Jazyk vytvára skutočnosť a tým súčasne aj súdi: vymeriava trest a udeľuje milosť. Jazyk vynáša svoj vlastný rozsudok. Niet sa ku komu odvolať. Všetky vyššie inštancie sú neverbálne. Spisovateľ, skôr ako sa pustí do písania, je ako Laokoón, sputnaný jazykovým hadom. Ak chce dačo vysvetliť, spisovateľ sa musí oslobodiť od jazyka. Po tom, ako som sa presťahoval z Pušky do curyšského kantónu mi trvalo istý čas, kým bizarný pocit neskutočna a karnevalovú povahu toho, čo sa so mnou dialo postupne nahradila nesmelá a užasnutá istota, že sa mi to všetko neprisnilo. Že vlaky nie sú hračkové, krajina nie je namaľovaná, […]

Do Bombaja som sa prisťahoval roku 2006. Dievčina, s ktorou som chodil v Dílli tu dostala miesto v marketingovej firme. Priviezla si ma sem aj s knihami, kuframi a čačkami. Začiatkom roku som odišiel z Time magazine s tým, že dopíšem svoj prvý román, ale miesto toho som pre nich ďalej písal na voľnej nohe. Vedel som, že knihu nikdy nedokončím, ak neodídem z Delhí, kde sa stále niečo dialo. Pôvodne som chcel ísť do Kalkaty, ale potom sa moja láska vybrala do Bombaju. Prvý raz som tu bol s matkou roku 1985. Boli sme na návšteve u prastrýka Sureša, právnika, ktorý žil […]

Jemná navonok, tvrdá dovnútra: ako čínska cenzúra korumpuje umelcov. Cenzúra v Číne je mohutné silové pole. Kto sa k nemu priblíži, toho neodvratne vtiahne. Pred asi štyrmi rokmi som u jedného vydavateľa v Šanghaji podpísal zmluvu na päť kníh, ktoré mi predtým vyšli v angličtine: štyri prozaické texty a jednu knižku básní. Príslušný lektor mi však vysvetlil, že pre citlivosť tém nie je možné vydať obidva moje posledné romány: „Šialene“ sa konfrontuje s tragédiou Námestia nebeského mieru, „Vojnový balík“ sa venuje vojne v Kórei. Keď som začal rozmýšľať o básničkách, ktoré som mal vybrať a preložiť, nemohol som inak, než sám seba cenzurovať. Bolo frustrujúce pochopiť, že práve tie […]