Dve najúspešnejšie strany v Nemecku, respektíve Rakúsku, SPD a SPO získali v minuloročných voľbách len niečo vyše štvrtiny hlasov. Oslavy stého výročia Willyho Brandta a 125. výročia SPO sa stali ďalšou príležitosťou na diskusiu o slávnom konštatovaní Ralfa Dahrendorfa spred tridsiatich rokov o historických úspechoch robotníckeho hnutia – že práve s nimi sociálna demokracia stratila svoju funkciu a stala sa zbytočnou. Koncom 20. storočia, ako povedal “nemecko-anglický” sociológ, “sme (skoro všetci) boli sociálni demokrati”. Nemecký publicista Johannes Grosz to vtedy sformuloval trocha inak: V Spolkovej republike sú dve ľudové strany, iba jedna je o niečo katolíckejšia ako druhá. Rakúsky filozof […]

Vo Francúzsku i za jeho hranicami sú mnohí zdesení z politiky odsunu, ktorú francúzsky prezident praktizuje voči rómskym utečencom. Protesty sú však zvláštne pritlmené. Pretože ťažko poprieme, že aj odporcovia tohto tvrdého a neľudského opatrenia sú zoči-voči problému Rómov v Európe pomerne bezradní. Európska únia už skúsila kadečo. Konala sa aj takzvaná „dekáda integrácie Rómov”. Existujú zastúpenia Rómov v Bruseli a v mnohých európskych hlavných mestách. Do krajín, kde Rómovia žijú, už natiekli milióny a milióny podpory. V slumoch a osadách neúnavne pracujú množstvá mimovládok a snažia sa ich deklasovaným obyvateľom pomôcť uniknúť. Sú aj úspechy. Ale v porovnaní s […]

Parlamentné voľby na Slovensku zožali medzinárodné uznanie aj ďaleko za hranicami tejto maličkej krajiny. Navzdory nacionalistickej agitácii troch vládnych strán pod vedením ľavicového populistu Roberta Fica sa umierneným občianskym stranám podarilo získať jasnú väčšinu. Na Slovensku, krajine, ktorá ako nezávislý štát existuje len sedemnásť rokov po pokojnom rozvode s Čechmi, šlo aj o to, či sa zdiskreditovanej koalícii podarí masívnym rozohrávaním „maďarskou kartou“ podarí odpútať pozornosť od veľkých ekonomických problémov a množstva korupčných škandálov. Na všeobecné prekvapenie však kalkul s národnou a protimaďarskou kartou nevyšiel. Krajne pravicová nacionalistická strana (SNS) oproti roku 2006 prišla o viac ako polovicu hlasov. Strana škandálmi oblepeného expremiéra Mečiara dokonca úplne […]

Keď počúvam nejakú hudbu, v ktorej spoznám melódiu z inej skladby – vôbec mi to neprekáža. Naopak, vítam ju ako starého známeho. Ale keď čítam knihu a začnem mať pocit, že to predsa poznám, to som už niekde čítal, pripadám si ako na stope podvodu. Ak v knihe nič nenaznačuje, že sú tam vmontované cudzie literárne texty, cítim sa ako čitateľ podvedený. Poučná skúsenosť Raz som dostal e-mail, v ktorom mi neznámy žičlivec tvrdil, že práve čítal preklad jedného románu, v ktorom našiel takmer doslova úryvok jedného môjho textu. Rozdiely vraj boli spôsobené stopami po dvojnásobnom preklade,  tým, že autor najskôr preložil pasáž do svojho jazyka, […]

Za posledné dni som trikrát – pri troch symbolmi obťažkaných príležitostiach – počul rečniť bývalého českého ministra zahraničia Karla Schwarzenberga. Naposledy to bolo predminulý piatok v Bratislave na slovensko-maďarskej oslave na počesť László Szigetiho, riaditeľa vydavateľstva Kalligram, ktoré je dvojjazyčné a jeho pôsobnosť prekračuje štátnu hranicu. Špičkoví intelektuáli z obidvoch krajín prišli vzdať hold odvážnemu vydavateľovi, pracujúcemu celý život pre toleranciu a proti nacionalistickej úzkoprsosti. Schwarzenbergove slová pripomínali, čo nás v tomto niekdajšom maďarskom korunovačnom meste, ktorého multikultúrnu povahu spolu so Slovákmi a Maďarmi tvorili medzi vojnami aj Nemci (vyhnaní roku 1945) a Židia (vyvraždení v rokoch 1941 až 44), […]

Nedeľa poobede. Súkromná povolebná párty vo Viedni – Mariahilf. Podáva sa tekvicový krém a strik aperol, sfarbený, oranžovkastý, čo by mohlo mať, tu však určite nemá žiadny symbolický význam. Myšlienka voliť Zväz pre budúcnosť Rakúska je tu rozhodne všetkým vzdialená. Tu by sa mal podávať skôr špenát a absint, možno aj trocha červeného vína a pelendrek. Nálada je dobrá, až takmer uvoľnená, vtipkuje sa, kde sa schoval Gusenbauer – než s ďalšími chodmi začnú prichádzať prvé výsledky. Všetci tušili, že Heinz-Christian Strache, ikona tých, čo prišli skrátka a tých, čo veľké svetové náboženstvá premenúvajú na židovstvo, budhizmus, kresťanstvo a daham, […]

Odhliadnuc od toho, že čas nikdy neprišiel, že tu bol vždy, iba ak by sme si vymysleli bezčasový čas, v ktorom nijaký čas neuplynul, čo by však zasa bol druh času či vlastne by to žiadny čas nebol, teraz skutočne prišiel čas, aby EURO už vyliezlo z jaskyne a ukázalo sa ľuďom. Bol však už aj čas, keď majstrovstvá sveta ešte neboli také dôležité, hralo na nich osem mužstiev, a bol aj čas, keď Cena Ingeborg Bachmannovej ešte trvala od utorka do nedele, a nie skrátene na dva televízne dni a štrnásť (zo vtedajších dvadsiatich dvoch) Dnes už žijeme v […]

Aj keď to nikto nepovažuje za možné, Rakúsko bude na EURO 2008 excelovať, žiariť, najprv vybojuje s Chorvátskom šťastnú remízu, no potom sa s Poľsko dostane do hernej extázy a oslávi triumf. Tým pádom sa rozpúta eufória, práve tí inak uzavretí, zdržanliví, neprejavujúci sa Rakúšania vo víťaznom opojení, vo víre emocionálna, a ten vtiahne celú krajinu do plesania a jasotu. Ulice sa plnia konvojmi trúbiacich áut, tváre služobných osôb sú namaľované na červeno-bielo, nafarbené vlasy, cudzí ľudia sa spolu tešia, objímajú sa, zástavy visia ako jazyky, ktoré vyplazujeme svetu, z domov, zdobia autá, na námestiach sa tancuje a hopká, krajina v eufórii. To už ani nevadí, že sme […]