Beh nad priepasťou / Esej

Foto: Milos Bicanski / Getty Images

Foto: Milos Bicanski / Getty Images

Všetci poznáme klasickú scénu z animovaného filmu, ktorej hrdina ďalej uteká za okrajom priepasti bez toho, aby si všimol, že stratil pôdu pod nohami – spadne až vtedy, keď sa pozrie dolu a zbadá, že je nad priepasťou.

Podobne sa asi dnes vedie obyčajným ľuďom na Cypre. Uvedomujú si, že ich krajina sa zmenila na nepoznanie, že ich čaká katastrofálny pokles životnej úrovne, ale ešte im to naplno nedošlo a tak si ešte chvíľu môžu dovoliť žič svojim obvyklým životom, ako postava z kresleného filmu, ktorá preberá nožičkami vo vzduchu. A nemôžeme im to zazlievať – takáto oneskorená reakcia je stratégiou na prežitie. Plný dopad sa dostaví potichu, keď bude po panike. No práve preto by sme mali o ich situácii rozmýšľať a písať teraz, keď sa kríza na Cypre začína vytrácať z médií.

Aj tu platí obľúbený vtip o Rabinovičovi, Židovi, ktorý chce emigrovať.

V poslednom desaťročí Sovietskeho zväzu sa šíril obľúbený vtip o Rabinovičovi, Židovi, ktorý chce emigrovať. Úradník na vysťahovaleckom úrade chce vedieť prečo, a Rabinovič mu odpovedá: Z dvoch dôvodov. Prvým je strach, že komunisti stratia moc v Sovietskom zväze a nové vedenie obviní nás, Židov, zo všetkých zločinov komunizmu – zase sa začnú protižidovské pogromy….  Ale veď, preruší ho úradník, to je úplný nezmysel, v Sovietskom zväze sa nikdy nie nezmení, komunisti budú vždy pri moci! Rabinovič mu na to odpovie: No a to je ten druhý dôvod.

Nie je ťažké predstaviť si, ako by dnes prebiehal podobný rozhovor medzi finančným úradníkom Európskej únie a cyperským Rabinovičom: Rabinovič sa sťažuje: Panika zavládla z dvoch dôvodov. Po prvé, bojíme sa, že Únia sa vykašle na Cyprus a nechá našu ekonomiku skrachovať… Úradník EÚ ho preruší: Ale na nás sa predsa môžete spoľahnúť, neopustíme vás, budeme vás prísne kontrolovať a radiť vám, čo máte robiť! Rabinovič pokojne odpovie: No a to je ten druhý dôvod.

Táto patová situácia je jadrom cyperskej šlamastiky: nemôže prosperovať bez Európy, ale ani s Európou – obe možnosti sú zlé, ako by povedal Stalin. Na obzore sa začínajú črtať obrysy rozdelenej Európy: jej južná časť sa postupne zmení na zónu lacných pracovných síl, mimo bezpečnostnej siete sociálneho štátu, priestor vhodný pre turistiku alebo subdodávateľské zákazky. Skrátka, v samotnej Európe nastane rozkol medzi rozvinutým svetom a tými, čo zaostávajú.

Tento rozkol odzrkadľujú dva príbehy o Cypre. Na jednej strane je tu nemecký príbeh: plýtvanie peniazmi, zadlženosť, pranie špinavých peňazí nemôže pokračovať donekonečna, atď. A na druhej cyperský príbeh: brutálne opatrenia EÚ sa v podstate rovnajú nemeckej okupácii, ktorá zbavuje Cyprus suverenity.

Oba príbehy sú falošné a obsahujú nezmyselné požiadavky: Cyprus vo svojej podstate nemôže splatiť dlhy, zatiaľ čo Nemecko a EÚ jednoducho nemôžu naďalej plátať peniazmi finančnú dieru na Cypre. Oba príbehy zakrývajú základnú skutočnosť: v systéme, v ktorom nekontrolovateľné bankové špekulácie môžu spôsobiť krach celej krajiny dačo od základu nesedí. Kríza na Cypre nie je búrkou v pohári vody v malej okrajovej krajine, ale symptóm základného problému celého systému EÚ.

Preto situáciu nevyrieši sprísnená regulácia, ktorá zabráni prepieraniu špinavých peňazí atď., ale len radikálna zmena celého systému bankovníctva – ba trúfam si povedať, istá forma poštátnenia bánk. Znie to možno utopicky, ale skutočnou utópiou je predstava, že čisto kozmetické zmeny nám pomôžu dáko sa pretĺcť.

Text vyšiel v denníku The Guardian.