Kulisy sa našli, odtiaľto vyzerá ten priemyselný areál úplne vojensky. Kým suita sa ešte motá okolo reflektorov, traja raperi z Neuer Deutscher Standard pózujú pre môj dokument. S navyknutou rutinou hrajú Chris a Kai svoju urbánnu vikingskú hordu, a aj Andre sa chytá celkom dobre. Ešte mu síce chýba taká stoická povýšenosť, ale to základné držanie má “A rapovať chlapec, vie, a ako!”, kričí Kai s hrdosťou na svojho chovanca. Otcovstvo, koruna mužskosti. Kým ďalej beží nakrúcanie, trochu sa bavím s Andrem. Aspoň aby to nevyzeralo, nechávam ho sa vyrozprávať. Zas až tak veľmi ma nezaujíma. Už dávno sa naučil […]

Dobré popoludnie vážení priatelia,  Táto úloha uviesť nás do atmosféry tohto stretnutia mi vypadla z jednoduchého dôvodu, a tým je priateľstvo, – som totiž stará kamarátka tímu, ktorý bezprecedentne tvrdohlavo a s láskou pripravuje toto podujatie už štrnásť rokov. A možno aj trochu preto, že moja životná skúsenosť zhodou okolností, má čo do činenia  s aktuálnymi neuralgickými bodmi s krajinami na východ od nás, a tiež s fenoménom sexuálnej inakosti, ktorý máme dnes aktuálne a akútne pred sebou a ktorý je ako pravidlo, spolu s antisemitizmom a anti-rómskou xenofóbiou lakmusovým papierikom signalizujúcim radikalizáciu spoločnosti. Radikalizáciu vedúcu vždy neomylne smerom k fašizácii. Sedemnásty november na Stredoeurópskom fóre v Bratislave […]

Čítanie z ruskej literatúry po masakri v Buči. „Prečo?“ spýtala sa ma priateľka z Nemecka, keď sa s hrôzou dívala na obrázky masakra v Buči. „Prečo to robia?“ Tak ako sa veľký strom skrýva v malom púčiku, v tejto otázke sa skrývajú police preplnené knihami. A tieto knihy ponúkajúce totálnu revíziu európskej histórie čoskoro zaplnia kníhkupectvá. Bez nich nebude možné pochopiť, ako sa Západ mohol stať natoľko kultúrne dezorientovaným, že viac ako dvadsať rokov ignoroval učebnicové príklady narastania a dozrievania nového totalitarizmu v Rusku, a zopakoval si rovnaké vzorce správania, aké v tridsiatych rokoch 20. storočia dodávali odvahu Adolfovi Hitlerovi. Ešte aj po Buči mi môj facebookový kanál vybraných […]

 Svetlana Alexijević, Ľudmila Ulickaja, Vladimir Sorokin, Michail Šiškin a ďalší ruskí spisovatelia. K medzinárodným podporovateľom výzvy patria J. M. Coetzee, Mathias Énard, Nuruddin Farah, Christoph Hein, Elfriede Jelinek, Pankaj Mishra, Herta Müller a Ilija Trojanow. “Ako spisovatelia sa obraciame na všetkých, čo hovoria rusky. Na ľudí všetkých národností. Na tých, pre ktorých je ruština materinský jazyk. Na tých, pre ktorých je ruština druhý alebo tretí jazyk. To teraz nehrá rolu. Dnes používa ruštinu ruský štát na podnecovanie nenávisti a ospravedlňovanie hanebnej vojny proti Ukrajine. Úradné médiá zatajujú rozmery agresie. Ruský ľud je už veľa rokov kŕmený lžami. Nezávislé informačné zdroje sú […]

Yuval Noah Harari o tom, prečo Vladimir Putin túto vojnu už prehral. Vojna síce trvá týždeň, ale čoraz viac to už vyzerá, že Vladimir Putin smeruje k historickej porážke. Môže vyhrať všetky bitky, ale vojnu prehrá. Putinov sen o tom, že znovu postaví ruskú ríšu, stál odjakživa na lži o tom, že Ukrajinci nie sú skutočný národ a že obyvatelia Kyjeva, Charkova a Ľvova túžia po tom, aby im vládla Moskva. To je úplná lož – ukrajinský národ má vyše tisícročnú históriu a Kyjev bol veľkou metropolou, keď ešte Moskva nebola ani len dedina. Ruský despota však hovoril túto lož toľkokrát, […]

Irina Tukamova, korešpondentka Novoj Gazety píše o tom, ako sa ruskí vojaci dostali do “špeciálnej operácie”. Nevieme, aké sú skutočné straty ruskej armády na Ukrajine. Rôzne zdroje udávajú rôzne počty, ale všetky sú hrozné, a Ministerstvo obrany Ruskej federácie ich ani nepotvrdzuje, ani nevyvracia. Nakoniec, veď od začiatku “špecoperácie” ešte neprešiel ani týždeň. Len dva tieto rozhovory s príbuznými mladých ruských vojakov, mnohé vysvetľujú. Hovorila som s mamou jedného vojaka a starou mamou druhého. Áno, ich chlapci sú “kontraktniki”, vojaci na zmluvu. Ale sú to “kontraktniki”, ktorí ešte nedokončili základnú službu. Ako asi takíto chlapci majú bojovať? A za čo? Za čo […]

Dvadsiateho štvrtého februára 2022 sa začala vojna. Myslela som si, že moja generácia, ktorá sa narodila za Druhej svetovej vojny, má šťastie a že dožijeme bez vojny až do svojej smrti, ktorá bude, ako sa píše v evanjeliu, “pokojná, bezbolestná a dôstojná”. Nie. Zdá sa, že takto to nebude. A nikto neviem, kam sa prelejú všetky udalosti tohto dramatického dňa. Osud krajiny riadi šialenstvo jedného človeka a jemu oddaných pomáhačov. Môžeme sa len dohadovať o tom, čo sa o tom bude písať v učebniciach dejín o päťdesiat rokov. Bolesť, strach, hanba – sú dnešné pocity. Bolesť – pretože vojna tne […]