Pre jednotlivca sú útek a migrácia exsitenciálnou hraničnou situáciou. Pre prijímajúce krajiny tá veľká výzva znamená aj veľkú šancu.
Foto: Craig F. Walker / Globe Staff
Toto je obhajoba snov utečenca, ktorého ženie nádej na lepší život. Každý útek predstavuje akt odporu. O tom je napríklad film Casablanca. Neistota pred odchodom, hrôza z nedosiahnuteľnosti cieľa, melanchólia straty: o tom všetkom je tento utečenecký film par excellence.
Tisíce malých krokov
Útek je ako narodenie a smrť, zásadnejšia skúsenosť neexistuje. Ľudia dostanú príležitosť znovuvynájsť seba samého. Utečencovi je lepšie, keď sa rozhodne pre lepší svet. Jeho boj sa začína, len čo sa usadí v novej krajine. Médiá tiahnu ďalej, a preňho sa začína nedozierny proces integrácie. Aby sa dostal na nové miesto, musí denne prejsť tisíce malých krokov. Úspechy sú takmer nehmatné, dostavujú sa len postupne. V DNA každého utečenca je zapísané presvedčenie, že ide o bezpečnú budúcnosť jeho detí.
Po tieto dni sledujem obrazy utekajúcich mladých mužov s pozornosťou patológa. Tie silné telá, ich oči, ich postoj k novému svetu na mňa robia veľký dojem. Všetci majú mobil, aby mohli informovať svojich rodinných príslušníkov o svojich strádaniach a úspechoch. Všimol som si, že utečenci sú všetci ešte veľmi mladí, aj keď ich tváre sú poznačené utrpením a oni očividne museli zostarnúť. Pripomína mi to môjho otca, ktorý sedemnásťročný odišiel zo svojej rodnej dediny v Maroku v nádeji, že nájde lepší život.
Utečenec ide, kam ho nesie sila. Migrácia zo mňa urobila spisovateľa.
“Sedemnásťročný som odšiel,” povedal mi raz. V tom veku v Holandsku ešte nesmiete šoférovať, nemôžete sa oženiť ani voliť. “Prečo si odišiel?” Chcel som od neho vedieť. “Pretože pre všetkých nebolo dosť vody.” Utečenec sa narodí, keď sa rozhodne, že je nadbytočný. Vyprázdni pole v prospech ostatných. Je to nôž s obojakým ostrím. Môj otec sa rozhodol pre možnosti, ktoré mu ponúkala emigrácia. A tak šiel. Keď vidím, s akou ľahkosťou dnes utečenci prechádzajú európske hranice, musím myslieť na ľahkosť, s akou vtedy štátne hranice prešiel môj otec.
Mal sedemnásť, svet mu ležal pri nohách. Bol plný novej životnej sily. Kam prišiel, tam narazil na láskavosť. Ako dieťa som raz našiel vrece so smeťami, s pracovnými posudkami zo všetkých fabrík, v ktorých ako mladý muž pracoval. Od džobov vo Francúzsku prešiel k džobom v Belgicku a nakoniec sa usadil v Holandsku. Už navždy. Ale utečenec nemyslí v pojmoch ako “navždy” alebo “definitívne”. Myslí: “Zajtra. Dnes. Teraz.” Utečenec ide, kam ho nesie sila. Migrácia zo mňa urobila spisovateľa.
Kto odíde, zanechá medzery. Odchod vzdelaných ľudí tvorí vákuum, v ktorom môže napredovať extrémizmus. Vzdelaná elita poháňa pokrok, ekonomický, morálny. Jej hodnoty a spôsob život určujú, kam sa spoločnosť vyvíja. Sekulárne koncepcie občianskej spoločnosti šíri sebavedomá stredná trieda. Vzdelaní ľudia sú pieskom v súkolí diktátorských režimov. S prúdmi utečencov mnohé z toho odchádza.
A naopak, sýrski utečenci si so sebou do nového sveta nenesú nič iné ako svoju ochotu k práci a aktivitie. Čo sa však stane utečencom, keď chcú v krajine svojho útočiska zostať? Staviame v Európe veľké prekážky aj pracovitému, vzdelanému utečencovi. Kým robí zle platenú prácu, nechajú ho na pokoji, no keď vstúpi do konkurencie s kvalifikovanými pracovníkmi, tak už nie. My však musíme nájsť možnosti, ako toto pribúdanie schopností využiť.
Sú prípady, že možné je všeličo. Na východe Holandska poznám kunsthistorika z Aleppa. Do Holandska ho doviedla láska. V úplne cudzom prostredí sa vďaka tvrdej práci, priaznivým okolnostiam, ktorých sa chytil, stal jedným z hlavných galeristov ázijského a islamského umenia. Hovorí plynne čínsky a cestuje po celom svete.
No väčšina utečencov je nevzdelaná a bude sa ťažko začleňovať do ekonomického sveta. Naučiť sa jazyk trvá roky, naučiť sa zvykom a mravom v novej krajine trvá celý život. Utečenci budú bývať v štvrtiach, v ktorých je beztak vysoká nezamestnanosť. To oslabuje sociálnu spolupatričnosť. V takýchto štvrtiach sa budú cítiť ohrození v prvom rade migranti, ktorí sú tu usadení už dlhšie, a to bude sťažovať integráciu novoprišelcov. Nehovoriac o nebezpečenstve, že mladých utečencov kultúrny šok a frustrácia zradikalizujú: potenciálne nebezpečná menšina.
Obrovská úloha
Vo svojom okolí vidím deti Iračanov, Iránčanov, Afgáncov, Kurdov, ktorí sa do Holandska prisťahovali pred dvadsiatimi piatimi rokmi. Ich deti študujú medicínu, sú z nich speváci, novinári, majitelia reštaurácií. Sú činorodou ukážkou toho, že sen o spoločenskom úspechu sa dá uskutočniť. Ideme v ústrety novej Európe. Európa má už dnes dvadsaťpäťročnú skúsenosť s kvalifikovanými utečencami. Novopríchodzí z toho môžu profitovať. Je na spoločnosti, či nasadí všetko mysliteľné, aby sa integrácia týchto ľudí s ich talentmi podarila.