Olga Tokarczuk

Olga Tokarczuk (1962) je poľská prozaička, esejistka, scenáristka a poetka, patrí k najúspešnejším súčasným poľským autorom. Žije vo Vroclavi. Po štúdiu psychológie na Varšavskej univerzite pracovala ako terapeutka. Získala celý rad literárnych ocenení, okrem iných Cenu poľských kníhkupcov, Pas časopisu Polityka a nemeckú cenu Mosty Berlína. Niekoľkokrát bola nominovaná na cenu v najprestížnejšej poľskej literárnej súťaži Nike a po štyroch čitateľských cenách ju roku 2008 spomínanou cenou odmenila aj porota. Od roku 2004 každý rok poriada Festival poviedok vo Vroclavi a Jelenej Gore. Jej knihy boli preložené do angličtiny, nemčiny, francúzštiny, španielčiny, maďarčiny, litovčiny, dánčiny, estónčiny, švédštiny a taliančiny, a na základe jej diel vznikli divadelné hry a filmy. V slovenskom preklade vyšli jej romány Dom vo dne, dom v noci. Anna In v hrobkách času, Pavek a iné časy, v češtine ešte Ostatní příběhy, Knihy Jakubovy, Běguni a Svůj vůz i pluh veď přes kosti mrtvých, podľa predlohy ktorého Agnieszka Holland pripravila celovečený film, ktorý získal na Berlinale 2017 Zlatého medveďa. Olga Tokarczuk bola dvakrát hosťkou Stredoeurópskeho fóra.

Internetom hučí nenávisť

Olga Tokarczuk

Do Gdaňska povolali psycholóogov, na pomoc verejnosti. Taký veľký to bol šok – vražda starostu vysielaná naživo 13. januára s miliónmi divákov. Dvadsaťsedemročný muž obvinený z vraždy bol prepustený z väzenia niekoľko mesiacov predtým. Mal naplánovaný každý detail svojho útoku v priamom prenose: najprv bodol starostu do srdca, potom zakričal do mikrofónu, že pána Adamowicza zabil, aby sa pomstil Občianskej platforme, centristickej opozícii, ktorá ho údajne neprávom strčila do väzenia.  V nedeľu vyšli do ulíc Gdaňska desaťtisíce ľudí rozlúčiť sa so svojím starostom. Spontánne zhromaždenia sa konali aj v ďalších poľských mestách. Vyzeralo to, že veľká časť Poľska je na […]

Cestovateľské záväzky / Esej

Olga Tokarczuk

Múdry človek neciká proti vetru. Vybrala som sa so svojou nemeckou priateľkou na prechádzku po Amsterdame. Vo štvrti La Balie sme narazili na akési klasicistické podlubia, dodatočné prifarené k typickej architektúre 17. storočia.  Na priečnej lodi podlubia sa skvel nasledovný nápis, vyrytý ozdobným písmom: Homo sapiens non urinat in ventum, čo znamená, že rozumný človek neciká proti vetru. Stáli sme v úžase nad týmto heslom nad našimi hlavami. Priateľka povedala, že keby v Nemecku postavili takúto klenbu, istotne by na nej vyryli niečo z Goetheho, nejaký múdry aforizmus. Ja som nepochybovala, že v Poľsku by sa tam objavil citát pápeža Jána […]