Dve najúspešnejšie strany v Nemecku, respektíve Rakúsku, SPD a SPO získali v minuloročných voľbách len niečo vyše štvrtiny hlasov.
Foto: dpa / Die Welt
Oslavy stého výročia Willyho Brandta a 125. výročia SPO sa stali ďalšou príležitosťou na diskusiu o slávnom konštatovaní Ralfa Dahrendorfa spred tridsiatich rokov o historických úspechoch robotníckeho hnutia – že práve s nimi sociálna demokracia stratila svoju funkciu a stala sa zbytočnou. Koncom 20. storočia, ako povedal “nemecko-anglický” sociológ, “sme (skoro všetci) boli sociálni demokrati”. Nemecký publicista Johannes Grosz to vtedy sformuloval trocha inak: V Spolkovej republike sú dve ľudové strany, iba jedna je o niečo katolíckejšia ako druhá.
Rakúsky filozof Konrad Paul Liessmann vo svojom kritikom a inšpiratívnom slávnostnom príhovore v Hainfelde správne upozornil, že z toho, čo Dahrendorf vyhlásil o sociálno-demokratickom storočí a americký politológ Fukuyama o “konci dejín”, sa nakoniec vykľuli intelektuálne fatamorgány, a to, čo práve prežívame, je návrat tém, ktoré boli vyhlásené za mŕtve, no ony ožívajú v zmenených podmienkach a v zmenenej podobe.
Je načase revidovať aj delenie štátov Európskej únie na štáty s vládami čiernych, socialistov a konzervatívcov, ktoré médiá tak obľubujú. čo je socialistické alebo pokrokové na rumunských sociálnych demokratoch, ktorých šéfa, expremiéra Nastaseho, práve v týchto dňoch po druhýkrát odsúdili za podplácanie a vydieranie na štyri roky nepodmienečne a jeho ženu na tri roky? To, že Nastaseho politický syn, terajší premiér Viktor Ponta, sa štylizuje do “obete justície pomsty”, len ukazuje hlboké korene skorumpovaného klientelistického systému, ktorý prekvital aj za takzvaných buržoáznych vlád, neraz manipulovaných bývalými komunistickými figúrami. A to isté platí aj o Bulharsku, Maďarsku a Česku.
Zo západnej sociálnej demokracie už dnes nevyžaruje nijaké kúzlo. Dve najúspešnejšie strany v Nemecku, respektíve Rakúsku, SPD a SPO, dosiahli v minuloročných parlamentných voľbách len niečo vyše štvrtiny hlasov. Vo Francúzsku sa oslavované nečakané víťazstva Francoisa Hollanda v priebehu roka ukázalo klamlivý lesk, ktorý predchádzal rýchlemu pádu jeho popularity. Strana pravicovej radikálky Marine Le Pen v prieskumoch veselo vedie. V Grécku má Pasok, socialistický juniorský partner konzervatívcov vo vláde, v prieskumoch pod 6 percent!
Nie ideologickými floskulami a populistickými sloganmi, ale len odpoveďami na nové výzvy globálneho kapitalizmu – odpoveďami vieryhodných a silných lídrov v čele sociálnodemokratických strán (ako boli Bruno Kreisky a Willy Brandt, a v ich najlepších rokoch aj Gerhard Schröder so svojou Agendou 2010 a Tony Blair pred jeho irackým dobrodružstvom) – môžu sociálni demokrati vzkriesiť svoju niekdajšiu politickú silu.