Čaputová, ktorá do funkcie prezidentky nastúpila v v júni, je osamoteným politickým hlasom v mori demagógie. Komentátori, ktorí Čaputovú pasovali za spasiteľku európskej demokracie, privítali jej tohoročné víťazstvo v prezidentských voľbách ako triumf liberalizmu v regióne, kde, ako sa zdá, sa ľudia zriekli ideálov liberalizmu. Zuzana Čaputová však nie je stelesním liberalizmu, ale politiky, ak teda politiku chápeme ako serióznu, komplikovanú diskusiu o hodnotách a spoločných cieľoch. Prezidentka mi povedala, […]

Ona je mladá, on je starý. Ona hovorí pravdu a on je notorický klamár. Ona verí vede, on jedine svojim inštinktom. Ona sa sústreďuje na predvídateľnú budúcnosť, on žije v imaginárnej minulosti. Greta Thunberg je anti-Trump. Iní mladí ľudia bojovali tento boj dlhšie, než Greta Thunberg, ktorá stála v čele veľkého klimatického pochodu v New Yorku a niekoľko dní predtým rečnila na klimatickom samite OSN. Iní mladí ľudia konštatovali tú istú očividnú pravdu: že vlády, ktoré si ich rodičia a starí rodičia zvolili, svoju zodpovednosť zabezpečiť dnešným tínedžerom obývateľnú planétu, opustili. Juliana Kelsey z Eugene v Oregone, ktorá má teraz dvadsaťtri […]

Zo šesťdesiatich miliónov utečencov celého sveta žije v Európskej únii zlomok. To, že populisti aj podnecujú strach, je pre talianskeho spisovateľa Roberta Saviana nielen znakom úbohosti, ale pre kontinent odkázaný na prisťahovalectvo, je to aj nebezpečenstvo. Otázka migrácie je testom pre každú vládu: keď v ňom zlyhá, zlyhá aj vo všetkom ostatnom. V Európskej únii je z vyše 500 miliónov obyvateľov len sedem percent prisťahovalcov. Takže 93 percent obyvateľstva je autochtónnych. To, že migranti sa vydávajú po utajených cestách cez Stredozemné more, je následok politického rozhodnutia odmietnuť africkým krajinám akúkoľvek formu pracovných víz. Uzavretie legálneho vstupu otvára stovky ilegálnych ciest.  “Sme […]

Cestujem do práce, na univerzitu. Cez okná autobusu na mňa dunia lži a vresk, zo stien budov, z obrazoviek megaboardov. Bývam v meste, v ktorom k mestskej scenérii patria plagáty pripomínajúce najstrašnejšie časy 20. storočia. Sú súčasťou mestského priestoru ako karyatídy na priečeliach, nymfy, príšery, hlavy Poseidonov a Panov. Poznalo toto mesto niekedy čosi iné, než gestá megalománie, strachu, úskočnosti, vytesňovania a lži, vyvierajúce z komplexu menejcennosti? Na jeho obyvateľoch sa dajú badať znaky imunity. Kto tu vyrástol, sotva mu ostáva niečo iné, ako si vypestovať nevšímavosť k tomu hnusu, z ktorého by kedysi nezniesol ani zlomok. Ďalšie a ďalšie […]

                      Keď som mala pätnásť, Miro Kusý bol môj hrdina. Stal sa hovorcom Charty 77 a režim zúril. Denník Pravda mu venoval úvodník s titulkom Čierny profesor. Miro bol pre mňa väčší hrdina ako Vinnetou s Old Shatterhandom dokopy. Bolo to také ako u nich vždy, najpríjemnejšie miesto na oslavu toho, že sme spolu. Ale nevedela som, ako vyzerá, prvýkrát som ho videla až tu, v predsieni krematória, na poslednej rozlúčke s mojím otcom. Len sa predstavil a zakondoloval, v čiernom obleku, so sklonenou hlavou. Celá jeho bytosť hovorila: som […]

Do Gdaňska povolali psycholóogov, na pomoc verejnosti. Taký veľký to bol šok – vražda starostu vysielaná naživo 13. januára s miliónmi divákov. Dvadsaťsedemročný muž obvinený z vraždy bol prepustený z väzenia niekoľko mesiacov predtým. Mal naplánovaný každý detail svojho útoku v priamom prenose: najprv bodol starostu do srdca, potom zakričal do mikrofónu, že pána Adamowicza zabil, aby sa pomstil Občianskej platforme, centristickej opozícii, ktorá ho údajne neprávom strčila do väzenia.  V nedeľu vyšli do ulíc Gdaňska desaťtisíce ľudí rozlúčiť sa so svojím starostom. Spontánne zhromaždenia sa konali aj v ďalších poľských mestách. Vyzeralo to, že veľká časť Poľska je na […]