Koniec kníhkupectiev / Esej

Nedávno sa zmenil formát zoznamov bestsellerov v knižnej prílohe The New York Times, e-knihy majú najnovšie svoj vlastný zoznam. Dalo sa to čakať: roku 2010 desať percent predaných kníh tvorili e-knihy, a je ich čoraz viac. Skutočná správa sa dala nájsť len medzi riadkami: do zoznamu vecí, čo sa vytrácajú z nášho detského sveta, už môžeme pridať aj kníhkupectvá. Prekvapuje nás to? Záleží na tom? Vlastný vkus Kníhkupci existovali už v starom Grécku a Ríme, v stredovekom arabskom svete, ale moderné kníhkupectvo sa zrodilo až s príchodom kníhtlače. Kto chcel v 16. storočí v Anglicku tlačiť knihy, potreboval kráľovskú licenciu a knihy, ktoré sa monarchii znepáčili sa nesmeli predávať. Bol […]

Prečo bojujeme / Esej

Jari národov nevyhnutne narážajú na silu zbraní. Bolo to tak roku 1848, keď európske povstania praskali pod paľbou imperiálnych armád. Taký bol osud Budapešti v päťdesiatom šiestom, v Prahy v šesťdesiatom ôsmom, Námestia Nebeského mieru v osemdesiatom deviatom. Taký mal byť osud arabských jarí, keď sa Kaddafi rozhodol ako prvý exemplárne znovunastoliť poriadok za každú cenu. Ide o prežitie líbyjských protestujúcich, o budúcnosť povstaní za slobodu na juh od Stredozemného mora a osud ľudských práv na celej tejto planéte. Vieme, že znepokojené čínske komunistické úrady cenzurujú všetky zmienky o Káhire a Tunisku, a ruskí komentátori skúmajú, či nedôjde k nákaze, […]

Libye dělí Evropu / Esej

Je paradox, že tento rok měl být rokem společné evropské zahraniční politiky. Takže Evropané jsou z Marsu a Američané z Venuše. Francouzští žabožrouti se vrhli do vojenské akce v Libyi, američtí křižáci a žrouti hamburgerů naopak váhají někde v týlu. Tyto vulgární stereotypy jsou stejně zavádějící dnes, jako byly už v čase války v Iráku. I dnes – stejně jako tehdy – jsou Američané názorově rozděleni a Evropané také. Francie a Británie vedou akci za bezletovou zónu nad Libyí s cílem chránit civilisty, zatímco Německo se od nich demonstrativně distancuje. Obamova administrativa se zpočátku chovala téměř jako Německo, ale pak […]

Byť pripravený / Rozhovor

Francis Fukuyama. Foto: Libération Čo by malo Tokyo podľa vás robiť? Popri zrejmých veciach by sa vláda mala najmä celkovo vzchopiť. Japonci sú už frustrovaní z nedostatku základných informácií, napríklad o úrovni radiácie. Japonská vláda je pritom paralyzovaná dlhoročnými rozbrojmi. Toto je príležitosť na zásadnú zmenu. Dúfam, že k nej dôjde, pretože Japonsko čelí podobným problémom, ako my – zlá fiškálna situácia a starnúca populácia. U nich sú však ešte oveľa závažnejšie. Zastaví katastrofa vo Fukushime globálnu renesanciu atómovej energie? Už sa tak stalo. Je to však zlé, pretože je rovnako nebezpečné byť závislý napríklad na rope z Blízkeho východu. A rozpútavať kvôli nej každých 10 […]

Zvrhlé umění Václava Havla

Foto: Česká televize Ve filmu Odcházení, tolik vysmívaném a vyspílaném ještě před uvedením lidmi, kteří ho ani neviděli, Václav Havel skutečně bourá tabu, seká totiž do politiky a do politiků krutými šlehy, nelítostně šprýmuje a vůbec předvádí politické mechanismy moci na satiru tak bolavou a krutou, že to nemá obdoby. A tuhle satiru, vaudeville, s dějem dobře známým z divadelního uvedení, podpořily skvělé herecké výkony, což uznávají kritici filmu i ti, kteří už při pouhém vyslovení demiurgova jména předvádějí útočnou zarputilost. Proč ale? Je přece úplně normální, že se film někomu nelíbí, proč ale tolik zakyslosti a nenávisti? Takového ataku […]

Neprehliadnite: čo prinieslo Odcházení

Dnes prichádza do českých kín Odcházení Václava Havla. Lidové noviny Jan Rejžek v Lidových novinách je zúfalý. Nie z filmu, ale z reakcií svojich kolegov novinárov: “Žasnu, zírám a připadám si, jako by mi bylo pět. Stranou nechávám anonymní stoku. Reakce většiny filmových kritiků je především naprostým debaklem jejich profesní způsobilosti a schopnosti vnímat. Ne proto, že se jim Odcházení nelíbilo, ale pro chatrný způsob argumentace. čekali byste, že porovnají změny proti divadelní podobě z Radokovy inscenace v Arše? Že se zamyslí nad čechovovskými motivy a narážkami? Pozastaví se nad způsobem, jak Čechova pojal Nikita Michalkov v Nedokončené skladbě, na […]

Open Democracy / Marec

open Democracy (Veľká Británia), 21.03.2011 Iránska právnička a nositeľka Nobelovej ceny Shirin Ebadi dodáva v rozhovore ženám v Tunisku a najmä v Egypte, kde sú viac utláčané, odvahu zasadzovať sa za svoje práva. “Nesmú dovoliť, aby ich nútili volič medzi právami a islamom. V Iráne sa ukázalo, kam to vedie. A jedného dňa s nimi vyjdú do ulíc aj muži, tak ako v Iráne. Mala som niekoľko klientov – mužov, ktorí sa zúčastnili ženských demonštrácií a za to ich zatkli a zavreli do väzenia. Boj za práva žien prebieha paralelne s bojom za demokraciu. Sú to dve strany jednej mince. […]

Veľké váhanie / Esej

“Keď sa tak stane, že sa má tak stať, nech sa to stane rýchlo.” Na túto slávnu repliku, ktorú Macbeth vysloví predtým ako zavraždí Duncana som si spomenul minulý týždeň, keď president Obama oneskorene zmenil názor na vojenskú intervenciu v Líbyi. Obama, rovnako ako Macbeth, z celého srdca dúfa, že týmto „bodnutím sa všetko skončí“: „ V tom prípade my, ktorým z času patrí tento breh, / ochotní riskovať sme budúcnosť.//Lež neujdeme trestu ani tu:/náš príklad, keď si ho svet osvojí//aj proti nám sa môže obrátiť. / Tak čašu, do ktorej sme vliali jed,//musíme vypiť sami.“ Od samého počiatku revolučnej krízy, […]

Nemecké nástroje / Esej

Či sa vám to páči či nie, Nemecko neprestáva byť celosvetovým meradlom politického zla. Hitler je diabol sekularizovanej Európy a prvé príklady, ktoré každému prídu na myseľ, sú nacizmus a holocaust. V pamäti nám utkvel slávny výrok amerického právnika Mikea Godwina, špecialistu na slobodu slova – takzvaný Godwinov zákon – podľa ktorého “ pravdepodobnosť, že v rámci diskusií na internete sa niekto odvolá na Hitlera alebo na nacistov alebo k nim niekoho prirovná sa blíži k 1”. Dnešní Nemci s tým proste musia žiť. No táto minca má ešte jednu, pozitívnejšiu stranu. Súčasné Nemecko, vďaka tomu, že zažilo dve diktatúry, jednu […]

Zdravím, diktátori! / Stĺpček

Minulý týždeň chceli všetci odo mňa vedieť: „Prečo vás v Bielorusku zakázali?“ Mali na mysli: spoločne s ďalšími spisovateľmi a hudobnými skupinami som sa ocitol na čiernej listine. Zvláštna bola intonácia, s akou sa novinári vypytovali: „Vás nemrzí, že vaše meno sa v bieloruských médiách nesmie spomenúť?“ No pravdaže, už roním slzy! Na druhej strane: niet sa zas ani čím pýšiť. Nemám rád Lukašenkov režim. Je to hnusný režim. Nádhernú krajinu lesov a jazier priklopil vrchnákom a dusí ju. Nečudo, že ani oni nemajú radi mňa. Je to jasné: zakazovanie spisovateľov je demonštráciou vlastnej impotencie. Ja som napríklad nemal zvlášť v láske Busha juniora. Ale bolo by […]