“Čo nové je u vás za posledné dva týždne?”, pýta sa ma priateľ zo zahraničia. Nuž, odpovedám, jeden z ministrov bol obvinený z korupcie. No čo, povie priateľ, to nie je nič mimoriadne, také sa stalo aj u nás. Ako na to reagovala vláda? Vyjadrila mu morálnu podporu, odpovedám. Správne, povie priateľ, vláda musí predpokladať, že kým nie je dokázané, či minister naozaj spáchal trestný čin, zostáva slušným človekom, inak by predsa nemohol byť vo vláde. Ale povedz mi, pokračuje priateľ, ako sa ten minister zachoval. Odpovedám, že z dôvodu, aby mohol voľne obhajovať svoju česť a nekompromitoval vládu, tento […]

Americké prezidentské volby se staly na počátku 21. století politickým ekvivalentem mistrovství světa ve fotbale. Polovina planety sleduje televizi. Každý zná jména hlavních hvězd a rozumí pravidlům hry. Rozhovor v baru s neznámým člověkem v jakémkoli městě můžete s jistotou začít takhle: “Komu fandíš? Hillary, nebo Obamovi?” Ve světě médií se najednou objevilo téma, které všechny spojuje. Pravděpodobně víme o pravidlech amerických voleb méně, než si myslíme, ale je udivující, jak například britští reportéři považují tuto znalost za samozřejmou. Ráno jsem poslouchal korespondenta BBC, jak říká posluchačům: “Samozřejmě nezapomínejte, že Ohio je v amerických volbách vždy státem, kde je to […]

Akoby nás, zdanlivo paradoxne, rozdelila až sloboda, demokracia a “láska” k národu Keď sa politici pletú do dejepisu, zvyčajne je zle – nielen s dejinami. Pravdaže, aj opak nie je ideálny – takzvaná vláda historikov v Maďarsku po roku 1990 je toho svedectvom, nielen preto, že jej vtedajší minister obrany dnes obdivuje Maďarskú gardu. My sme si po roku 1989 tiež odskúšali politické historizovanie, ale nepoučili sme sa z toho, tak ako sme sa nepoučili z deformovania histórie pred tým rokom zmeny. Nie je to totiž, žiaľ, nikdy posledný raz, keď politici načierajú do dejinných útrob, aby nám nahovorili, koho […]

Autom z Poľska cez Slovensko do Budapešti a späť. Vyrazili sme o šiestej ráno. Mrzlo a hviezdy ešte svietili. Cez pustú a osirelú hranicu prefukovalo, ale hneď po jej prekročení z druhej strany kopcov sa počasie zmenilo. Na Slovensko zaľahla ľadová hmla. Cestovali sme v podmračenom šere. Minuli žlto vysvietené vysoké okná kostola. Sviatočne vysvietený prízračný parník a vôkol ani živej duše. Možno farár trpel nespavosťou. Krajina bola úplne pustá. Nečinná a zhasnutá. Obrysy, siluety, prízraky aj tiene. Rozvidnievalo sa a pustota bola čoraz naliehavejšia. Aj cez dediny sme prechádzali osemdesiatkou – deväťdesiatkou, nikde ani nohy, nebolo ani psov a […]