Neue Zürcher Zeitung

http://www.nzz.ch/

Mladí moslimovia sa hádajú so starými, a imám sa smeje / Esej

Ako to, že sa mladí moslimovia – bez toho, aby to ich rodina a priatelia vôbec zaznamenali – ocitnú vo sfére vplyvu a kazateľa nenávisti? Pred pár rokmi som bol na svadbe jednému mladému, v Belgicku narodenému Maročanovi. Bola to milá príležitosť. V jednom momente sa jeden z hostí postavil a začal rečniť. “To je Smejúci sa imám,” pošepkal mi do ucha svadobčan, čo sedel vedľa mňa. Nič mi to nehovorilo. Príhovor smejúceho sa imáma bola napoly kázeň, napoly stand up komédia. Hovoril flámsky a berbersky a pomedzi to trúsil súry z Koránu. Jeho jazyk sa presne napájal na spôsob […]

S tým všetkým mŕtvi nemajú nič spoločné / Esej

Cees Nooteboom pozná Španielsko už mnoho rokov. Snaží sa porozumieť rozštiepeniu krajiny, ktoré pokračovalo ešte aj po teroristickom útoku, v čase hrôzy. Všimol som si v španielskych novinách v posledných dňoch jedno slovo. Slovo, ktoré som dovtedy nikdy nepočul, ramblajear, korzovať. Od teroristického útoku je ramblajear veľmi populárne, ako keby obyvatelia Barcelony chceli nohami demonštrovať to, čo na spomienkovej slávnosti na korzách tak hlasno po katalánsky vykrikovali, no tinc por, nemám strach, či, keď to kričali v množnom čísle, no tenim por. Po španielsky by to bolo no tengo miedo prípadne no tenemos miedo, ale fakt, že to kričali po […]

Smombie a jeho paralelný svet / Esej

Čo zostane z náhody nečakaných stretnutí – keď na ulici budeme už iba civieť do mobilov? A ako to zmení naše vnímanie priestoru? O fenoméne smartphonových zombíkov. Dnes to už patrí k dennodennej skúsenosti: chodci, čo civia do svojich mobilov, a už vôbec nie len v metre, ale aj na ulici a pri chôdzi. Ľudia, ktorých “ambient attention” siaha len po najbližšiu prekážku. Odpor, ba vzdorné neuhýbanie z cesty, keď sa smartphonoví zombíci predierajú ulicami, vyzerá bezradne agresívne – vyhnú sa vám totiž bez toho, aby zdvihli zrak. Vám zostane len škodoradosť, keď občas vystúpia z výťahu o poschodie skôr […]

Doprava je to isté ako doľava / Esej

Hranice medzi pozíciami sa stierajú až do neviditeľna. Aké sú následky? Ak chceme pochopiť rozpor medzi pravicou a ľavicou, musíme sa vrátiť do veľmi dávnej minulosti: prinajmenšom ku konfrontácii medzi prominentnými predstaviteľmi kresťanstva, Augustínom z Hippa a Pelagiom. Prvý z nich, jeden zo štyroch latinských cirkevných otcov pozdného staroveku, bol filozofom človeka ako padlého hriešnika. Z jeho pohľadu je ľudské stvorenie prekliate pôvodným hriechom a odsúdené hľadať spásu vo viere. A bretónsky mních Pelagius, ktorý v 4. storočí kázal v Ríme, zastával názor, že človek má nástroje na to, ako sa zachrániť. Môže sa polepšiť bez Božej milosti – a […]

Prevratné ako narodenie alebo smrť / Esej

Pre jednotlivca sú útek a migrácia exsitenciálnou hraničnou situáciou. Pre prijímajúce krajiny tá veľká výzva znamená aj veľkú šancu. Toto je obhajoba snov utečenca, ktorého ženie nádej na lepší život. Každý útek predstavuje akt odporu. O tom je napríklad film Casablanca. Neistota pred odchodom, hrôza z nedosiahnuteľnosti cieľa, melanchólia straty: o tom všetkom je tento utečenecký film par excellence. Tisíce malých krokov Útek je ako narodenie a smrť, zásadnejšia skúsenosť neexistuje. Ľudia dostanú príležitosť znovuvynájsť seba samého. Utečencovi je lepšie, keď sa rozhodne pre lepší svet. Jeho boj sa začína, len čo sa usadí v novej krajine. Médiá tiahnu ďalej, […]

Nekompromisné hľadanie pravdy / Esej

Svetlana Alexijevič opísala život v komunistickom Rusku s nesmiernou odvahou. Preto je Nobelova cena pre ňu aj politickým signálom. Svetlana Alexijevič sa nepohodlne pýta a neúnavne hľadá pravdu. V októbri 2013 získala Mierovú cenu nemeckých kníhkupcov, a teraz, o dva roky neskôr, nasleduje Nobelova cena za literatúru – správne a zároveň významné rozhodnutie. Sotva kto s takou subtílnosťou preniká do pocitového sveta Ruska, do senzitivity jeho každodennosti a ideologických prepletení ako Svetlana Alexijevič v jej dokumentárnych príbehoch, ktoré majú charakter rozprávania, ústneho podania. Ak si dnes pretierame zrak pri pohľade na agresívnu ruskú politiku na Ukrajine, musíme si pripomenúť knihy […]

Som spisovateľom Európy / Prejav

Mircea Cartarescu je najvýznamnejší a najznámejší súčasný rumunský autor. Vo svojich románoch vykresľuje psychedelickú mytológiu reálneho socializmu, ktorá zabieha do mystiky a vesmírneho sveta. Pred niekoľkými dňami si prevzal v Lipsku tohtoročnú Knižnú cenu za európske porozumenie. Tu je jeho ďakovná reč. Nie je pre mňa jednoduché zhrnúť svojich necelých štyridsať rokov v literatúre. Môžem povedať len, že si nespomínam, že by som niekedy robil niečo iné. Ani si nespomínam, že by som si niekedy niečo iné prial. Literatúra bola pre mňa vždy tým, čím aj zostane: dlhý vnútorný denník, nepretržitý dialóg so sebou. Vždy som písal literatúru, nie na […]

Namiesto strachu prišla zúrivosť / Analýza

Ľudia videli v televízii obrazy z upaľovania Muasa al-Kasasbu a boli také hrozné, že tie, ktoré na internete šíril samotný Islamský štát, už ani nikto nechcel vidieť. Zhnusenie z toľkej krutosti aj u mňa prevážilo nad vášňou dozvedieť sa viac, takže som sa dodnes neodhodlal si to video pozrieť; zatiaľ mi stačili slovné informácie z televízie. Cítil som pri nich – nielen ako občan Jordánska, ale jednoducho ako ľudská bytosť – že som onemel, že mám celé telo ochromené. Zostal som stáť skamanený, už som nechápal vôbec nič, zatiaľ čo reportér líčil celú tú scénu – až po okamih, keď […]

Pochybnosti a hnev / Esej

Niečo sa zlomilo. Mal som trinásť, sníval som o knihách a o dievčatách. To bolo všetko. Normálne holandské decko s marockými rodičmi, ktoré si bezstarostne šlo životom. Potom sa stalo čosi, čo mi dalo pocítiť: si iný ako ostatní. Jedného dňa prišla na hodine dejepisu reč na fatwu na Salmána Rushdieho. Náš dejepisár hovoril o slobode slova a ja som hovoril o urážke Proroka. V triede nastalo stiesňujúce ticho. O čom to ten Abdelkader hovoril? Fat – čo? Ale pán Fok, náš učiteľ, to vedel veľmi dobre. Vysvetlili mi, prečo fatwa nedáva zmysel. Ako môže niekoho uraziť literárne dielo? Ako […]

Zhoda / Prejav

Nie je ľahké byť tolerantný v spoločnosti, ktorá vylučuje inakosť a iných pod znamením racionalizácie. Tolerancia sa však osvedčuje tam, kde sme sami konfrontovaní s cudzím – a preto je to také ťažké remeslo. 1. Dobrý večer. 2. My sme tí, ktorí sú tu – definovaní tým tu a my. Ste tu vy, som tu ja, oveľa viac by som toho ani nechcel povedať. 3. Je to totiž tak, že my ľudia sme sa narodili rovní, s rovnakou dôstojnosťou, rovnakými právami, rovnakým rozumom a svedomím, a sme si ako bratia. 4. Teoreticky. 5. V lexikóne sa píše, že tolerantný je […]