Legenda vraví, že Arabská jar začiatkom roku 2011 vypukla vo chvíli, keď polícia zhabala tuniskému predavačovi zeleniny Mohamedovi Bouazizimu vozík, na ktorom vozil svoj tovar. Urazený a pohanený sa sťažoval na policajtku, úrady však jeho sťažnosti ignorovali. Jeho zúfalá reakcia – upálenie – nesmierne zarezonovala v celom arabskom svete. Čím to bolo, že jeho čin vyvolal takú ohromnú reakciu? Išlo tu predovšetkým o ľudskú dôstojnosť, respektíve jej nedostatok, o pocit vlastnej hodnoty či sebaúcty, ktorý všetci potrebujeme. Ľudskú dôstojnosť však pociťujeme len vtedy, keď ju uznávajú aj iní;  vo svojej podstate je to spoločenský, ba priam politický úkaz. Tuniská polícia […]

V Maďarsku si razí cestu protidemokratická ideológia, nezlučiteľná s európskou myšlienkou. Politickú diskusiu opäť raz určujú rasistické tóny a otvorený nacionalizmus. Európa však zostáva hluchá. Európa sa vyhráža Grécku, že ho vyženie z kruhu svojich národov za – isteže závažné – porušovanie pravidiel riadneho hospodárenia a vládnutia. Európa právom zatracovala pred desiatimi rokmi Rakúsko, keď sa jeho konzervatívni politici spojili v koalícii s pravicovým extrémistom Jörgom Haiderom. Teraz je uprostred Európy krajina, v ktorej vláda hrdúsi médiá, demontuje sociálny systém a zdravotníctvo, kriminalizuje chudobných a spochybňuje práva, ktoré sme dávno považovali za ustanovené, napríklad právo na prerušenie tehotenstva. Existuje krajina, […]

Oficiálne oslavy novej maďarskej ústavy sa začali v Národnej galérii v budínskom zámku, bývalej rezidencii maďarských kráľov. Galéria na príkaz vlády usporiadala mimoriadnu výstavu stovky umeleckých diel a pamiatok, predstavujúcich tisíc rokov maďarskej štátnosti, počínajúc sv. Štefanom. Ako vyhlásil Viktor Orbán v otváracom prejave, „naši predkovia budú našim štítom proti cynizmu’. Riaditeľ Národnej galérie sa otvorenia nezúčastnil. Výpoveď podal 31. decembra, deň predtým ako na Nový rok vstúpila do platnosti nová ústava. Niekoľko umelcov, hercov, politikov a osobností z oblasti kultúry, lojálnych voči Orbánovi, sa otvorenia zúčastnilo a malo možnosť obdivovať pätnásť nových obrazov, vytvorených na objednávku pri tejto príležitosti […]

Ministr, jehož životní příběh by vydal na román. Opálený mladý muž v maskáčích, s turbanem na hlavě a s kalašnikovem přes rameno se s úsměvem ohlíží za sebe, když cvakne spoušť fotoaparátu. Vypadá šťastně. Je druhá polovina osmdesátých let a on je na válečné stezce proti Sovětům v Afghánistánu, kde strávil tři roky života. Z toho šest týdnů ve slavné jeskynní pevnosti Tora Bora s mudžahedíny, kterým Američané právě dodali rakety Stinger, klíčovou zbraň proti helikoptérám, kterými Sověti nejvíc drtili odpor proti své okupaci. „Byl jsem první, kdo udělal fotografie stingerů přímo z bojiště,“ opakuje i dnes v rozhovorech tento stále ještě mladistvě vypadající muž. Z mládence v maskáčích se ovšem za tu dobu […]

Po rokoch zasiahol Nemecko nepríjemný zápach korupcie na najvyšších miestach. Problém nemeckého prezidenta Christiana Wullfa – indícií prepojenia s biznisom v minulosti a nešikovného pokusu ututlať ich nátlakom na noviny – je aj problémom jeho najsilnejšej ochrankyne Angely Merkelovej. Tá by však už mala prestať držať nad ním ochrannú ruku. Pred poldruha rokom som patrila k tým, čo videli v Joachimovi Gauckovi lepšieho spolkového prezidenta, a preto som sa zaňho verejne angažovala. A napísala som vtedy do Spiegelu (prosím o prepáčenie, že citujem samu seba): Nech už tieto voľby dopadnú akokoľvek, vláde poškodia. Ak vyhrá Gauck, tak nám predviedla svoju […]

Gazeta Wyborcza (Poľsko), 04.01.2012 Pre bohemistu a Josefa Škvoreckého poľského prekladateľa Andrzeja Jagodzińského, ktorý roku 2009 spoločne s autorom získal literárnu cenu Angelus za poľské vydanie Príbehu inžiniera ľudských duší, bol veľmi český svojím spôsobom písania, no súčasne aj neobyčajne univerzálny. Písal s obrovskou iróniou a odstupom od seba, ako aj od tradícií svojho národa. Jeho prvé texty som čítal ako študent, ale definitívne ma fascinoval, keď som si prečínal Tankový prápor. Je to asi najsmiešnejší román o vojsku, hneď po Príhodách dobrého vojaka Švejka. Jeho druhou dôležitou knihou bol pre mňa jeho opus magnum, Príbeh inžiniera ľudských duší, absolútne […]

Foto: Ladislav Vallach / TASR Prvá demokratická vláda Maďarska, tá, ktorá sa považovala za strážkyňu slobodymilovných ideálov devätnásteho storočia, privatizáciou otvorila cestu k už dvakrát prerušenej modernizácii. Vedela, čo chce, len si celkom neuvedomila, čo všetko zdedila po diktatúre. Zdedila po nej tieňovú ekonomiku a čiernu prácu. V rámci nich sa totiž už predtým uskutočnila jedna utajená privatizácia, hoci Kádárov režim túto pro forma dovŕšenú privatizáciu nemohol potvrdiť aj de iure. Dá sa povedať, že nepripustil, aby sa miestne minikniežatstvá postavené na ziskovo fungujúcich podnikoch, ktoré umožňoval družstevná forma vlastníctva, dali dediť. Keby sa boli dali dediť, bola by to pre vrstvu obyvateľstva […]

S Ivanom M. Havlom o pohrebe, sedení v kúte a o tom, ako to Václav myslel s pravdou a láskou. Pokud by se dělal soupis důležitých českých bytů, ten Havlových na Rašínově nábřeží by nemohl chybět. V prostorném bytě žil stavitel Václav Havel i obě rodiny jeho synů. Připravovala se tu Charta 77 či ilegální bytové semináře. Obzor lemuje Petřín a Pražský hrad a při pohledu z velkých oken dolů má člověk pocit, jakoby se vznášel nad Vltavou. Na Rašínově nábřeží vznikal i tento rozhovor. Překvapily vás tak mohutné projevy smutku, kterých jsme byli po smrti Václava Havla svědky? Překvapilo […]

Aleksej Navaľnyj, de facto vodca demonštrantov, ktorí na Štedrý večer masovo vyšli do mrazivých ulíc Moskvy, si nedáva servítku pred ústa. Jeho web www.rospil.info, ktorý založil na vyšetrovanie korupčných káuz na miestnej a lokálnej úrovni, sa začína slovami: “Prečo to robíme? Pretože dôchodcovia, lekári a učitelia prakticky hladujú, zatiaľ čo zlodeji pri moci si kupujú čoraz viac víl, jácht a čert vie čoho ešte!” Navaľnyj sa nevyhýba ani do očí bijúcim vizuálnym gestám. Jeden z jeho projektov sa venuje zbieraniu fotografií výtlkov na cestách, rozbitých diaľníc, rozpadávajúcich sa mostov a podobných bezpečnostných rizík. Vo svojom súkromnom blogu, kde priebežne komentuje nehanebné počínanie […]

“Intelektuál nikdy nie je na správnom mieste.” Spisovateľ Václav Havel nijako nepatril medzi tých, čo by sa na túto svoju zásadnú neumiestnenosť snáď chceli sťažovať. Vykorenenosť moderny sa mu, tak ako Beckettovi, ako Ionescovi, tak ako Lou Reedovi, stala pravidlom života a stratégie myslenia. Nepózoval. Tvrdohlavý disident, bohémsky prezident – jeho niekdajších spolubojovníkov muselo rozčuľovať, ako sa odmietal považovať za mesianistického vodcu národov. Joseph de Maistre po Francúzskej revolúcii tvrdil, že Európu môže zachrániť jedine duchovná a svetská moc pápeža. Občana paralyzuje neodvratnosť katastrofy a sťahuje sa do svojej ulity. Zato šéfovia komunistov a ich nástupcovia, vodcovia a ajatolláhovia, dávali […]