Balkánske krajiny práve prechádzajú zmenou vzťahu k minulosti, nielen mentálneho, ale už aj praktického. Len v Chorvátsku zbúrali asi tritisíc pomníkov, ktoré boli vztýčené na pamiatku protifašistickému odboju Juhoslávie za druhej svetovej vojny. Na ich mieste stoja nové pomníky, ktoré glorifikujú protijuhoslovanský boj za samostatnosť Chorvátska. Za poslednej vojny sa zničilo množstvo starých domov božích, ale zato sa postavilo mnoho nových: nové mešity, nové katolícke a pravoslávne kostoly. To všetko sa dialo podľa hesla toho šialeného srbského delostrelca, čo vyhlásil: “Nevadí, postavíme Dubrovník odznova – ešte krajší a ešte starší, ako bol doteraz!” Na tieto slová si už dnes nikto […]

Je to naozaj francúzska špecialita. Nepoznám ani jedného z našich významných politikov, ktorý by sa v istom okamihu svojej existencie nerozhodol, že napísať a vydať knihu je povinnou etapou jeho kariéry. Je to preto, že vo Francúzsku je prestíž kníh a literatúry vyššia ako v iných krajinách? Alebo preto, že vzťah medzi perom a mečom, medzi politikou a literatúrou, je tu už od čias Francúzskej revolúcie mimoriadne úzky? Alebo si politici berú príklad zo spisovateľov, ktorí ako Chateaubriand snívali o tom, že budú ministrami alebo ako Malraux o tom, že sa používaním zbraní preslávia rovnako ako písaním literatúry? Alebo, naopak, […]

Dievčatko sa na brehu nudistickej pláže hralo s kamienkami. Jeho otec ležal povedľa a ospalo ho sledoval. Spýtal sa: “Čože to robíš?” “Poriadok,” povedalo dievčatko. “Poriadok?” Zasmial sa. Dievčatko sa zamračilo a pokračovalo. Všetky kamienky naokolo boli zoradené podľa farieb do úhľadných kôpok. Otec sa obrátil nabok, podoprel si hlavu a díval sa na dcéru. “A prečo tu robíš poriadok?” Dcérka sa na otca ani nepozrela, iba sa nahla k jeho nohe a vyhrabala spod nej plochý tmavosivý okruhliak. Priložila ho k sivej kôpke, potom ho zase vzala, prešla pár krokov k rieke, umyla ho vo vode a mokrý ho […]

Hororový scenár bulharských sestričiek, ktorý Kaddáfí začiatkom týždňa po dlhých rokovaniach s úniou ukončil, mi pripomenul slávny Churchillov výrok: “Balkán produkuje viac dejín, než dokáže spotrebovať.” Od začiatku dvadsiateho storočia bolo Bulharsko trikrát zapletené do rukojemníckych drám, ktoré, hoci ich protagonisti sa javia odlišne, mali šokujúco podobný priebeh. Prvýkrát to bolo, keď predsedu bulharskej komunistickej strany Georgija Dimitrova a dvoch ďalších Bulharov obvinili nacisti, že roku 1933 na pokyn Kominterny zapálili Ríšsky snem. Roku 1992 zatkli a odsúdili Sergeja Antonova, zamestnanca Balkan Arlines, obvineného z organizovania atentátu na pápeža na objednávku KGB. A v deväťdesiatom deviatom, práve vtedy, keď mala […]

Spomínam si (no ako neskôr uvidíme, to ešte neznamená, že si spomínam presne) na krásny článok Giorgia Manganelliho, v ktorom vysvetľoval, ako môže bystrý čitateľ zistiť, že knihu netreba čítať, a to ešte skôr, než ju otvorí. Nie, nehovorím o schopnosti, ktorá sa často vyžaduje od profesionálneho čitateľa (alebo zanieteného milovníka kníh), ktorou je na základe letmého pohľadu do úvodu, na dve náhodne otvorené strany, na obsah a často bibliografiu, či sa knihu oplatí čítať, alebo nie. Toto je takpovediac vecou remesla. Nie, Giorgio Manganelli hovoril o istom druhu osvietenia, ktorého dar evidentne a zároveň paradoxne mal. Kniha Ako rozprávať […]

Najkrajšie sú tie mestá, ku ktorým sa voda prilepí ako kus živej prírody. Alebo ony k nejTakmer každého suchozemca – a tobôž takého, ktorý žije učupený v krajine, odkiaľ je aj najbližšie more poriadne ďaleko – opantá pri slove pláž romantická predstava čohosi mimoriadneho, prázdninového, exotického, erotického či priam prenatálne plodovodového. Ako vravieva Jan Vodňanský: “Freude, Freude, Freude, vždycky na tě dojde!” Ale pláž môže byť aj čosi celkom normálne, čo vonkoncom nemusí patriť k prázdninám, dovolenkám, exotike. Lebo pláže nie sú iba v ohradených, ba dokonca prísne strážených turistických destináciách, nemusia byť vždy súčasťou hotelových komplexov a “dovolenkových rajov”. […]

Prečo nevedia, kto bola Anna Franková, Czeslaw Milosz či Michail Bulgakov? Na veľkonočné voľno prišiel za mnou do Amsterdamu môj desaťročný synovec. Vzala som ho do Múzea Anny Frankovej. Nevedel, kto bola Anna Franková. Snažila som sa spomenúť si, či som v jeho veku o nej vedela, a spomenula som si na svoj vtedajší denník v podobe listov imaginárnej kamarátke. Tá kamarátka sa volala Anna Franková. Minulý rok som mala to šťastie, že som po dva mesiace mohla na Slobodnej univerzite v Berlíne pracovať so študentmi komparatistiky. Mohla som si vybrať, na aké témy im chcem prednášať. Ale časom som […]