Cestujem do práce, na univerzitu. Cez okná autobusu na mňa dunia lži a vresk, zo stien budov, z obrazoviek megaboardov. Bývam v meste, v ktorom k mestskej scenérii patria plagáty pripomínajúce najstrašnejšie časy 20. storočia. Sú súčasťou mestského priestoru ako karyatídy na priečeliach, nymfy, príšery, hlavy Poseidonov a Panov. Poznalo toto mesto niekedy čosi iné, než gestá megalománie, strachu, úskočnosti, vytesňovania a lži, vyvierajúce z komplexu menejcennosti? Na jeho obyvateľoch sa dajú badať znaky imunity. Kto tu vyrástol, sotva mu ostáva niečo iné, ako si vypestovať nevšímavosť k tomu hnusu, z ktorého by kedysi nezniesol ani zlomok. Ďalšie a ďalšie […]
